Kánon 322
§ 1Tam, kde sa to javí podľa úsudku Apoštolského stolca vhodné, patriarchovia, metropolitných cirkví vlastného obradu, eparchiálni biskupi a podľa stavu prípadne i iní miestni hierarchovia viacerých Cirkví vlastného obradu, vrátane Cirkvi latinského obradu, ktoré pôsobia v tom istom štáte alebo oblasti, zvolávajú opakovane v určitých dobách snem prostredníctvom patriarchu alebo autority, určenej Apoštolským stolcom, aby sa múdro podelili o skúsenosti a poradili sa vo veciach posvätenia a podpory spoločného dobra Cirkvi, jednoty dielčích činností, spoločných diel, ľahšieho presadenia dobra náboženstva a účinnejšieho udržania cirkevnej disciplíny.
§ 2Rozhodnutia tohto snemu nie sú právne záväzné, ak ide o otázky, ktoré nie je možné predbežne rozhodnúť o obrade ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu, alebo o moci patriarchov, synode a rád hierarchov a ak zaň nehlasujú aspoň dve tretiny členov s rozhodovacím hlasom a ak nie sú schválené Apoštolským stolcom.
§ 3Rozhodnutia, hoci urobené jednomyseľne, ktoré prekračujú právomoc tohto snemu, nie sú záväzné do doby schválenia pápežom.
§ 4Každý snem hierarchov viacero Cirkví vlastného obradu vyhotoví vlastné stanovy, ktoré budú pokiaľ možno podporovať i účasť hierarchov cirkví, ktoré ešte nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou. K platnosti stanov je nevyhnutné ich schválenie Apoštolským stolcom.

ČASŤ X.
Duchovní

Kánon 323
§ 1Duchovní, volaní tiež posvätenými služobníkmi sú veriacimi ktorí vybratí príslušnou autoritou cez dať Ducha Svätého prijali sviatostné svätenie, ktorým majú služobnú účasť v Kristovom pastierskom poslaní a jeho moci.
§ 2Sviatostným svätením sa duchovní z Božského ustanovenia odlišujú od ostatných veriacich.

Kánon 324
Duchovní sú spojení medzi sebou hierarchickým spoločenstvom a ustanovení v odlišných stupňoch majú rôznym spôsobom účasť na Božsky zriadenej cirkevnej službe.

Kánon 325
Sviatostným svätením sa duchovní rozlišujú na biskupov, kňazov a diakonov.

Kánon 326
Duchovní sú vo všetkých stupňoch svätenia ustanovení sviatostným svätením, moc však môžu vykonávať iba podľa predpisov práva.

Kánon 327
Ak okrem biskupov, kňazov a diakonov sú ustanovovaní aj iní duchovní s nižším svätením, volaní všeobecne nižší duchovní, ktorí sú k službe Božieho ľudu alebo ku konaniu sviatostných liturgických funkcií pripustení alebo ustanovovaní, spravujú sa výlučne partikulárnym právom Cirkvi vlastného obradu.

HLAVA I.
Príprava duchovných

Kánon 328
Je vlastným právom a povinnosťou Cirkvi pripravovať duchovných a iných svojich služobníkov. Táto povinnosť sa zvlášť výrazne prejavuje v zakladaní a správe seminárov.

Kánon 329
§ 1Dielo podpory povolania k sviatostným službám prislúcha celému kresťanskému spoločenstvu, ktoré musí v dôsledku svojej spoluzodpovednosti starať sa o potreby služby celej Cirkvi, a to:
1.rodičia, učitelia a prví vychovávatelia ku kresťanskému životu dbajú, aby v rodinách a školách, oživovaných duchom evanjelia chlapci a mladíci volajúcemu Pánovi cez Ducha Svätého ochotne načúvali a ochotne mu mohli odpovedať;
2.duchovní, najmä kňazi sa usilujú povolanie u mladistvých a iných osôb, i pokročilejšieho veku rozpoznávať a podporovať;
3.eparchiálny biskup má osobitnú úlohu spojenými silami s inými hierarchami povzbudzovať vo svojom ľude povolanie a tých, u ktorých povolanie vzklíči múdro viesť.
§ 2Partikulárne právo zabezpečí aby sa vo všetkých miestnych a najmä eparchiálnych Cirkvách vytvorili zariadenia pre nadobúdanie povolaní, ktoré by boli otvorené potrebám všeobecnej Cirkvi, najmä potrebám misijným.

Kánon 330
§ 1Synoda biskupov patriarchálnej cirkvi, alebo rada hierarchov vydá pre zariadenie pre prípravu duchovných poriadok, ktorý stanoví podrobnosti k všeobecnému právu pre semináre, ktoré sa nachádzajú v hraniciach územia vlastnej Cirkvi. V ostatných prípadoch eparchiálny biskup vydá obdobný poriadok pre vlastnú eparchiu s prihliadnutím ku kánonu 150 § 3. Uvedené autority môžu tento poriadok meniť.
§ 2Poriadok zariadení pre prípravu duchovných môže obsahovať i spoločné dohody celej oblasti alebo národnosti, alebo s inou Cirkvou vlastného obradu, avšak s ohľadom na to, aby obrad neutrpel škodu.
§ 3Poriadok zariadenia pre prípravu duchovných pri vernom dodržaní všeobecného práva nestráca zo zreteľa tradície Cirkvi vlastného obradu a ustanoví okrem iného podrobnejšie predpisy o osobnej formácii, duchovnej, náukovej a pastoračnej výchove chovancov a o jednotlivých predmetoch, ktoré sa majú prednášať, a o usporiadaní kurzov a skúšok.

Článok I.
Zriaďovanie a vedenie seminárov

Kánon 331
§ 1Do malého seminára sa zaraďujú predovšetkým tí, u ktorých sa javia známky povolania k sviatostnej službe, aby ich ľahšie a jasnejšie mohli rozpoznať a oddane pestovať. Podľa predpisov partikulárneho práva môžu byť zaradení i tí, ktorí hoci neprejavujú povolanie k duchovnému stavu, môžu byť pripravovaní k plneniu niektorých služieb alebo apoštolských prác. Iné zariadenia, ktoré podľa vlastných stanov slúžia tým istým cieľom pokladajú sa za malé semináre i keď majú odlišný názov.
§ 2Vo veľkom seminári sa rozvíja, osvedčuje a utvrdzuje povolanie tých, ktorí sú už podľa istých známok pokladaní za spôsobilých k trvalému prijatiu sviatostnej služby.

Kánon 332
§ 1Malý seminár sa zriaďuje v každej eparchii, ako to vyžaduje prospech Cirkvi a ak sú preto sily a hmotné zabezpečenie.
§ 2 Veľký seminár sa zriaďuje pre jednu rozsiahlu eparchiu alebo po dohode pre viac eparchií Cirkvi vlastného obradu, prípadne pre celú Cirkev vlastného obradu alebo rôzne Cirkvi vlastného obradu, ktoré majú v tej istej oblasti alebo štáte eparchiu tak, aby mal dostatočný počet chovancov, vedúcich, riadne pripravených učiteľov a dostatočné prostriedky, aby spojením najlepších síl boli zabezpečené všetky jeho potreby.

Kánon 333
I keď je žiadúce, aby chovanci každej Cirkvi vlastného obradu mali vyhradený vlastný, najmä malý seminár, môžu byť za osobitných okolností prijaté do toho istého seminára i chovanci iných Cirkví vlastného obradu.

Kánon 334
§ 1Eparchiálny biskup zriaďuje seminár pre vlastnú eparchiu; spoločný seminár pre viac eparchií zriaďujú biskupi týchto eparchií, alebo vyššia autorita so súhlasom rady hierarchov, ak ide o metropolitu metropolitnej cirkvi vlastného obradu alebo so súhlasom synody biskupov patriarchálnej cirkvi, ak ide o patriarchu.
§ 2Eparchiálni biskupi, pre ktorých podriadených bol zriadený seminár, nemôžu platne zriadiť iný seminár bez súhlasu autority, ktorá zriadila spoločný seminár; ak ide o seminár, ktorý zriadili samotní eparchiálni biskupi, bez jednomyseľného súhlasu zúčastnených strán, alebo bez súhlasu vyššej autority.

Kánon 335
§ 1Seminár, právoplatne zriadený je samotným právom právnickou osobou.
§ 2Vo všetkých právnych záležitostiach koná menom seminára riaditeľ, ak neustanovuje partikulárne právo alebo stanovy inak.

Kánon 336
§ 1Spoločný seminár pre viacero eparchií spravuje hierarcha, určený tými, ktorý tento seminár zriadili.
§ 2Seminár je vyjmutý z farského zriadenia. Pre všetkých, ktorí sú v seminár; vykoná úrad farára s výnimkou vecí manželských a bez ujmy kánonu 734 riaditeľ, alebo ten, kto ním je poverený.

Kánon 337
§ 1Seminár má vlastné stanovy, v ktorých je stanovený účel seminára a právomoci autorít, spôsob menovania alebo voľby, trvanie úradu, práva a povinnosti a spravodlivá odmena vedúcich úradníkov, učiteľov a poradcov a spôsob, akým sa chovanci podieľajú na starostlivosti riaditeľa najmä v disciplíne, ktorú je nevyhnutné dodržiavať.
§ 2Seminár má vlastné vedenie, ktoré vydá k stanovám osobitné vykonávacie smernice, uspôsobené s ohľadom k zariadeniu pre prípravu duchovných a bližšie stanoví závažnejšie oblasti seminárnej disciplíny, smerujúce k príprave duchovných a poriadku každodenného života celého seminára.
§ 3Stanovy seminára schvaľuje autorita, ktorá seminár zriadila a ktorá má právo ich v prípade nevyhnutnosti meniť. Ich vykonávanie prislúcha autorite, určenej v stanovách.