5. Zasvätenie, rehoľné sľuby

Kánon 462
§ 1Rehoľný stav sa dovŕši zložením trvalých sľubov, ktoré obsahujú tri trvalé sľuby: poslušnosti, čistoty a chudoby.
§ 2Pri skladaní sľubov sa postupuje podľa pravidiel a liturgických kníh.

Kánon 463
Pri rôznych stupňoch rehoľných sľubov sa postupuje podľa pravidiel monastyra a podľa všeobecného práva pri dodržaní právnej záväznosti sľubov.

Kánon 464
K platnosti trvalých rehoľných sľubov sa vyžaduje:
1.platné vykonanie noviciátu;
2.aby bol novic pripustený k sľubom predstaveným vlastného monastyra s vlastnými pravidlami a so súhlasom jeho rady a aby sľub prijal tento predstavený osobne alebo prostredníctvom iného;
3.aby sľuby boli výslovné a neboli vynútené veľkým strachom alebo lesťou;
4.ostatné, čo pravidlá vyžadujú k platnosti.

Kánon 465
To, čo stanoví všeobecné právo o dočasných sľuboch platí v monastyroch, kde také sľuby podľa pravidiel predchádzajú zloženiu trvalých sľubov.

Kánon 466
Zloženie trvalých rehoľných sľubov zneplatňujú sľubom odporujúce úkony, ktoré môžu byť prehlásené za neplatné.

Kánon 467
§ 1Kandidát trvalých rehoľných sľubov sa do 60 dní pred sľubom vzdá všetkého majetku, ktorý vlastní a ktorý nadobudne, s podmienkou nasledovných sľubov. Zrieknutie sa pred touto dobou je samotným právom neplatné.
§ 2Po zložení sľubov sa ihneď urobí všetko potrebné, aby zrieknutie nadobudlo účinky i podľa občianskeho práva.

Kánon 468
§ 1Monastyr nadobúda všetok majetok, ktorý rehoľník z akéhokoľvek dôvodu nadobudne.
§ 2Za dlhy a záväzky, ktoré rehoľník s povolením predstaveného urobil, zodpovedá monastyr. Ak tak urobil bez dovolenia predstaveného, zodpovedá za nich iba rehoľník.
§ 3Vždy je prípustné zahájiť konanie proti tomu, kto uzavretím zmluvy spôsobil monastyru vznik škody.

Kánon 469
Zložením trvalých sľubov stráca rehoľník akýkoľvek úrad pokiaľ ho mal a vlastnú eparchiu a je so všetkými právnymi účinkami pripísaný monastyru.

Kánon 470
Doklad o zložení trvalých sľubov podpíše rehoľník a ten, ktorý sľuby hoci z poverenia prijal a podpísaný doklad sa uloží v archíve monastyra. Predstavený monastyra s vlastnými pravidlami o sľuboch čo najskôr podá správu farárovi, v ktorého krstnej matrike je člen zapísaný.

6. Formovanie členov a rehoľnícka disciplína

Kánon 471
§ 1Spôsob formovania členov sa stanoví v pravidlách tak, aby členovia boli sústavne povzbudzovaní k dosiahnutiu plnšej svätosti života a aby rozvíjali vlohy svojho nadania štúdiom posvätnej náuky a nadobúdali sústavného vzdelania podľa požiadaviek doby a aby nadobudli zdatnosť v umení i v práci, ktoré monastyr v súlade s právom vykonáva.
§ 2Formovanie rehoľníkov, ktorí sú určení k sviatostnym sväteniam sa naviac vykonáva podľa pravidiel o príprave duchovných, podľa kánonu 330, ak je podľa kánonu 340 § 1 zriadený študijný dom, inak pod vedením skúseného vedúceho v inom seminári alebo zariadení vyšších štúdií, schválených cirkevnou autoritou.

Kánon 472
Predstavený monastyra s vlastnými pravidlami môže v súlade s nimi udeliť svojim členom s trvalými sľubmi prepúšťacie listy k sviatostnému sväteniu, tieto listiny zašle eparchiálnemu biskupovi miesta, v ktorom sa monastyr a to i závislý nachádza a ak ide o monastyr práva vytýčiť kríž na mieste, kde má byť zriadený chrám, tomu biskupovi, ktorého určí patriarcha.

Kánon 473
§ 1V jednotlivých monastyroch sa denne slávia Božské chvály podľa pravidiel a právnych obyčají, rovnako sa denne slávi Božská liturgia s výnimkou dní, vylúčených predpismi liturgických kníh.
§ 2Predstavení monastyrov dbajú, aby všetci členovia podľa pravidiel:
1.ak im v tom nebráni oprávnená prekážka, účastnili sa denne slávenia všetkých Božských chvál a Božskej liturgie, venovali sa rozjímaniu o Božských veciach a pestovali aj iné cvičenia zbožnosti;
2.voľne a často mali prístup k duchovnému vedeniu a spovedníkom;
3.každý rok venovali niekoľko dní duchovnému ústraniu.

Kánon 474
§ 1Členovia monastyrov podľa pravidiel prijímajú sviatosť zmierenia.
§ 2I keď pravidlá odporúčajú spovedať sa u určitých spovedníkov, môžu všetci členovia monastyrov bez ujmy rehoľníckej disciplíny prijímať sviatosť zmierenia u ktoréhokoľvek kňaza, ktorý má právomoc túto sviatosť udeľovať.

Kánon 475
§ 1U jednotlivých monastyrov predstavený podľa počtu rehoľníkov určí im niekoľko duchovných vedúcich a spovedníkov, ktorí sú kňazmi tohto monastyra a ktorí majú právomoc udeľovať sviatosť zmierenia. Inak tak určí miestny hierarcha po vypočutí predstaveného monastyra s vlastnými pravidlami, ktorý sa predtým poradí so spoločnosťou, na ktorej čele stojí.
§ 2Pre monastyry, v ktorých niesu rehoľníci, ktorí sú kňazmi, určí rovnakým spôsobom miestny hierarcha kňazov, ktorých povinnosťou je pravidelne sláviť v monastyre Božskú liturgiu a hlásať Božie slovo, s prihliadnutím ku kánonu 612 § 2.