4. Sľuby v rádoch a kongregáciách

Kánon 526
§ 1Dočasné sľuby poslušnosti, čistoty a chudoby sa skladajú na dobu predpísanú stanovami.
§ 2Tieto sľuby sa podľa predpisov stanov môžu viackrát opakovať tak, aby celková doba nebola kratšia ako tri roky a dlhšia ako šesť rokov.

Kánon 527
K platnosti dočasných sľubov sa vyžaduje, aby:
1.noviciát bol platne vykonaný;
2.novic bol pripustený k sľubom príslušným predstaveným podľa stanov, so súhlasom jeho rady a aby ich tento predstavený prijímal osobne alebo prostredníctvom iného;
3.sľuby musia byť výslovné, zložené a prijaté bez veľkého strachu, alebo podvodu;
4.bolo splnené ostatné, čo stanovy k platnosti sľubov požadujú.

Kánon 528
Člen s dočasnými sľubmi je viazaný tou istou povinnosťou zachovávať stanovy ako člen s trvalými sľubmi; nemá právo voliť ani byť volený, ak neurčujú stanovy výslovne inak.

Kánon 529
§ 1Úlohy, ktoré odporujú sľubom sú nedovolené, nie však neplatné.
§ 2Následkom týchto sľubov nie je zánik vlastníctva majetku člena, ani jeho spôsobilosť nadobúdať majetok; členovi však nie je dovolené vzdať sa slobodne úkonom medzi živými svojho majetku.
§ 3Čokoľvek však člen s dočasnými sľubmi svojou usilovnosťou alebo z podnetu rádu alebo kongregácie nadobudne, nadobúda pre rád alebo kongregáciu; pokiaľ sa podľa práva nepreukáže opak, predpokladá sa, že člen nadobúda z podnetu rádu alebo kongregácie.
§ 4Prevedenie majetku, uvedené v kánone 525 § 2 nemôže člen s dočasnými sľubmi meniť podľa vlastnej úvahy, ale iba so súhlasom vyššieho predstaveného, ak zmena týkajúca sa aspoň značnej časti majetku nie je v prospech rádu alebo kongregácie; po výstupe z rádu alebo kongregácie stráca takýto úkon právne účinky.
§ 5Ak sa člen s dočasnými sľubmi zadĺžil alebo zaviazal, nesie zodpovednosť sám, pokiaľ nešlo o vec rádu alebo kongregácie s dovolením predstaveného.
§ 6Zložením dočasných sľubov stráca člen samotným právom všetky úrady.

Kánon 530
V kongregáciách člen aspoň pred zložením trvalých sľubov vyhotoví písomne závet, platný i podľa občianskeho práva.

Kánon 531
Trvalými sľubmi člen nadobúda s konečnou platnosťou rehoľnícky stav, stráca vlastnú eparchiu a so všetkými právnymi účinkami je pripísaný rádu alebo kongregácii.

Kánon 532
K platnosti zloženia trvalých sľubov sa okrem požiadaviek uvedených v kánone 464 vyžaduje, aby predchádzalo zloženie dočasných sľubov podľa kánonu 526.

Kánon 533
V rádoch sú trvalé sľuby rovné trvalým rehoľníckym sľubom a platia o nich kánony 466 – 468.

Kánon 534
V kongregáciách:
1.cirkevno-právne účinky trvalých sľubov sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v kánone 529 o dočasných sľuboch, ak neustanovuje všeobecné právo inak;
2.vyšší predstavený môže so súhlasom svojej rady udeliť členovi s dočasnými sľubmi na jeho žiadosť dovolenie svoj majetok s múdrou obozretnosťou postúpiť;
3.generálne zhromaždenie v prípade vhodnosti stanoví členovi povinnosť zrieknutia sa majetku ním nadobudnutého alebo ktorý nadobudne, nie však pred zložením trvalých sľubov.

Kánon 535
§ 1Pri skladaní všetkých sľubov sa postupuje podľa stanov.
§ 2Doklad o zložení sľubov, podpísaný osobne členom a tým, ktorý sľuby hoci i z poverenia prijal, uschová sa v archíve rádu alebo kongregácie; ak ide o trvalé sľuby, vyšší predstavený o tom upovedomí čo najskôr farára, u ktorého je člen zapísaný v krstnej matrike.

5. Formovanie a disciplína členov v rádoch a kongregáciách

Kánon 536
§ 1Spôsob formovania členov sa bez ujmy kánonu 471 § 1 upraví v stanovách.
§ 2Formovanie členov, ktorí sú určení k sviatostnym sväteniam, vykoná sa podľa predpisu o príprave duchovných uvedenom v kánone 330 v študijnom dome rádu alebo kongregácie, schválenom generálnym zhromaždením členov, alebo vyššími predstavenými podľa stanov; ak však podľa kánonu 340 § 1 nemôžu mať vlastný dom, členovia sa vzdelávajú pod vedením osvedčeného vedúceho v inom seminári alebo zariadení vyšších štúdií, schválenom cirkevnou autoritou.

Kánon 537
§ 1Podľa stanov môžu vyšší predstavení vydávať členom s trvalými sľubmi prepúšťacie listy k sviatostnému sväteniu.
§ 2Predstavený zašle prepúšťací list eparchiálnemu biskupovi miesta bydliska toho, ktorý má byť vysvätený; inému biskupovi ak to eparchiálny biskup povolil alebo ak prislúcha eparchiálny biskup k inej cirkvi vlastného obradu ako ten, ktorý má byť vysvätený, alebo je neprítomný alebo je eparchiálny stolec uprázdnený, eparchiu spravuje ten, ktorý nemá biskupské svätenie; s tým je potrebné oboznámiť svätiaceho biskupa overeným dokladom eparchiálneho dvora.

Kánon 538
§ 1V jednotlivých domoch rádov a kongregácií sa slávia Božské chvály podľa stanov a právnych obyčají.
§ 2Predstavení dbajú, aby všetci členovia podľa stanov plnili to, čo ukladá kánon 473 § 2.
§ 3Členovia rádov a kongregácií často prijímajú sviatosť zmierenia bez ujmy kánonu 474 § 2.

Kánon 539
§ 1Predstavení dbajú o to, aby členom boli k dispozícii vhodní spovedníci.
§ 2Spovedníkov v duchovenských rádoch a kongregáciách pápežského a patriarchálneho práva vyberajú vyšší predstavení podľa stanov; v ostatných prípadoch sú vyberaní miestnym hierarchom po vypočutí predstaveného, ktorý sa predtým poradí so spoločnosťou, ktorú spravuje.

Kánon 540
Vo veci odevu členov platia stanovy a mimo vlastný dom i predpisy eparchiálneho biskupa.

Kánon 541
Predpisy o uzavretom oddelení sú uvedené v stanovách jednotlivých rádov a kongregácií podľa ich povahy, bez ujmy práva predstavených, vrátane miestnych, ktoré môžu pre jednotlivé prípady zo spravodlivej príčiny rozhodnúť inak.

Kánon 542
Predstavení dbajú, aby členovia, ktorých určili radi slúžili vo vlastných chrámoch i mimo nich, v zhode s povahou rádu alebo kongregácie a bez ujmy na disciplíne členov; osobitne v eparchii, v ktorej majú bydlisko, ak ich požiada miestny hierarcha alebo ich farár o pomoc v potrebách veriacich.

Kánon 543
Člen rádu alebo kongregácie, ktorý je farárom, zostáva naďalej viazaný sľubmi a ostatnými povinnosťami svojho stavu a uvedenými v stanovách, pokiaľ ich zachovávanie je zlučiteľné s povinnosťami jeho úradu; čo sa však týka disciplíny členov, podlieha predstavenému, čo sa však týka úradu farára, má rovnaké práva a povinnosti ako ostatní farári a rovnakým spôsobom podlieha eparchiálnemu biskupovi.

6. Prestup do iného rádu, kongregácie alebo monastyra s vlastnými pravidlami

Kánon 544
§ 1V hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi môže člen platne prestúpiť do inej rehoľníckej spoločnosti s písomným súhlasom patriarchu, vlastného generálneho predstaveného a generálneho predstaveného rádu alebo kongregácie, do ktorých chce prestúpiť, alebo predstaveného monastyra s vlastnými pravidlami so súhlasom jeho rady alebo rehoľného zhromaždenia, ak ide o prestup do monastyra.
§ 2Člen môže platne prestúpiť z kongregácie eparchiálneho práva do inej rehoľnej spoločnosti eparchiálneho práva s písomným súhlasom eparchiálneho biskupa miesta, kde sa nachádza hlavný dom spoločnosti, do ktorého člen prestupuje, po porade s generálnym predstaveným kongregácie, z ktorej člen prestupuje, a so súhlasom generálneho predstaveného kongregácie alebo predstaveného monastyra s vlastnými pravidlami, do ktorého člen prestupuje, so súhlasom ich rádu alebo rehoľníckeho zhromaždenia.
§ 3V ostatných prípadoch môže člen prestúpiť do inej rehoľníckej spoločnosti iba so súhlasom Apoštolského stolca.
§ 4K platnosti prestupu do spoločnosti inej Cirkvi vlastného obradu sa vyžaduje súhlas Apoštolského stolca.