Kánon 338
§ 1V každom seminári je riaditeľ a v prípade potreby ekonóm, vychovávatelia a iní zamestnanci.
§ 2Riaditeľ podľa predpisov stanov dbá o celkový chod seminára, dohliada na dodržiavanie stanov a smerníc, koordinuje prácu ostatných vedúcich a usiluje sa o jednotu a spoluprácu celého seminára.

Kánon 339
§ 1Okrem riaditeľa je v seminári aspoň jeden duchovný vedúci. Chovanci si však môžu slobodne vyžiadať ktoréhokoľvek iného kňaza, ktorého riaditeľ schválil k ich duchovnému vedeniu.
§ 2Okrem riadnych spovedníkov určí sa alebo prizvú iní spovedníci. Chovanci majú právo požiadať ktoréhokoľvek spovedníka i mimo seminár, avšak bez ujmy seminárnej disciplíny.
§ 3Pri posudzovaní osôb nie je dovolené vyžadovať posudky spovedníkov, alebo duchovných vedúcich.

Kánon 340
§ 1Ak sa konajú prednášky povinných predmetov v seminári, má tam byť vhodný počet starostlivo vybraných učiteľov, skutočných odborníkov vo svojom odbore, vo veľkom seminári nositeľov akademických titulov.
§ 2Sústavnou každodennou prípravou učitelia svorne spolupracujú vzájomne s vedúcimi zamestnancami seminára k celkovej príprave budúcich služobníkov Cirkvi, súčasne v rôznych predmetoch na jednotu viery a formovanie.
§ 3Učitelia posvätných vied kráčajú v stopách svätých otcov a cirkvou schválených, najmä východných učiteľov a usilujú sa náuku objasňovať zo slávneho pokladu, ktorý im títo muži odovzdali.

Kánon 341
§ 1Autorita, ktorá seminár zriadila, stará sa o zabezpečenie nákladov na seminár tiež prostredníctvom príspevkov a darov, uvedených v kánonoch 1012 a 1014.
§ 2Povinnosť prispievať na seminár majú i rehoľné domy okrem tých, ktoré sú odkázané iba na almužny, alebo je v nich umiestnené zariadenie, uvedené v kánonoch 471 § 2 a 536 § 2.

Článok II.
Príprava k duchovnej službe

Kánon 342
§ 1Do seminára sú prijímaní tí chovanci, ktorých vhodnosť je preukázaná dokladmi požadovanými predpismi stanov.
§ 2Neprijíma sa ten, o ktorom nie je s istotou známe, že prijal sviatosť krstu a myropomazania.
§ 3Tí, ktorí boli skôr chovancami v inom seminári, rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život sa neprijímajú, ak nedosiahli svedectvo riaditeľa alebo vyššieho predstaveného o dôvode prepustenia alebo výstupu.

Kánon 343
Chovanci, prijatí do seminára inej Cirkvi vlastného obradu alebo viacero cirkví vlastného obradu zostávajú pripísaní vlastnému obradu. Opačný zvyk sa zavrhuje.

Kánon 344
§ 1Dospievajúci a mladí, žijúci v malom seminári zachovávajú vhodné spojenie s vlastnými rodinami a vrstovníkmi, ktoré im je potrebné k zdravému vývinu duševnému a zvlášť citovému, horlivo sa vyhýbajú všetkému, čo môže podľa zdravých poznatkov psychológie a pedagogiky akýmkoľvek spôsobom obmedziť slobodnú voľbu.
§ 2Chovanci, za podpory vhodného duchovného vedenia si navykajú na osobné rozhodovanie a prijímanie zodpovednosti vo svetle evanjelia a sústavne prehlbujú rôzne vlohy svojho nadania bez toho, aby súčasne opomínali čnosti, ktoré patria k ľudskej prirodzenosti.
§ 3Obsah štúdia malých seminárov zahŕňa to, čo sa v každej krajine vyžaduje k začatiu vyšších štúdií a ak to dovoľuje študijný poriadok, i to, čo je osožné k prijatiu sviatostných služieb. Všeobecne sa dbá, aby chovanci mohli v občianskych štúdiách pokračovať i inde, ak tak budú nútení voliť.
§ 4Chovanci, pokročilejšieho veku sa pripravujú v seminári, alebo v inom osobitnom zariadení s ohľadom na predchádzajú formáciu každého z nich.

Kánon 345
Prípravou chovancov vo veľkom seminári vykonáva sa doplnením toho, čo v jednotlivých prípadoch chýbalo vo výuke v malom seminári a spája vzájomne formáciu duchovnú, intelektuálnu a pastoračnú, aby ako Kristovi služobníci boli v strede Cirkvi svetlom a soľou duchovného sveta.

Kánon 346
§ 1Tí, ktorí sa pripájajú k sviatostným službám sú vedení k tomu, aby pestovali úzke spoločenstvo s Kristom a vo všetkom hľadali Boha tak, aby povzbudzovaní láskou Krista pastiera horlivo sa usilovali získať ľud pre Kráľovstvo Božie príkladom svojho života.
§ 2Z Božieho slova a zo sviatostí čerpajú denne silu pre svoj duchovný život a apoštolskú prácu:
1.chovanci si navykajú starostlivým a vytrvalým rozjímaním Božieho slova a jeho verným výkladom podľa svätých Otcov viac si pripodobňovať svoj život životu Krista a upevnení vo viere, nádeji a láske učia sa žiť podľa návodu evanjelia;
2.vytrvalo sa účastnia Božskej liturgie, ktorá sa prejavuje ako zdroj a vrchol seminárneho i celkového kresťanského života;
3.sústavne sa učia sláviť Božie chvály podľa vlastného obradu a živia ním duchovný život;

4.pod duchovným vedením sa veľmi usilujú naučiť sa správne spytovať svedomie a často prijímajú sviatosť zmierenia;
5.synovskou zbožnosťou sústavne uctievajú Pannu Máriu, matku Božiu, ktorú Kristus ustanovil za Matku všetkých ľudí;
6.pestujú zbožné cvičenia, ktoré vedú k duchu modlitby a dávajú silu a pomoc apoštolskému povolaniu, najmä tie, ktoré sú odporúčané úctyhodnou tradíciou Cirkvi vlastného obradu, rovnako sa odporúča duchovné ústranie a cvičenia v sviatostných službách, povzbudzovanie na duchovnej ceste;
7.chovanci sú vedení k chápaniu Cirkvi a jej služby i k čnosti poslušnosti a k spolupráci s bratmi;
8.sú nabádaní i k pestovaniu ostatných čností, ktoré najviac prospievajú ich povolaniu, ako rozlišovanie ducha čistoty, statočnosti ducha, cenia si a pestujú i tie čnosti, ktoré ich budú u väčšiny ľudí odporúčať ako služobníkov Kristových – úprimnosť ducha, trvalú starostlivosť o spravodlivosť, vernosť v plnení sľubov, zdvorilosť v jednaní, skromnosť v reči spojenú s láskou.
§ 2Disciplinárne predpisy seminára sa použijú podľa vyspelosti chovancov tak, aby sa chovanci naučili sebaovládaniu, múdremu užívaniu slobody a navykli si konať nenútene a starostlivo.

Kánon 347
Náukové vzdelanie smeruje k tomu, aby chovanci všeobecným vzdelaním, odpovedajúcim miestnym a časovým potrebám i snahe a práce ľudského nadania nadobudli široké a dôkladné znalosti v posvätných vedách tak, aby mohli vyzbrojení plnším chápaním viery a utvrdení svetlom Krista učiteľa účinnejšie súčastných ľudí poúčať a slúžiť pravde.

Kánon 348
§ 1Pre tých, ktorí sú určení ku kňažstvu, štúdia vo veľkom seminári zahŕňajú v súlade s kánonom 345 filozofické a teologické predmety, ktoré môžu byť vyučované postupne alebo spoločne. Celé štúdium trvá aspoň šesť rokov tak, že filozofickým predmetom sa venujú dva roky a teologickým štyri roky.
§ 2Výuka filozofie a teológie sa začína úvodom do tajomstva Kristovho a ekonómie spásy a neukončí sa, dokiaľ nebude preukázaný zmysel poriadku právd katolíckej náuky a pevná súvislosť všetkých predmetov.

Kánon 349
§ 1Úlohou filozofického vzdelania je zdokonalenie formácie v humanitných vedách a preto sleduje múdrosti veku dávneho i novšieho celej ľudskej rodiny a zvlášť vlastnej kultúry a najmä hľadá filozofické vlastníctvo s trvalou platnosťou.
§ 2Historická a systematická výuka sa podáva tak, aby chovanci bystrým rozumovým rozlišovaním mohli ľahšie oddeliť pravdu od lži a mysľou otvorenou hovoriacemu Bohu dokázali správne sledovať teologické vývody a aby sa tak stalo schopnejšími k službám dohovoru s vedcami i súčastnými ľuďmi.

Kánon 350
§ 1Teologické predmety sa prednášajú vo svetle viery tak, aby chovanci hlboko prenikli do katolíckej náuky, čerpanej z Božieho zjavenia a svojou vzdelanosťou vyjadrili, že je potravou ich vlastného duchovného života a veľmi osožným nástrojom k duchovnej službe.
§ 2Je potrebné, aby Písmo sväté bolo akoby dušou celej teológie, ktorá má poúčať všetky posvätné predmety, preto okrem presného výkladu sa vyučujú i hlavné zásady ekonómie spásy a dôležité témy biblickej teológie.
§ 3Liturgika sa prednáša s osobitným zreteľom ako dôležitý zdroj náuky a vskutku kresťanského ducha.
§ 4Dokiaľ nenastane úplná jednota Cirkvi podľa Kristovej vôle, ekumenizmus je jedným z nevyhnutných hľadísk každého teologického predmetu.

Kánon 351
Keďže učitelia posvätných vied učia z poverenia cirkevnej autority, predkladanú náuku verne odovzdávajú a vo všetkom pokorne počúvajú učiteľskú službu a vedenie cirkvi.