Kánon 573
§ 1Združenia, zriadené príslušnou autoritou, alebo touto autoritou schválené výnosom, sú v Cirkvi právnickými osobami a volajú sa verejnými združeniami.
§ 2Ostatné združenia, i keď ich cirkevná autorita chváli a odporúča, sa volajú súkromnými združeniami; tieto združenia nie sú cirkevne uznávané, iba ak by ich stanovy boli príslušnou autoritou preskúmané. V ostatnom sa riadia s prihliadnutím ku kánonu 577 iba partikulárnym právom.
Kánon 574
Bez ujmy kánonu 18 je iba cirkevná autorita príslušná zriaďovať združenia veriacich, ktoré si kladú za cieľ odovzdávať menom Cirkvi kresťanskú náuku a podporovať verejný kult, alebo majú iné ciele, ktorých plnenie je s ohľadom k svojej povahe tejto cirkevnej autorite vyhradené.

Kánon 575
§ 1Príslušnou autoritou k zriaďovaniu a schvaľovaniu združení veriacich a ich konfederácií je:
1.eparchiálnych – eparchiálny biskup, nie však správca eparchie, a to s výnimkou tých združení, ktorých zriadenie je výsadou Apoštolského stolca, alebo patriarchami vyhradené iným;
2.tých, ktoré sú otvorené všetkým veriacim nejakej Cirkvi patriarchálnej, alebo metropolitnej a ktoré majú hlavné sídlo v hraniciach územia tejto Cirkvi, patriarcha po porade so stálou synodou, alebo metropolita po porade s dvomi eparchiálnymi biskupmi, najstaršími biskupským svätením
3.v ostatných prípadoch Apoštolský stolec.
§ 2K zriadeniu súčasti každého neeparchiálneho združenia sa vyžaduje písomný súhlas eparchiálneho biskupa; pre zriadenie rehoľníckej spoločnosti platí i pre zriadenie združenia pri jeho dome, alebo pri jeho vlastnom pripojenom chráme.

Kánon 576
§ 1Každé združenie má svoje stanovy, v ktorých je uvedený názov, účel, sídlo, vedenie a požadované podmienky k prijatiu; okrem toho sú tam stanovené vzťahy k obradu vlastnej Cirkvi vlastného obradu, s prihliadnutím k potrebám miestu, času a osohu.
§ 2Stanovy a ich zmeny vyžadujú schválenie cirkevnou autoritou, ktorá združenie zriadila, alebo schválila.

Kánon 577
§ 1Každé združenie podlieha dozoru cirkevnej autority, ktorá ho zriadila alebo schválila; táto autorita dbá, aby sa v združení uchovávala neporušenosť viery a mravov a bdie, aby do cirkevnej disciplíny neprenikli žiadne zlorady.
§ 2Eparchiálny biskup dohliada na všetky združenia, ktoré vyvíjajú činnosť na ním spravovanom území a v prípade potreby upozorní na nedostatky autoritu, ktorá združenie zriadila alebo schválila a použije primerané prostriedky k náprave, ak činnosť združenia pôsobí závažnú škodu učeniu Cirkvi, alebo inej cirkevnej disciplíny, alebo pôsobí pohoršenie veriacich.

Kánon 578
§ 1Prijímanie členov sa riadi všeobecným právom a stanovami združenie.
§ 2Tá istá osoba môže byť pripísaná viacero združeniam.
§ 3Členovia rehoľných spoločností môžu byť členmi združení podľa predpisov pravidiel alebo stavu, so súhlasom predstaveného.

Kánon 579
Žiadne združenie si nemôže pripísať ako vlastných členov duchovných, bez osobitného povolenia Apoštolského stolca, alebo patriarchu so súhlasom stálej synody, ak ide o združenie uvedené v kánone 575 § 1 bod 2.

Kánon 580
Kto verejne odhodil katolícku vieru, alebo verejne porušil spojenie s katolíckou Cirkvou, alebo vykonáva trest väčšieho vyobcovania, nemôže byť platne prijatý do združenia; ak bol právoplatne prijatý, prehlási ho hierarcha za prepusteného samotným právom.

Kánon 581
Nik právoplatne prijatý do združenia z neho nemôže byť prepustený bez spravodlivej príčiny podľa všeobecného práva a stanov.

Kánon 582
Združenie právoplatne zriadené alebo schválené spravuje svoj časný majetok podľa kánonov 1007 - 1054 a stanov, pod dohľadom autority, ktorá ho zriadila alebo schválila a ktorej každý rok predkladá výkaz o správe majetku.

Kánon 583
§ 1Združenie, zriadené alebo schválené Apoštolským stolcom môže zrušiť iba Apoštolský stolec.
§ 2Ostatné združenia, bez ujmy kánonu 927 a práva odvolania s odkladným účinkom môžu byť podľa právnych predpisov zrušené okrem Apoštolského stolca:
1.patriarchom, so súhlasom stálej synody, alebo metropolitom, ktorý stojí na čele metropolitnej Cirkvi vlastného obradu, so súhlasom dvoch eparchiálnych biskupov najstarších biskupským svätením;
2.eparchiálnym biskupom, ak ich zriadil alebo schválil.

ČASŤ XIV.
Evanjelizácia národov

Kánon 584
§ 1Cirkev, poslušná Kristovmu príkazu hlásať evanjelium všetkým národom a naplnená milosťou Ducha Svätého a láskou, celá sa pokladá za misijnú.
§ 2Evanjelizácia národov sa vykonáva tak, že evanjelium pri zachovaní neporušenosti viery a mravov sa môže prejaviť v kultúre jednotlivých národov, a to vo výuke náboženstva, vo vlastných liturgických obradoch, v posvätnom umení, v partikulárnom práve a konečne v celom cirkevnom živote.

Kánon 585
§ 1Jednotlivé Cirkvi vlastného obradu musia sústavne dbať, aby sa evanjelium prostredníctvom vhodne pripojených hlásateľov, vyslaných podľa všeobecného práva príslušnou autoritou pod vedením pápeža hlásalo po celom svete.
§ 2Pri synode biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo rade hierarchov má byť komisia, ktorá napomáha účinnejšej spolupráci v misijnej činnosti Cirkvi všetkých eparchií.
§ 3V eparchiách sa určí kňaz, pre účinnejší postup v misijnej činnosti.
§ 4Veriaci v sebe i v ostatných rozvíjajú poznanie a lásku k misiám, modlia sa za ne, prebúdzajú povolanie k nim a svojou pomocou ich štedro podporujú.

Kánon 586
Prísne sa zakazuje niekoho nútiť k vstupu do Cirkvi, alebo ho nevhodným spôsobom navádzať a lákať; všetci veriaci sa však usilujú obhájiť právo na náboženskú slobodu, aby ich nik násilím od Cirkvi neodrádzal.

Kánon 587
§ 1Kto sa chce pripojiť k Cirkvi, je liturgickým obradom prijatý k čakateľstvu, ktoré nie je iba výkladom dogiem a prikázaní, ale poučením o celom kresťanskom živote a primerané dlhým cvičením.
§ 2Kto je prijatý ako čakateľ, má právo účasti na liturgii slova a iných liturgických oslavách, ktoré nie sú vyhradené veriacim.
§ 3Partikulárne právo určí predpisy, ktorými sa riadi čakateľstvo a ustanoví, čo musia čakatelia preukázať a aké postavenie sa im priznáva.

Kánon 588
Čakatelia môžu byť pripísaní ktorejkoľvek Cirkvi vlastného obradu podľa kánonu 30; nik ich nemá ovplyvňovať, keďže by to mohlo byť prekážkou pre ich pripísanie Cirkvi, ktorá im je bližšia.

Kánon 589
Cudzí i miestni misionári majú mať potrebné vlohy a nadanie, byť primerane vzdelaní pre misijnú činnosť a poučení o dejinách a kultúre národov, ktorým majú evanjelium hlásať.

Kánon 590
Pri misionárskej činnosti sa dbá, aby nové Cirkvi dosiahli čo najskôr zrelosť a aby boli plne sformované tak, aby pod vedením vlastnej hierarchie boli sebestačné, aby mohli prijať dielo evanjelizácie a pokračovať v ňom.

Kánon 591
Misionári starostlivo dbajú:
1.aby medzi novopokrstenými múdro povzbudzovali nové povolania k sviatostnym službám tak, aby nové cirkvi mali skoro schopné domáce duchovenstvo;
2.aby učitelia náboženstva boli vzdelaní tak, aby ako schopní spolupracovníci posvätných služobníkov mohli čo najlepšie vykonávať svoju službu pri evanjelizácii i liturgickej činnosti; partikulárne právo zabezpečí, aby učitelia náboženstva dostávali spravodlivú odmenu.

Kánon 592
§ 1Osobitná starostlivosť sa venuje v misijných územiach vhodným formám apoštolátu veriacich; podporujú sa spoločnosti zasväteného života so zreteľom na sklony a povahu jednotlivých národov; podľa potreby sa zriaďujú školy a iné obdobné zariadenia kresťanskej výchovy a kultúrneho pokroku.
§ 2Rovnako sa horlivo a obozretne pestuje rozhovor s nekresťanmi.

Kánon 593
§ 1Všetci duchovní, v akomkoľvek postavení, ktorí sa podieľajú na práci v misijnom území, spolupracujú na evanjelizácii s horlivosťou, ako jednotné duchovenstvo.
§ 2Spolu s ostatnými kresťanskými misionármi vydávajú spoločné svedectvo Kristovi a ochotne spolupracujú podľa kánonu 908.

Kánon 594
Misijnými územiami sa rozumejú tie, ktoré boli za také uznané Apoštolským stolcom.