Kánon 545
§ 1Prestupujúci musí vykonať celý noviciát, iba ak by generálny predstavený alebo predstavený monastyra s vlastnými pravidlami so súhlasom svojich rád z dôvodov osobitných okolností dobu noviciátu skráti na najmenej šesť mesiacov; po dobu noviciátu sľuby, práva a povinnosti sa členovi rádu alebo kongregácie pozastavujú a člen podlieha predstavenému a vychovávateľovi novicov novej spoločnosti i sľubom poslušnosti.
§ 2Prestupujúci, ktorý zložil trvalé sľuby a po vykonaní noviciátu zloží verejné trvalé sľuby podľa stanov novej spoločnosti, je týmito sľubmi k novej spoločnosti pripísaný so všetkými účinkami i ako duchovný, ak ním je; kto však zložil iba dočasné sľuby, rovnakým spôsobom ich zloží na dobu aspoň troch rokov, iba ak prežil nepretržitú dobu troch rokov v monastyri s vlastnými pravidlami, do ktorého prestupuje.
§ 3Ak člen v novej spoločnosti sľuby nezloží, vráti sa do predchádzajúcej, ak medzičasom neuplynula doba sľubov.
§ 4O majetku a vene platí kánon 488 § 4.

7. Vyňatie a výstup z rádu a kongregácie

Kánon 546
§ 1 Kto zložil dočasné sľuby, môže po uplynutí doby trvania sľubov rád alebo kongregáciu voľne opustiť.
§ 2Kto v dobe trvania dočasných sľubov chce rád, alebo kongregáciu opustiť, môže od generálneho predstaveného so súhlasom jeho rady dosiahnuť rozhodnutie o povolení k úplnému výstupu z rádu alebo kongregácie a návratu k svetskému životu s účinkami, uvedenými v kánone 493; k platnosti rozhodnutia sa v kongregáciách eparchiálneho práva vyžaduje potvrdenie eparchiálnym biskupom miesta, v ktorom sa nachádza dom tejto kongregácie.

Kánon 547
§ 1Vyšší predstavený, po porade so svojou radou môže člena s dočasnými sľubmi vylúčiť z ich obnovy, alebo zo zloženia trvalých sľubov.
§ 2Telesná, alebo duševná choroba, i keď sa prejavila po zložení dočasných sľubov, ktorá podľa úsudku odborníkov robí člena s dočasnými sľubmi nespôsobilým k ďalšiemu životu v rádu alebo kongregácii, môže byť dôvodom k nepripusteniu člena k obnove dočasných sľubov alebo k zloženiu trvalých sľubov, s výnimkou, že by choroba vznikla z nedbanlivosti rádu alebo kongregácie alebo z práce, ktorú v nich vykonával.
§ 3Ak v dobe trvania dočasných sľubov došlo k pomäteniu člena, nie je možné ho z rádu alebo kongregácie prepustiť, i keď nie je spôsobilým ďalšie sľuby zložiť.

Kánon 548
§ 1Rozhodnutie o vyňatí môže vydať autorita, ktorej je rád alebo kongregácia podriadená, po vypočutí generálneho predstaveného; rozhodnutie o vyňatí vydá táto autorita na návrh generálneho predstaveného so súhlasom jeho rady.
§ 2V ostatnom platia kánony 489 až 491.

Kánon 549
§ 1Člen s trvalými sľubmi žiada o vydanie rozhodnutia o výstupe z rádu alebo kongregácie a návrhu k svetskému životu iba z veľmi závažných dôvodov; svoju žiadosť doručí generálnemu predstavenému, ktorý ju so stanoviskom svojim a svojej rady odošle príslušnej autorite.
§ 2V rádoch je vydanie takéhoto rozhodnutia vyhradené Apoštolskému stolcu; v kongregáciách ho okrem Apoštolského stolca môže vydať:
1.patriarcha všetkým členom, ktorí majú bydlisko v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi, na čele ktorej stojí; ak ide o kongregáciu eparchiálneho práva, po porade s eparchiálnym biskupom;
2.eparchiálny biskup eparchie, v ktorej má člen bydlisko, ak ide o kongregáciu eparchiálneho práva.
§ 3Rozhodnutie o výstupe z rádu alebo kongregácie má cirkevno-právne dôsledky, uvedené v kánone 493, ak je člen duchovným, platí ďalej kánon 494.

Kánon 550
Člen, ktorý sa protiprávne vzdiali z domu vlastného radu alebo kongregácie s úmyslom vymaniť sa z moci predstavených, má byť týmito predstavenými usilovne hľadaný; ak sa nevráti do doby, uvedenej v stanovách, bude podľa právnych predpisov potrestaný, prípadne prepustený.

8. Prepustenie z rádu a kongregácie

Kánon 551
O prepustení a okamžitom prepustení členov rádu alebo kongregácie platia kánony 497 a 498; príslušnou autoritou sa rozumní vyšší predstavený po porade so svojou radou a v prípade okamžitého prepustenia so súhlasom tejto rady; ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a z časových dôvodov nie je možné obrátiť sa na vyššieho predstaveného, môže člena okamžite prepustiť i miestny predstavený so súhlasom svojej rady a s okamžitým upovedomením vyššieho predstaveného.

Kánon 552
§ 1Člen s dočasnými sľubmi môže byť prepustený generálnym predstaveným so súhlasom jeho rady, ak nie je stanovami prepustenie vyhradené eparchiálnemu biskupovi alebo inej autorite, ktorej je rád alebo kongregácia podriadená.
§ 2V prípade rozhodnutia o prepustení je okrem prípadných podmienok uvedených v stanovách potrebné dodržať:
1.dôvody prepustenia musia byť závažné a zo strany člena tiež vonkajšie a zavinené;
2.nedostatok rehoľníckeho ducha, ktorý môže mať za následok pohoršenie iných, je dostatočným dôvodom prepustenia, ak opakované napomenutie spolu so spasiteľným pokáním sa minulo účinkom;
3.prepúšťajúcej autorite musia byť dôvody prepustenia bezpečne známe, i keď nie je treba ich formálne preukazovanie; členovi je potrebné ich oznámiť a poskytnúť mu plnú možnosť obhajoby a jeho výpoveď sa dôverne doručí prepúšťajúcej autorite.
§ 3Podanie odvolania proti rozhodnutiu o prepustení má odkladný účinok.

Kánon 553
K prepusteniu člena s trvalými sľubmi je príslušný generálny predstavený; v ostatnom platia kánony 500 až 503.

HLAVA II.
Spoločnosť, ktorá vedie na spôsob
rehoľníkov spoločný život.

Kánon 554
§ 1Spoločnosťou, ktorá vedie spoločný život na spôsob rehoľníkov, sa rozumie združenie, ktorého členovia sa hlásia k evanjeliovým radám cez nejaké posvätné puto, nie však cez rehoľnícke sľuby, a podľa stanov pod vedením predstavených napodobňujú spôsob rehoľníckeho života.
§ 2Toto združenie je pápežského práva, patriarchálneho práva alebo eparchiálneho práva podľa kánonu 505 § 2, prípadne duchovenské podľa kánonu 505 § 3; podlieha cirkevnej autorite ako kongregácie podľa kánonov 413, 415, 419 a 420 § 3 bez ujmy platnosti partikulárneho práva, schváleného Apoštolským stolcom.
§ 3Cirkevnoprávne sú členovia týchto spoločností rovní členom rádov, ak nie je ustanovené inak alebo ak nie je z povahy veci zrejmé niečo iné.

Kánon 555
Členovia týchto spoločností sú podriadení pápežovi, ako svojmu najvyššiemu predstavenému, ktorému sú zaviazaní povinnosťou, vyplývajúcou z posvätného puta poslušnosti.

Kánon 556
O zriadení a rušení spoločností, ich provincií a domov platí čo, čo je uvedené v kánonoch 506 - 510 o kongregáciách.