Kánon 282
§ 1Eparchiálny biskup, nie však správca eparchie môže po porade s kňazskou radou a so súhlasom predstaveného rehoľnej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov, zriadiť farnosť pri chráme tejto spoločnosti, pri dodržaní kánonu 480.
§ 2Toto zriadenie sa vykoná písomnou dohodou medzi eparchiálnym biskupom a vyšším predstaveným rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov, v ktorej dohode sa presne stanoví, čo sa týka plnenia služby farnosti, povinnosti osôb farnosti a práv a povinností členov spoločnosti a farára u tohto chrámu.

Kánon 283
Eparchiálny biskup určí skupiny osôb, budovy a miesta, ktoré sa nachádzajú na území farnosti a nie sú právom vyňaté, nevyberá zo starostlivosti farára – iba ak zo závažnej príčiny.

Kánon 284
§ 1Eparchiálny biskup má právo slobodne menovať farára.
§ 2Pre farnosť, zverenú členovi rehoľnej spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život, navrhuje vyšší predstavený spoločnosti k menovaniu eparchiálnemu biskupovi vhodného kňaza, pri dodržaní predchádzajúcej dohody s eparchiálnym biskupom, alebo inou autoritou, určenou partikulárnym právom cirkvi vlastného obradu.
§ 3Úrad farára je trvalý, preto nie je menovaný na dobu určitú, iba ak:
1.ide o člena rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov;
2.kandidát s tým písomne vyslovil súhlas;
3.ide o osobitný prípad, v ktorom sa vyžaduje súhlas zboru eparchiálnych poradcov;
4.dovoľuje to partikulárne právo Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 285
§ 1Farárom môže byť menovaný kňaz, ktorý je mravne bezúhonný, pravoverný, vyniká horlivosťou v starostlivosti o duše a ostatnými čnosťami a vlohami, ktoré právo k riadnemu plneniu služby farára vyžaduje.
§ 2Ak je kňaz ženatý, vyžadujú sa dobré mravy i od manželky a detí, ktoré s ním bývajú.
§ 3Eparchiálny biskup zverí uvoľnenú farnosť tomu, ktorého po zvážení všetkých okolností bez akejkoľvek strannosti pokladá za vhodného; k posúdeniu vhodnosti vypočuje okružného kňaza, vykoná primerané šetrenia a ak to uzná za vhodné, vypočuje i iných duchovných a veriacich.

Kánon 286
V čase uprázdnenia alebo prekážky eparchiálneho stolca prislúcha správcovi eparchie, alebo tomu, kto eparchiu spravuje:
1.menovať farárom kňaza, navrhnutého vyšším predstaveným podľa kánonu 284 § 2;
2.menovať farára z iných kňazov, ak je eparchiálny stolec uprázdnený, alebo trpí prekážkou aspoň jeden rok.

Kánon 287
§ 1Farár sa stará iba o jednu farnosť. Pri nedostatku kňazov, alebo z iného dôvodu môžu mu byť zverené viaceré, blízke farnosti.
§ 2V jednej farnosti je iba jeden farár. Ak povoľuje partikulárne právo cirkvi vlastného obradu, aby farnosť bola zverená viacero kňazom, presne určí práva a povinnosti vedúceho, ktorý spoločnú službu riadi a zodpovedá za ňu i za prácu ostatných kňazov eparchiálnemu biskupovi.
Kánon 288
Farárovi sa zveruje starostlivosť o duše cirkevnoprávnym opatrením. Nemôže ju však vykonávať ak nenadobudol podľa partikulárneho práva právoplatne držanie farnosti.

Kánon 289
§ 1Farár je povinný pri vykonávaní učiteľského úradu hlásať slovo Božie všetkým veriacim, aby zakotvené vo viere, nádeji a láske rástli v Kristovi a kresťanské spoločenstvo podávalo svedectvo lásky, ktorú Pán odporučil, aby náboženskou výukou a výchovou boli veriaci vedení k plnému poznaniu tajomstiev spásy primerane svojmu veku. K tomu vyhľadáva pomoc u členov rehoľných spoločností a spoločností, ktoré vedú spoločný život na spôsob rehoľníkov a u ostatných spolupracujúcich veriacich.
§ 2Farár dbá, pri vykonávaní úkonov posvätenia, aby slávenie Božskej liturgie bolo stredom a vrcholom celého života kresťanského spoločenstva a usiluje sa, aby veriaci zbožne a často prijímali sviatosti a uvedomele sa zúčastňovali na Božských chválach; má na pamäti, že k rozkvetu náboženského života najviac prispieva sviatosť zmierenia a preto ukazuje ochotu túto sviatosť udeľovať a ak je to potrebné, povoláva k tomu i iných kňazov, ktorí ovládajú cudzie jazyky.
§ 3Pri plnení úloh správy farnosti sa najmä stará o poznanie vlastných veriacich. Keďže však je služobníkom všetkých veriacich, podporuje rast kresťanského života veriacich jednotlivých i v združeniach, venujúcich sa najmä apoštolátu a v celom farskom spoločenstve. Navštevuje domy a školy podľa pastoračných potrieb, horlivo sa venuje dospievajúcej mládeži a mladistvým, s otcovskou láskou sleduje chudobných a chorých, osobitnú starostlivosť venuje pracujúcim a usiluje sa, aby veriaci napomáhali v apoštolskom diele.

Kánon 290
§ 1Farár je predstaviteľom farnosti vo všetkých právnych veciach.
§ 2Významnejšie posväcujúce úkony, ako slávenie krstu, žehnanie manželstva pri dodržaní kánonu 302 § 2, cirkevný pohreb prislúchajú farárovi; farským vikárom ich vykonávanie nie je povolené bez aspoň predpokladaného súhlasu farára.

Kánon 291
Všetky dary s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v kánonoch 715 – 717, ktoré farár a ostatní duchovní k farnosti prislúchajúci prijímajú v súvislosti s výkonom pastoračnej činnosti, pripadnú k farskému majetku, ak nie je známa opačná vôľa darcu u celkom dobrovoľných darov. Eparchiálny biskup po porade s kňazskou radou vydá poučenie o určení týchto darov a o spravodlivej odmene farára a ostatných duchovných, prislúchajúcich k farnosti podľa kánonu 390.

Kánon 292
§ 1Farár je povinný zdržiavať sa v sídelnom dome fary, blízko farského kostola. Miestny hierarcha môže z oprávneného dôvodu povoliť i iné sídlo ak tým neutrpí služba farnosti.
§ 2Ak tomu neprekáža závažný dôvod, farár môže byť z dôvodu dovolenky mimo farnosť nepretržite, alebo prerušovane najviac jeden mesiac, pričom do dovolenky sa nezaratávajú dni, ktoré raz ročne strávi v duchovnom ústraní. Ak chce byť farár mimo farnosť dlhšie ako týždeň, je povinný o tom upovedomiť vlastného hierarchu.
§ 3Eparchiálny biskup vydá pravidlá, ktorými zabezpečí, aby farnosť v čase neprítomnosti farára bola zabezpečená kňazom, ktorý má náležitú moc a poverenia.