Kánon 207
Eparchiálny biskup ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu, vrátane latinského každých päť rokov pri podaní správy informuje Apoštolský stolec o stave a potrebách veriacich, pripísaných inej cirkvi vlastného obradu, zverených jeho starostlivosti.

Kánon 208
§ 1Eparchiálny biskup, ktorý vykonáva svoju moc v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi do piatich rokov od svojho uvedenia do úradu pokiaľ možno spoločne s patriarchom navštívi mesto Rím, aby uctil ostatky apoštolov Petra a Pavla a predstavil sa nástupcovi Svätého Petra v jeho prvenstve nad celou Cirkvou.
§ 2Ostatní eparchiálni biskupi majú každých päť rokov povinnosť osobne a v prípade oprávnenej prekážky prostredníctvom iného vykonať návštevu mesta Rím; ak ide o biskupov niektorej patriarchálnej Cirkvi, je žiaduce, aby návštevu aspoň niekoľkokrát vykonali spoločne s patriarchom.

Kánon 209
§ 1Eparchiálny biskup má v Božskej liturgii a v Božských chválach podľa predpisov liturgických kníh pred všetkými pripomínať pápeža na znamenie plného spojenia s ním a dbať, aby tak verne robili i ostatní duchovní eparchie.
§ 2Eparchiálny biskup má byť v Božskej liturgii a v Božských chválach spomínaný všetkými duchovnými.

Kánon 210
§ 1Eparchiálny biskup, ktorý dovŕšil 75 rokov veku, alebo ktorý pre chatrné zdravie alebo z inej vážnej príčiny je menej spôsobilý plniť svoj úrad, mal by sa ho vzdať.
§ 2Vzdanie úradu podáva sa patriarchovi, ak ide o eparchiálneho biskupa vykonávajúceho svoju moc v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi, v ostatných prípadoch pápežovi a okrem toho, ak patrí biskup k patriarchálnej Cirkvi, oznámi to čo najskôr patriarchovi.
§ 3K prijatiu vzdania sa úradu patriarcha musí mať súhlas stálej synody, iba ak by výzvu k vzdaniu sa úradu urobila synoda biskupov patriarchálnej cirkvi.

Kánon 211
§ 1Eparchiálny biskup, ktorého vzdanie sa úradu bolo prijaté, obdrží titul vyslúžilý biskup eparchie, ktorú spravoval, a môže mať v tejto eparchii i sídlo, iba ak by v istom prípade bolo určené inak osobitnou doložkou Apoštolského stolca, alebo patriarchom so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, ak ide o eparchiu v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi.
§ 2Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi a rada hierarchov sa stará o zabezpečenie slušného a dôstojného zaopatrenia vyslúžilého biskupa, so zreteľom k prvotnej povinnosti eparchie, ktorú spravoval.

Článok III.
Pomocní biskupi s nástupníckym právom
a pomocní biskupi

Kánon 212
§ 1Ak to vyžadujú pastoračné potreby eparchie, je na žiadosť eparchiálneho biskupa ustanovený jeden, alebo viac pomocných biskupov.
§ 2V závažných prípadoch i osobnej povahy môže byť z úradnej moci ustanovený pomocný biskup s nástupníckym právom, ktorý je vybavený osobitnými právomocami.

Kánon 213
§ 1Pomocný biskup s nástupníckym právom má okrem práv a povinností stanovených všeobecným právom ďalšie, ktoré sú stanovené cirkevnoprávnym opatrením.
§ 2Práva a povinnosti pomocného biskupa s nástupníckym právom, ktorý je ustanovený patriarchom, stanoví patriarcha po porade so stálou synodou; ak však ide o vybavenie pomocného biskupa s nástupníckym právom všetkými právami a povinnosťami eparchiálneho biskupa, je nevyhnutný súhlas synody biskupov patriarchálnej Cirkvi.
§ 3Pomocný biskup má práva a povinnosti, stanovené všeobecným právom.


Kánon 214
§ 1K tomu, aby mohli právoplatne nastúpiť do úradu, pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup predložia listiny o cirkevnoprávnom opatrení eparchiálnemu biskupovi.
§ 2Pomocný biskup s nástupníckym právom okrem toho predloží listinu o cirkevno-právnom opatrení zboru eparchiálnych poradcov.
§ 3Ak eparchiálny biskup nemôže konať, postačí ak pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup predložia listiny o cirkevnoprávnom opatrení zboru eparchiálnych poradcov.
§ 4Predkladaniu listín o cirkevnoprávnom opatrení má byť prítomný kancelár, ktorý vec zaznačí do spisu.

Kánon 215
§ 1Pomocný biskup s nástupníckym právom, ktorý zastupuje eparchiálneho biskupa, ktorým má prekážky, mal by byť menovaný generálnym vikárom a jemu prednostne eparchiálny biskup zverí to, k čomu právo vyžaduje osobitné poverenie.
§ 2Eparchiálny biskup podľa § 1 menuje pomocného biskupa generálnym vikárom; ak ich je viac, menuje jedného z nich generálnym vikárom a ostatných biskupskými vikármi.
§ 3Ak má eparchiálny biskup zvažovať vec väčšej dôležitosti, predovšetkým pastoračnej povahy, radí sa prednostne s pomocnými biskupmi.
§ 4Pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup z dôvodu svojho povolania k čiastočnej starostlivosti, zverenej eparchiálnemu biskupovi, vykonávajú svoj úrad tak, aby vo všetkých veciach s ním rokovali v jednoznačnej zhode.

Kánon 216
§ 1Kedykoľvek o to eparchiálny biskup požiada, pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup vykonávajú funkcie, ktoré by mal vykonávať eparchiálny biskup, ak im v tom nebráni oprávnená prekážka.
§ 2Biskupské práva a funkcie, ktoré pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup môžu a chcú vykonávať, eparchiálny biskup zvyčajne neudeľuje iným.

Kánon 217
Pomocný biskup s nástupníckym právom a pomocný biskup majú povinnosť zdržiavať sa v eparchii a okrem plnenia určitej úlohy mimo eparchiu a iné dané povolenie ju nepripúšťajú, iba ak na krátky čas.

Kánon 218
Pre vzdanie sa úradu pomocného biskupa s nástupníckym právom a pomocného biskupa sa použijú kánony 210, 211 § 2; týmto biskupom sa k titulu úradu, ktorý predtým vykonávali pripája názov vyslúžilý.

Článok IV.
Uprázdnenie alebo prekážka v činnosti eparchiálneho stolca

Kánon 219
Eparchiálny stolec sa uprázdni smrťou eparchiálneho biskupa, jeho vzdaním sa úradu, preložením alebo pozbavením úradu.

Kánon 220
Pri uprázdnení eparchiálneho stolca v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi je okrem kánonov 222, 223 a 225 - 232 nevyhnutné dodržať toto:
1.patriarcha upovedomí o uvoľnení eparchiálneho stolca čo najskôr Apoštolský stolec;
2.do menovania správcu eparchie prechádza riadna moc eparchiálneho biskupa na patriarchu, pokiaľ partikulárnym právom patriarchálnej Cirkvi alebo pápežom nie je stanovené inak;
3.patriarcha menuje správcu eparchie do zarátateľného jedného mesiaca od obdržania správy o uvoľní eparchiálneho stolca, po porade s biskupmi patriarchálneho dvora a ak ich niet, po porade so stálou synodou; po márnom uplynutí tejto lehoty prechádza menovacie právo na Apoštolský stolec
4.správca eparchie zloží do rúk patriarchu vyznanie viery a dostane moc, ktorú môže vykonávať až vtedy, ak sa ujme úradu tým, že predloží patriarchovi menovaciu listinu zboru eparchiálnych poradcov;
5.patriarcha dbá, aby uprázdnený stolec bol čo najskôr obsadený dôstojným a vhodným eparchiálnym biskupom, najneskoršie v lehotách stanovených všeobecným právom.