HLAVA III.
Práva a povinnosti duchovných

Kánon 367
Prvoradou povinnosťou duchovných je hlásať všetkým kráľovstvo Božie a Božiu lásku k ľuďom v službe slova a svätosti, predstavovať ich celým životom tak, aby všetci sebe vzájomne a Boha nadovšetko milovali a boli účastní na tele Kristovom a v tejto láske rástli.

Kánon 368
K dokonalosti, ktorú Kristus predkladá svojim učeníkom sú duchovní zaviazaní osobitným spôsobom, keď sa sviatostným svätením zasľúbili Bohu, aby sa tak stali schopnejšími v Božom ľude pre službu Krista, večného kňaza a boli súčasne krásnym vzorom ľudu.

Kánon 369
§ 1Duchovní sa denne venujú čítaniu a rozjímaniu slova Božieho, aby sa tak stali Kristovými vernými a pozornými poslucháčmi a pravými služobnými kazateľmi; sú vytrvalí v modlitbe, v slávení liturgií a zvlášť v zbožnosti voči tajomstvu Eucharistie; denne spytujú svoje svedomie a často prijímajú sviatosť zmierenia, vždy uctievajú Svätú Matku Božiu Pannu Máriu a vyprosujú si od nej milosť, aby sa podobali jej synovi a konajú iné zbožné cvičenia svojej Cirkvi vlastného obradu.
§ 2Veľmi si vážia duchovného vedenia a v stanovenej dobe konajú podľa partikulárneho práva svojej Cirkvi vlastného obradu duchovné cvičenia.

Kánon 370
Duchovní sú osobitným spôsobom povinní úctou a poslušnosťou pápežovi, patriarchovi a eparchiálnemu biskupovi.

Kánon 371
§ 1Ak duchovný plní to, čo právo vyžaduje, má nárok obdržať od vlastného eparchiálneho biskupa nejaký úrad, službu alebo funkciu, ktoré bude na prospech Cirkvi vykonávať.
§ 2Duchovný prijme a verne plní každý úrad, službu alebo funkciu, ktorú mu príslušná autorita zverí, kedykoľvek to podľa jej úsudku potreby Cirkvi vyžadujú.
§ 3K výkonu občianskeho povolania sa vyžaduje povolenie vlastného hierarchu.

Kánon 372
§ 1Po dokončení výuky, ktoré sa požaduje k sviatostným sväteniam duchovných sa neprestávajú venovať posvätným vedám, každodenne sa snažia o ich hlbšie poznanie a nadobudnutie osobne pomocou vzdelávacích kurzov, ktoré schválil hierarcha.
§ 2Zúčastňuje sa schôdzí, ktoré hierarcha pokladá za vhodné na podporu posvätnej vedy a pastoračných záležitostí.
§ 3Neopomína nadobúdať slušné znalosti, ktoré majú vzdelaní ľudia i v svetských vedách, osobitne v tých, ktoré bližšie súvisia s posvätnými.

Kánon 373
Bezženstvo duchovných, zvolené pre nebeské kráľovstvo a vhodné pre kňazstvo, je všade vo veľkej vážnosti podľa tradície všeobecnej Cirkvi. Rovnako je v úcte manželský stav duchovných, preverený praxou prvotnej Cirkvi a po stáročia Cirkví východných.

Kánon 374
Duchovní slobodní i ženatí majú žiariť pôvabom čistoty, partikulárne právo stanoví prostriedky k dosiahnutiu tohto cieľa.

Kánon 375
Ženatí duchovní sú v rodinnom živote a pri výchove detí žiarivým príkladom pre ostatných veriacich.

Kánon 376
Spoločný život slobodných duchovných je chvályhodný a má sa podľa možností zachovávať tak, aby sa v duchovnom i rozumovom živote uctievali, vzájomne si pomáhali a lepšie v službe spolupracovali.
Kánon 377
Všetci duchovní slávia Božské chvály podľa partikulárneho práva svojej Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 378
Duchovní často slávia Božskú liturgiu podľa predpisov partikulárneho práva, najmä v nedele a zasvätené sviatky, vrelo sa však odporúča sláviť ju každodenne.

Kánon 379
Duchovní spojení putom lásky so spolubratmi ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu smerujú spoločne k výstavbe tela Kristovho a preto spolupracujú a vzájomne si pomáhajú, nech sú v akomkoľvek postavení alebo úrade.

Kánon 380
Duchovní sa usilovne snažia vzbudzovať povolanie k sviatostným službám a k zasvätenému životu v spoločnostiach zasväteného života nielen kázaním, výukou náboženstva, alebo inými vhodnými prostriedkami, ale predovšetkým svedectvom života a služby.

Kánon 381
§ 1Duchovní sú planúcou apoštolskou horlivosťou príkladom všetkým v dobročinnosti a pohostinnosti, najmä voči chorým, zarmúteným, prenasledovaným vyhnancom a bezdomovcom.
§ 2Ak tomu nebráni oprávnená prekážka, duchovní sú povinní rozdávať z duchovných dobier Cirkvi Božie slovo a zvlášť sviatostnú pomoc veriacim, ktorí o vhodne žiadajú, sú riadne pripravení a právo im v prijímaní sviatostí nebráni.
§ 3Duchovní uznávajú a rozvíjajú dôstojnosť ostatných veriacich i ich podiel, ktorý majú vo vedení Cirkvi, posudzujú najmä mnohotvárne charizmy veriacich a obracajú ich patričnosť a skúsenosť k dobru Cirkvi, najmä spôsobmi, ktoré predpokladá právo.

Kánon 382
Duchovní sa celkom zdržiavajú všetkého, čo podľa predpisov partikulárneho práva ich stav znevažuje a vyhýbajú sa všetkému, čo im je cudzie.

Kánon 383
Hoci duchovní majú rovnaké občianske a politické práva ako občania, cez to:
1.zakazuje sa im prijímať verejné funkcie, ktoré zo sebou nesú účasť na výkone verejnej občianskej moci;
2.keďže vojenská služba veľmi neprislúcha duchovnému stavu, dobrovoľne ju neprijímajú, iba s povolením hierarchu;
3.využívajú výnimky, ktoré v ich prospech poskytujú občianskej zákony, dohody a zvyklosti a neprijímajú verejné úrady a funkcie cudzie duchovnému stavu, ani vojenskú službu.

Kánon 384
§ 1Duchovní, ako služobníci zmierenia všetkých v Kristovej láske, horlivo sa usilujú podporovať medzi ľuďmi pokoj, jednotu a svornosť, opretú o spravodlivosť.
§ 2Nezúčastnia sa činností a porád v odborárskych združeniach, iba ak by to podľa úsudku eparchiálneho biskupa alebo vyjadrenia patriarchu alebo inej autority vyžadovala ochrana práv Cirkvi, alebo spoločné dobro.

Kánon 385
§ 1Duchovní, predchnutí duchom Kristovej chudoby sa usilujú byť pred svetom jednoduchým životom svedkami nebeských dobier a časné dobrá duchovným rozlišovaním určujú k správnemu užívaniu. Majetok, ktorý nadobudnú vykonávaním cirkevného úradu, alebo služby, venujú po zabezpečení vlastného zaopatrenia a plnenia povinností vlastného stavu dielam apoštolátu a dobročinnosti.
§ 2Duchovným sa zakazuje, aby sa osobne alebo prostredníctvom iných zaoberali peňažníctvom, alebo obchodovaním k prospechu vlastnému alebo iných, bez povolenia autority stanovenej partikulárnym právom Cirkvi vlastného obradu, alebo Apoštolského stolca.
§ 3Duchovným sa zakazuje prevziať ručenie i vlastným majetkom bez porady so svojim eparchiálnym biskupom, alebo v prípade potreby s vyšším predstaveným.
Kánon 386
§ 1Hoci duchovní nemajú sídelné povinnosti, nevzďaľujú sa z eparchie nad dobu, stanovenú partikulárnym právom bez aspoň predpokladaného dovolenia vlastného miestneho hierarchu.
§ 2Duchovný, ktorý sa zdržiava mimo vlastnej eparchie je podriadený miestnemu eparchiálnemu biskupovi v tom, čo sa týka povinností jeho stavu, ak sa tam zamýšľa zdržiavať dlhšiu dobu, ihneď o tom upovedomí miestneho hierarchu.

Kánon 387
Pokiaľ ide o odev duchovných, platí partikulárne právo.