referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Zákonník východných katolíckych cirkví
Dátum pridania: 31.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 85 710
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 343.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 573m 10s
Pomalé čítanie: 859m 45s
 
Kánon 499
V čase trvania dočasných sľubov môže byť člen monastyra s vlastnými pravidlami prepustený predstaveným so súhlasom jeho rady podľa kánonu 552 § 2,3; k platnosti prepustenia sa vyžaduje súhlas eparchiálneho biskupa alebo patriarchu, ak tak stanovuje partikulárne právo pre monastyry v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi.

Kánon 500
§ 1K prepusteniu rehoľníka s trvalými sľubmi, bez ujmy kánonu 497 je oprávnený predstavený rehoľnej konfederácie alebo predstavený nekonfederovaného monastyra s vlastnými pravidlami so súhlasom ich rád. V tomto prípade pre platnosť prepustenia musí hlasovať aspoň päť členov vrátane jedného z uvedených predstavených a ak nie sú prítomní, musí byť podľa pravidiel alebo stanov konfederácie povolaní iní, hlasovanie je tajné.
§ 2K platnému rozhodnutiu o prepustení sa okrem podmienok, ktoré môžu stanovovať pravidlá vyžaduje:
1.aby dôvody prepustenia boli závažné a právne podložené a aby chýbala vôľa k polepšeniu;
2.prepusteniu predchádzali dve bezvýsledné napomenutia s výslovným varovaním o prepustení, ak to nevylučuje povaha dôvodu prepustenia;
3.dôvody prepustenia boli rehoľníkovi oznámené písomne po jednotlivých napomenutiach s umožnením riadnej obhajoby;
4.uplynutie lehoty od posledného napomenutia, stanovenej pravidlami.
§ 3Písomné vyjadrenie rehoľníka sa založí do spisu a pripojí sa k písomnostiam uvedeným v § 1.
§ 4Rozhodnutie o prepustení nemôže byť vykonané pred schválením autoritou, ktorej je monastyr priamo podriadený.

Kánon 501
§ 1Rozhodnutie o prepustení sa oznámi čo najskôr členovi, ktorého sa týka.
§ 2Člen má právo sa proti rozhodnutiu o prepustení odvolať s odkladným účinkom a ak nejde o rozhodnutie, potvrdené Apoštolským stolcom, obrátiť sa vo veci k súdu.
§ 3O odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení rozhoduje Apoštolský stolec alebo, ak ide o člena, ktorý má bydlisko v hraniciach územia patriarchálnej cirkvi, patriarcha.
§ 4Ak má vec prejednať súd, je príslušným súd podľa autority priamo nadriadenej tej, ktorá rozhodnutie o prepustení schválila. Predstavený, ktorý rozhodnutie o prepustení vydal, odovzdá tomuto súdu zhromaždené písomnosti. Postupuje sa podľa kánonov upravujúcich odvolanie v trestnom súdnom konaní.

Kánon 502
Právomocným prepustením bez ujmy kánonu 497 samotným právom končia všetky záväzky a povinnosti zo sľubov; ak je člen duchovným, platí kánon 494.

Kánon 503
§ 1Kto z monastyra právoplatne vystúpi, alebo je z neho právoplatne prepustený, nemá právo od neho nič požadovať za vykonanú prácu.
§ 2Monastyr sa zachová spravodlivo a s láskou k tomu členovi, ktorý sa od neho oddeľuje.

Článok III.
Rády a kongregácie

Kánon 504
§ 1Rád je rehoľníckou spoločnosťou, zriadenou príslušnou cirkevnou autoritou, ktorej členovia niesu rehoľníkmi, ale skladajú sľuby rovné s rehoľníckymi sľubmi.
§ 2Kongregácia je rehoľníckou spoločnosťou, zriadenou príslušnou cirkevnou autoritou, ktorej členovia skladajú tri verejné sľuby, a to poslušnosti, čistoty a chudoby, ktoré však niesu rovné s rehoľníckymi sľubmi, ale majú vlastnú záväznosť podľa právnych prepisov.

Kánon 505
§ 1Rád je pápežského práva, ak je zriadený Apoštolským stolcom alebo jeho výnosom za taký uznaný; patriarchálneho práva, ak je zriadený patriarchom a pritom nedosiahol výnos o uznaní Apoštolským stolcom.
§ 2Kongregácia je:
1.pápežského práva, ak je zriadená Apoštolským stolcom alebo jeho výnosom za takú uznaná;
2.patriarchálneho práva, ak je zriadená patriarchom alebo je výnosom za takú uznaná a pritom nedosiahla výnos o uznaní Apoštolským stolcom;
3.eparchiálneho práva, ak je zriadená eparchiálnym biskupom a pritom nedosiahla výnos o uznaní Apoštolským stolcom alebo patriarchom.
§ 3Rád, alebo kongregácia sú duchovenskými, ak podľa cieľa alebo zámeru zakladateľa alebo podľa právnej obyčaje sú vedené kňazmi, prijímajú služby vlastné sviatostnému sväteniu a ako také sú cirkevnou autoritou uznané.

1. Zriadenie a zrušenie rádu, kongregácie provincie, domu

Kánon 506
§ 1Eparchiálny biskup môže zriaďovať iba kongregácie, a to iba po porade s Apoštolským stolcom a v hraniciach územia patriarchálnej cirkvi s patriarchom.
§ 2Patriarcha môže zriaďovať rády a kongregácie so súhlasom stálej synody a po porade s Apoštolský stolcom.
§ 3Kongregácia eparchiálneho práva v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi, ktorá sa rozšírila do viacero eparchií na tomto území, môže sa stať kongregáciou patriarchálneho práva výnosom patriarchu po porade s tými, ktorých sa to týka a so súhlasom stálej synody.

Kánon 507
§ 1Rád patriarchálneho práva zriadený podľa práva, i keby mal iba jeden dom, môže zrušiť iba Apoštolský stolec, ktorý rozhodne o majetku zrušeného rádu s prihliadnutím k vôli darcov.
§ 2Kongregáciu patriarchálneho práva alebo eparchiálneho práva zriadenú podľa práva, i keby mala iba jeden dom, môže zrušiť okrem Apoštolského stolca patriarcha v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi na ktorej čele stojí, po porade s tými, ktorých sa to týka a so súhlasom stálej synody a Apoštolského stolca.

Kánon 508
§ 1Provinciou sa rozumie časť toho istého rádu alebo kongregácie, ktorá pozostáva z viacerých domov a ktorú priamo riadi vyšší predstavený.
§ 2Deliť rád alebo kongregáciu na provincie, provincie spájať, inak usporiadať, zriaďovať alebo rušiť prislúcha autorite určenej stanovami rádu alebo kongregácie.
§ 3Rozhodovať o majetku zrušenej provincie prislúcha pri dodržaní spravodlivosti a vôle darcov generálnemu zhromaždeniu členov, alebo v naliehavom prípade generálnemu predstavenému so súhlasom jeho rady, ak stanovy nestanovujú inak.

Kánon 509
§ 1 Rád alebo kongregácia nemôžu platne zriadiť dom bez písomného súhlasu eparchiálneho biskupa, ak ide o zriadenie prvého domu rádu alebo kongregácie patriarchálneho práva v niektorej eparchii, je v hraniciach územia patriarchálnej cirkvi treba súhlas patriarchu, v ostatných prípadoch Apoštolského stolca.
§ 2O domoch rádov, alebo kongregácií platí kánon 437.

Kánon 510
Dom rádu alebo kongregácie nie je možné platne zrušiť bez porady s eparchiálnym biskupom. Zrušenie iba jedného domu rádu alebo kongregácie je vyhradené tej autorite, ktorej podľa kánonu 507 prislúcha zrušenie tohto rádu alebo kongregácie.
 
späť späť   42  |  43  |   44  |  45  |  46  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.