1. Predstavení a členovia rehoľných spoločností

Kánon 418
§ 1Vyššími predstavenými sú predstavený rehoľnej konfederácie, predstavený monastyra s vlastnými pravidlami, generálny predstavený rádu alebo kongregácie, predstavený provincie, ich zástupcovia a iní, ktorí majú právomoc na úrovni predstaveného provincie a tiež tí, ktorí nie sú uvedení, ale úrad podľa práva dočasne vykonávajú.
§ 2Predstaveným sa nevolá miestny hierarcha ani patriarcha s výnimkou kánonov, ktoré patriarchovi alebo miestnemu hierarchovi právomoc nad členmi spoločností udeľujú.

Kánon 419
§ 1Predstavený rehoľnej konfederácie, predstavený nekonfederovaného monastyra s vlastnými pravidlami a generálny predstavený rádu alebo kongregácie podávajú správu o stave spoločnosti, na ktorej čele stoja, aspoň každý piaty rok autorite, ktorej bezprostredne podliehajú, na tlačive určenom touto autoritou.
§ 2Predstavení spoločností patriarchálneho alebo eparchiálneho práva posielajú výtlačok správy Apoštolskému stolcu.

Kánon 420
§ 1Vyšší predstavení, ktorých k riadnemu úradu kontrolóra zmocňujú pravidlá alebo stanovy spoločnosti, navštívia v dobách tam stanovených všetky im podriadené domy osobne, alebo prostredníctvom iných, ak títo podľa práva majú prekážku.
§ 2Členovia hovoria s kontrolórom s dôverou, v láske pravdivo odpovedajú na to, na čo sú v súlade s právom pýtaní, nik ich nesmie od tejto povinnosti odvracať či inak brániť účelu kontroly.
§ 3Miestny hierarcha kontroluje všetky domy spoločností, ak ich oprávnený vyšší predstavený zanedbal kontrolovať po dobu piatich rokov, hoci bol na povinnosť kontroly miestnym hierarchom upozornený.

Kánon 421
Predstavení sú viazaní závažnou povinnosťou dbať, aby im zverení členovia upravili život podľa vlastných pravidiel alebo vlastných stanov. Predstavení pomáhajú členom príkladom i povzbudením k dosiahnutiu cieľa rehoľného stavu, prispievajú vhodne ich osobným potrebám, starajú sa o duchovných a navštevujú ich, napomínajú nekľudných, utešujú malomyseľných a sú ku všetkým trpezliví.

Kánon 422
§ 1Predstavení zriaďujú podľa pravidiel alebo stanov štátu radu, ktorej prispenie užívajú pri výkone povinností. V prípadoch stanovených právom sú povinní vyžiadať si jej súhlas alebo radu podľa kánonu 934.
§ 2Partikulárne právo stanoví, či má byť i v domoch, kde býva menej ako šesť členov.

Kánon 423
Monastyr, rehoľa konfederácia, rád alebo kongregácia a ich provincie a domy, zriadené podľa práva sú samotným právom právnickými osobami, avšak ich spôsobilosť nadobúdať, vlastniť, spravovať a nakladať s majetkom môže byť pravidlami alebo stanovami obmedzená, alebo vylúčená.

Kánon 424
V pravidlách alebo stanovách sa stanovia smernice o užívaní a správe majetku tak, aby napomáhali a obhajovali vlastnú chudobu a vyjadrovali ju.

Kánon 425
O súčasnom majetku rehoľných spoločností platia kánony 1007 až 1054, pokiaľ všeobecné právo nestanovuje inak, alebo ak nevyplýva z povahy veci niečo iné.

Kánon 426
Všetci členovia rehoľných spoločností, predstavení i podriadení nielen verne a poctivo dodržiavajú sľuby, ale podľa pravidiel alebo stanov upravia svoj život verným zachovávaním ducha a predstáv zakladateľa a tak smerujú k dokonalosti svojho stavu.

Kánon 427
Všetci členovia rehoľných spoločností sú viazaní povinnosťami, ktoré stanovuje všeobecné právo duchovným, ak tomu nebráni právo, alebo ak nevyplýva z povahy vecí niečo iné.

Kánon 428
Duchovný je pripísaný rehoľnej spoločnosti diakonským svätením; ak však bol pripísaný niektorej eparchii, je rehoľnej spoločnosti pripísaný zložením trvalých sľubov.

Kánon 429
Dopisy členov rehoľných spoločností, zasielané predstaveným, miestnemu hierarchovi, patriarchovi, vyslancovi pápeža a Apoštolskému stolcu a listy od nich prijímané nepodliehajú žiadnej kontrole.

Kánon 430
Členom rehoľných spoločností nie je dovolené udeľovať čestné tituly hodností alebo úradov, iba ak to dovoľujú pravidlá alebo stanovy u tých úradov vyšších predstavených, ktoré nimi boli skoršie vykonávané.

Kánon 431
§ 1Člen rehoľnej spoločnosti nemôže po prvom sľube bez písomného súhlasu vyššieho predstaveného byť povýšený do hodnosti alebo úradu mimo vlastnú spoločnosť s výnimkou tých, ktoré udeľuje synoda biskupov patriarchálnej cirkvi voľbou pri dodržaní kánon 80 § 2; po splnení úlohy sa člen vráti do monastyru, rádu alebo kongregácii.
§ 2Člen rehoľnej spoločnosti, ktorý sa stane patriarchom, biskupom alebo exarchom:
1.zotrváva viazaný sľubmi a je viazaný i ostatnými povinnosťami okrem tých, o ktorých sám múdro usúdi, že sa nezlučujú s jeho hodnosťou; nemá právo voliť a byť volený vo svojom monastyre, ráde alebo kongregácii, je vyňatý z právomoci predstavených a povinný poslušnosťou iba pápežovi;
2.po splnení svojej úlohy a návrate do monastyra, rádu alebo kongregácie bez ujmy kánonov 62 a 211 nadobúda právo voliť a byť volený, ak to povoľujú pravidlá, alebo stanovy.
§ 3Člen rehoľnej spoločnosti, ktorý sa stane patriarchom, biskupom alebo exarchom:
1.ak sľubom stratil spôsobilosť nadobúdať majetok, môže ten, ktorý mu pripadne užívať, využívať a spravovať; patriarcha, eparchiálny biskup a exarcha nadobúdajú vlastníctvo pre patriarchálnu Cirkev, eparchiu alebo exarchát; ostatní pre monastyr alebo rád;
2.ak nestratil sľubom vlastnícke právo voči svojmu majetku, opätovne nadobúda právo ho užívať, využívať a spravovať; to, čo nadobudne potom, nadobúda iba pre seba;
3.v oboch prípadoch s príjmami nakladá podľa vôle darcu, bez ohľadu na osobu.