Kánon 293
Farár má na zreteli, že svojim každodenným správaním a starostlivosťou má byť pokrsteným katolíkom, nekatolíkom a nepokrsteným príkladom skutočne kňazskej a pastierskej služby, všetkým má vydávať svedectvo pravdy a života a ako dobrý pastier hľadať tých, ktorí hoci pokrstení v katolíckej Cirkvi, zdržiavajú sa od prijímaní sviatosti, alebo dokonca odpadajú od viery.

Kánon 294
Farár často slávi za ľud zverenej farnosti Božskú liturgiu, je povinný tak robiť v dňoch stanovených partikulárnym právom svojej Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 295
Vo farnostiach sa podľa predpisov partikulárneho práva Cirkvi vlastného obradu konajú vhodné porady k prejednaniu pastoračných a ekonomických záležitostí.

Kánon 296
§ 1Vo farnosti sa vedú farské knihy, a to kniha pokrstených, zosobášených a zomrelých a iné podľa partikulárneho práva Cirkvi vlastného obradu a ak ho nie je – podľa predpisov eparchiálneho biskupa. Farár dohliada, aby farské knihy boli podľa týchto predpisov správne vedené a uschovávané.
§ 2V knihe pokrstených sa zaznačuje tiež príslušnosť pokrsteného k určite; Cirkvi vlastného obradu podľa kánonu 37, o udelení myropomazania a to, čo sa týka cirkevnoprávneho stavu veriacich, ako manželstvo, pri dodržaní kánonu 840 § 3, osvojenie, sviatostné svätenie a trvalé sľuby v rehoľnej spoločnosti. Tieto záznamy sa uvádzajú v poznámke v doklade o krste.
§ 3Doklady o cirkevnoprávnom stave veriacich a všetky právne významné listiny farár alebo osoba ním poverená podpíše a opatrí pečiatkou farnosti.
§ 4Vo farnosti sa zriaďuje archív v ktorom sa uchovávajú farské knihy a listiny hierarchov a iné písomnosti, ktoré je potrebné a osožné uchovávať. Tie všetky majú byť eparchiálnym biskupom alebo osobou ním poverenou pri cirkevnej kontrole alebo pri inej vhodnej príležitosti prehliadnuté. Farár sa stará o to, aby sa nedostali do cudzích rúk.
§ 5Tiež staršie farské knihy sa uchovávajú podľa partikulárneho práva.

Kánon 297
§ 1Farár končí vo svojom úrade vzdaním sa tohto úradu, prijatým eparchiálnym biskupom, uplynutím určenej doby, odvolaním alebo preložením.
§ 2Farár, ktorý dovŕšil 75 rokov veku sa vzdá úradu. Eparchiálny biskup s prihliadnutím k okolnostiam, osobe a miestu rozhodne, či jeho rezignáciu príjme alebo odloží. Tomu, ktorého úrad skončil, má byť postarané o primerané živobytie a bývanie s prihliadnutím k predpisom partikulárneho práva Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 298
Ak je farnosť uprázdnená alebo farár má z akejkoľvek príčiny prekážky vo výkone pastierskeho úradu vo farnosti, eparchiálny biskup čo najskôr menuje niektorého kňaza správcom farnosti.

Kánon 299
§ 1Správca farnosti má rovnaké práva a povinnosti ako farár, ak nestanoví eparchiálny biskup inak.
§ 2Správca farnosti sa zdrží všetkého, čo môže uškodiť právam farára alebo farskému majetku.
§ 3Správca farnosti po skončení úradu vydá farárovi vyúčtovanie.

Kánon 300
§ 1Pri uprázdnení farnosti a pri prekážkach farára vo výkone pastierskeho úradu vo farnosti preberie do menovania správcu farnosti starostlivosť o farnosť farský vikár a ak ich je viac, najstarší z nich kňazským svätením, a ak nie sú vikári, najbližší farár. Eparchiálny biskup včas stanoví, ktorá farnosť sa pokladá za najbližšiu.
§ 2Ten, ktorý prevzal dočasnú správu farnosti, upovedomí o tom bezodkladne eparchiálneho biskupa.

Kánon 301
§ 1Ak je to nevyhnuté, alebo vhodné k riadnemu plneniu pastierskej starostlivosti, môžu byť farárovi pridelení jeden, alebo viac farských vikárov, ktorí sú kňazmi.
§ 2Farský vikár môže byť ustanovený pre celú farnosť, alebo pre jej časť.
§ 3Farského vikára slobodne menuje eparchiálny biskup po vypočutí farára ak to pokladá za vhodné. Ak ide o člena rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá na spôsob rehoľníkov vedie spoločný život, postupuje podľa kánonu 284 § 2.

Kánon 302
§ 1Práva a povinnosti farského vikára ustanoví všeobecné a partikulárne právo a listina eparchiálneho biskupa a sú vykonávané pod vedením farára. Ak nie je výslovne stanovené, s výnimkou povinnosti, uvedenej v kánone 294, farský vikár z titulu svojej funkcie pomáha farárovi v celej farskej službe a v prípade potreby zastupuje farára.
§ 2Farský vikár nemá z titulu svojho úradu poverenie žehnať manželstvá, môže mu ich však udeliť pre všetky prípady miestny hierarcha a v hraniciach farnosti i farár. Toto udelené poverenie môže farský vikár pre jednotlivý prípad udeľovať iným kňazom.
§ 3Farský vikár, ako spolupracovník farára sa denne starostlivo a svedomito venuje pastierskej práci. Medzi farárom a farským vikárom má byť bratský vzťah, vzájomná láska a úcta má vládnuť pri ich poradách, majú príkladom a pomocou navzájom sa podporovať a jednotnou vôľou a spoločným úsilím sa starať o farnosť.
§ 4Farský vikár je povinný zdržiavať sa vo farnosti podľa predpisov eparchiálneho biskupa alebo podľa právnej obyčaje. Pokiaľ ide o dovolenku, farský vikár má rovnaké práva ako farár.

Kánon 303
Farský vikár môže byť zo spravodlivej príčiny eparchiálnym biskupom odvolaný; ak je však farským vikárom člen rehoľnej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život, platí kánon 1391 § 2.

HLAVA IV.
Riaditelia chrámov

Kánon 304
Riaditeľom chrámu je kňaz, ktorému je zverená starostlivosť o nejaký chrám, ktorý nie je farským, ani nepatrí k domu rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá na spôsob rehoľníkov vedie spoločný život.

Kánon 305
§ 1Riaditeľ chrámu je menovaný eparchiálnym biskupom bez toho, že by bolo dotknuté právo vyššieho predstaveného rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľnej spôsob rehoľníkov spoločný život navrhnúť k menovaniu vlastného vhodného kňaza.
§ 2I keď chrám patrí duchovnej spoločnosti zasväteného života pápežského alebo partikulárneho práva, eparchiálny biskup menuje riaditeľom chrámu toho, koho navrhne vyšší predstavený.
§ 3Ak je chrám spojený so seminárom, alebo iným vysokoškolským internátom, ktoré riadi kňaz, riaditeľ seminára alebo vysokoškolského internátu, je súčasne riaditeľom chrámu, ak nestanoví eparchiálny biskup inak.