Kánon 388
Duchovní nemôžu užívať práva a odznaky, ktoré sú spojené s hodnosťami im udelenými mimo miesta, kde svoju právomoc vykonáva autorita, ktorá ju udelila, ak pri ich udelení nenechala žiadnu písomnú výnimku, alebo pokiaľ nedoprevádzajú autoritu, ktorá hodnosť udelila, alebo ak nezastupujú túto osobu alebo neobdržali súhlas od miestneho hierarchu.

Kánon 389
Duchovní sa usilujú vyhýbať sa akýmkoľvek rozporom; ak však cez to medzi nimi vznikol spor, predloží sa cirkevnému súdu a ak je to možné tiež vtedy, ak ide o spory medzi duchovnými a ich veriacimi.

Kánon 390
§ 1Duchovní majú právo na slušné zaopatrenie. Preto za plnenie svojho úradu alebo funkcie dostávajú spravodlivú odmenu. Pokiaľ ide o ženatých duchovných, berie sa do úvahy i zaopatrenie ich rodiny, ak nie je zabezpečené inak.
§ 2Rovnako majú právo sami, a ak sú ženatí, i ich rodiny na slušné sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť. Za tým účelom sú povinní poskytovať príspevok zariadeniu, uvedenému v kánone 1021 § 2 podľa partikulárneho práva.

Kánon 391
Duchovní sa môžu v súlade s kánonom 578 § 3 združovať k dosiahnutiu cieľov, prislúchajúcich ich stavu; eparchiálny biskup však posudzuje vhodnosť týchto združení.

Kánon 392
Duchovný má každý rok právo na dovolenku, ktorej dĺžku stanovuje partikulárne právo.

Kánon 393
Duchovný v každej situácii má na srdci starostlivosť o všetky Cirkvi a preto je ochotný slúžiť v prípade potreby kdekoľvek, prejaviť pohotovosť, zvlášť ak to odporúča a k tomu nabáda eparchiálny biskup, alebo predstavený, k službám v misiách alebo krajoch, ktoré trpia nedostatkom duchovných.

HLAVA IV.
Strata duchovného stavu

Kánon 394
Sviatostné svätenie raz platne udelené sa nemôže stať neplatným, duchovný však stráca svoj duchovný stav:
1.rozsudkom súdu alebo výnosom, ktorým sa neplatnosť svätenia vyhlasuje;
2.právomocne uloženým trestom vylúčenia;
3.prípisom Apoštolského stolca, alebo podľa kánonu 397 patriarchu; tento prípis však patriarcha nemôže bez závažných dôvodov dovolenie vydať diakonom a bez veľmi závažných dôvodov kňazom a nevydá ho v tomto prípade ani Apoštolský stolec.

Kánon 395
Duchovný, ktorý podľa právnych predpisov stratí duchovný stav, stráca ním práva prislúchajúce duchovnému stavu a nie je ďalej viazaný žiadnymi povinnosťami duchovného stavu s výnimkou kánonu 396; zakazuje sa mu vykonávať sviatostné funkcie okrem prípadov, uvedených v kánonoch 725 a 735 § 2. Samotným právom je pozbavený všetkých úradov, služieb a funkcií a akejkoľvek prenesenej právomoci.

Kánon 396
Okrem prípadov, kedy bola prehlásená neplatnosť sviatostného svätenia, zo straty duchovného stavu nevyplýva oslobodenie od povinností bezženstva, ktoré môže udeliť iba pápež.

Kánon 397
Patriarcha so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi alebo v nebezpečenstve z omeškania so súhlasom stálej synody môže povoliť stratu duchovného stavu duchovným, ktorí majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v hraniciach územia príslušnej patriarchálnej Cirkvi a nie sú viazaní povinnosťou bezženstva , alebo ak sú viazaní a oslobodenie od tejto povinností nežiadajú; v ostatných prípadoch vec predložia Apoštolskému stolcu.

Kánon 398
Kto stratil duchovný stav prípisom Apoštolského stolca, môže byť opäť prijatý do duchovného stavu iba Apoštolským stolcom; kto však stratu obdržal od patriarchu, môže byť do duchovného stavu opäť prijatý tiež patriarchom.

ČASŤ XI.
Veriaci

Kánon 399
Ostatnými veriacimi sa v tomto zákonníku rozumejú tí, ktorých vlastným znakom je život vo svete a súčasne majú účasť na poslaní cirkvi, ale neobdržali sviatostné svätenie a nie sú pripísaní rehoľnému stavu.

Kánon 400
Okrem práv a povinností, ktoré sú spoločné všetkým, majú ostatní veriaci tiež práva a povinnosti, ktorú sú ustanovené v ďalších kánonoch tejto časti.

Kánon 401
Povinnosťou ostatných veriacich je najmä spravovať podľa svojho povolania časné záležitosti a hľadať Bohom zriadené Božie Kráľovstvo a preto byť Kristovými svedkami v súkromnom, rodinnom a spoločensko-politickom živote a hlásať Krista i iným; presadzovať spravodlivé zákony v spoločnosti a žiariacou vierou, nádejou a láskou prispievať ako kvas k posväteniu sveta.

Kánon 402
Ostatní veriaci majú právo, aby im bola v pozemskom živote priznaná sloboda ako všetkým občanom; pri užívaní tejto slobody sa usilujú, aby ich jednanie bolo naplnené duchom evanjelia, smerovalo k náuke predkladanej učiteľskou službou Cirkvi a vystríhajú sa, aby v sporných otázkach vydávali vlastný názor za učenie Cirkvi.

Kánon 403
§ 1Pri dodržaní práv a povinností zotrvať všade pri vlastnom obrade majú ostatní veriaci právo aktívne sa zúčastniť liturgických osláv ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu, podľa predpisov liturgických kníh.
§ 2Ak je to prospešné a osožné, môžu byť ostatným veriacim pri nedostatku posvätených služobníkov zverené niektoré funkcie pri sviatostných službách podľa právnych predpisov.

Kánon 404
§ 1Okrem výuky náboženstva, ktorá sa podáva už od detstva, majú ostatní veriaci právo každý podľa svojich schopností o podmienok nadobúdať vhodne usporiadané Kristom zjavené učenie Cirkvi, odovzdané učiteľskou službou Cirkvi, aby podľa neho dokázali žiť, ale v prípade potreby ho i brániť.
§ 2Majú tiež právo nadobúdať plnšieho poznania o posvätných vedách, vyučovaných na univerzitách, fakultách a ústavoch náboženských vied účasťou na výuke a na nadobúdaní akademických titulov.
§ 3Sú rovnako spôsobilí pri dodržiavaní právnych predpisov o vhodnosti, požadovanej stanovami k prijatiu poverenia cirkevnej autority k vyučovaniu posvätného predmetu.