Po prípravných šesťročných štúdiách vskutku obrovskej matérie, z veľkej časti diel dvoch skupín odborníkov, zväčša vybraných spomedzi predstaviteľov východných cirkví (Srv. L Osservatore Romano 2.4.1930, str.1) a po smrti kardinála Casparriho zdalo sa vhodné pokračovať zriadením Pontificiae Commissionis ad Redigendum Codicem Iuris Canonici Orientalis (pápežskej komisie pre redakciu východného cirkevného zákonníka). Úlohou tejto komisie, zriadenej 17.7.1935 bolo, ako už z jej názvu vyplýva, určiť text kánonov a usporiadať zákonník východných katolíckych cirkví. Treba si pritom povšimnúť, že sám pápež stanovil, aby v správe o ustanovení komisie, ktorá sa objavila v oficiálnom komentári (AAS 27 (1935) 306 až 308), bol názov budúceho zákonníka daný do úvodzoviek, aby sa naznačilo, že hoci optimisticky označený ako veľmi dobrý, bol vybratý v očakávaní „pokým sa nenájde lepší“. Predsedami tejto komisie pre redakciu boli až do svojej smrti kardinál Alojz Sincero, kardinál Maxim Massimi a po jeho smrti kardinál Gregor Peter Agagianian, patriarcha arménsko katolíckej Cirkvi.

Počas ďalších rokov, až do odmlky činnosti komisie počas r. 1972 sa v rozšírenom zbore členov síce z pápežovho príkazu vymenilo viacero kardinálov, zomrelí boli nahrádzaní nástupcami, až konečne po skončení druhého vatikánskeho snemu boli do zboru v r. 1965 kooptovaní i všetci patriarchovia katolíckych východných cirkví.
Na počiatku posledného roku zbor členov komisie na redakciu zákonníka východného cirkevného práva pozostával zo šiestich predstaviteľov východných cirkví a prefekta Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi.

Od samotného vzniku komisie pre redakciu zákonníka východných katolíckych Cirkví v nej potom s veľkým úsilím a učenosťou pracoval ako sekretár P. Acacius Coussa B. A., neskoršie kardinál. Pripomíname ho na tomto mieste s pochvalou aj pre vynikajúcich poradcov komisie.
Zriadením a obsadením pápežskej komisie pre redakciu zákonníka východných katolíckych Cirkví na prelome r. 1972 sa celkom zabezpečil jeho východný ráz, keďže bola založená na multiciplite Cirkví a z najdôstojnejších východných patriarchov.
Práce komisie prebiehali v znamení kolegiality.

Znenie kánonov, vypracované postupne v skupinách expertov, vybratých zo všetkých Cirkví bolo najprv zaslané všetkým biskupom východných katolíckych Cirkví aby sa k nemu v rámci možností spoločne vyslovili.
Na základe toho bolo toto znenie skupinami osobitých odborníkov viackrát, podľa vyjadrenia biskupov opätovne upravované a pod starostlivom preskúmaní členmi komisie v prípade potreby vždy opätovne prepracované a na plenárnom zasadnutí komisie 1988 s jednoznačným súhlasom prijaté.
Treba po pravde prehlásiť, že tento zákonník vypracovali „samotní východní katolíci“ podľa želania nášho predchodcu Pavla VI, vysloveného pri slávnostnom započatí práce komisie (AAS 66 [1974] 246).

Všetkým, i jednotlivcom, ktorí sa na práci podieľali, vyslovujeme poďakovanie.
Osobitne vďačne pripomíname meno zomrelého kardinála Jozefa Parecattila z malabarskej Cirkvi, ktorý sa ako predseda komisie takmer celý čas s výnimkou posledných troch rokov o nový zákonník nesmierne zaslúžil. Spolu s ním spomíname najmä zomrelého arcibiskupa Klementa Ignáca Mansouratiho zo syrskej Cirkvi, ktorý bol miestopredsedom komisie v prvých najťažších rokoch.
Radi spomíname i na žijúcich, obzvlášť ctihodných bratov Miroslava Štefana Marusyna, teraz arcibiskupa a sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý dlhý čas výborne zastával funkciu miestopredsedu ako i biskupa Emila Eida, terajšieho miestopredsedu, ktorý sa veľmi zaslúžil o šťastné dokončenie diela. Ďalej milovaného Ivana Žužeka, kňaza Tovarišstva Ježišovho, ktorý od začiatku vytrvalo pracoval v sekretariáte komisie, i ďalších, ktorý v tejto komisii pôsobili ako členovia a to patriarchovia, kardináli, arcibiskupi, biskupi, alebo ako poradcovia spolupracujúci v študijných skupinách a iných funkciách prispeli významným, veľmi cenným dielom.

V neposlednom rade spomíname i na pozorovateľov, prizvaných pre žiadúcu jednotu všetkých pravoslávnych cirkví, ktorí veľmi napomáhali svojou prítomnosťou i spoluprácou.
Veľmi sa utešujeme nádejou, že tento Zákonník „bude šťastlivo uvedený do praxe v každodennom živote“ a bude bratským svedectvom viery a lásky k cirkevnému právu podľa želaní Pavla VI., blahej pamäti (AAS 66 (1974) 274), a obnoví tak v starodávnych a slávnych východných Cirkvách taký poriadok pokoja, ktorý sme My pri vydávaní CIC latinskej cirkvi z celého srdca celému cirkevnému spoločenstvu vyprosovali. Ide totiž o poriadok, ktorý sa prevažne venuje láske, milosti a charizmatu a súčasne ich usmerňujúc v raste života cirkevných spoločenstiev i jednotlivých ľudí, ktorí k nemu prináležia (AAS 75 (1983) časť II, XI).
„Radosť a pokoj so spravodlivosťou a poslušnosťou“ nech odporúčajú tento zákonník, aby „čo nariadi hlava, zachovávalo telo i údy“ (tamtiež XIII) tak, aby spojenými silami všetkých rast obecnej Cirkvi sa zväčšoval a Kráľovstvo Krista „Vševládcu“ sa viac obnovovalo (sr. Ján Pavol II, preslov k Bazilike sv. Petra k tým, ktorí zastávajú úrad v rímskej kúrii a hosťom, 28.6.1986, AAS 79 (1987) 196).

Svätú vždy Pannu Máriu, ktorej najblahovoľnejšej starostlivosti sme pripravovaný zákonník opätovne odporúčali, prosíme, aby materinským príhovorom u svojho syna vyprosila, aby sa Zákonník stal cestou lásky, ktorá z Kristovho srdca na kríži prebodnutého, podľa svedectva apoštola Jána dokonale vyjaveného, má byť hlboko zapustená v duši každého ľudského tvora.
A preto, keď sme vzývali o pomoc Božskú milosť, opierajúc sa o autoritu svätých apoštolov Petra a Pavla, súc si dobre vedomí, že tým, čo robíme, vychádzame v ústrety i želaniam patriarchov, arcibiskupov a biskupov východných Cirkví, ktorí s nami spolupracovali a užívajúc plnej apoštolskej moci, touto našou konštitúciou, ktorá má platiť do budúcnosti:

VYDÁVAME tento Zákonník, takto usporiadaný a preskúmaný.
ROZHODUJEME A NARIAĎUJEME, aby odo dnešného dňa platil ako zákonník pre všetky východné katolícke Cirkvi, odovzdávajúc ho do starostlivosti hierarchov týchto cirkví, aby ho zachovávali.
Potom, aby všetci, ktorých sa týka, mohli si ho bližšie preštudovať skôr, ako vstúpi do účinnosti, OZNAMUJEME A PRIKAZUJEME, aby jeho účinnosť nastúpila od prvého dňa mesiaca októbra 1991, v deň sviatku Preblahoslavenej Panny Márie, vo väčšine východných Cirkví.
Neodporuje tomu nič, čo by mohlo stáť za sebamenšiu zmienku.
Vyzývame teda všetkých milovaných bratov, aby kodifikované predpisy prijali s úprimnou mysľou a ochotnou vôľou, o ničom nepochybujúc, že vypracovaným poriadkom je veľmi dobre postarané o blaho duší (veriacich, aby ďalej prospievali a plnili sebe zverenú úlohu pod ochranou slávnej a požehnanej vždy Panny Márie, ktorá sa plným právom volá Bohorodičkou a vyniká ako Matka všeobecnej Cirkvi.

Dané v Ríme, u sv. Petra, dňa 18.10.1990 v 12. roku nášho pontifikátu.
Ján Pavol II, pápež.