ČASŤ XV.
Učiteľská služba

HLAVA I.
Učiteľská služba cirkvi všeobecne

Kánon 595
§ 1Cirkev, ktorej Kristus zveril poklad viery, aby s prispením Ducha Svätého zjavenú pravdu sväto opatrovala, do hĺbky prenikla, verne zvestovala a vykladala, má prirodzené právo nezávisle na akejkoľvek ľudskej moci i povinnosť hlásať evanjelium všetkým ľuďom
§ 2Cirkvi prislúcha vždy a všade právo hlásať morálne zásady, i také, ktoré sa dotýkajú spoločenského poriadku, a vynášať súdy o akýchkoľvek ľudských záležitostiach, ak to vyžaduje dôstojnosť človeka, jeho základne práva a spása duší.

Kánon 596
Iba biskupom prislúcha učiť v mene Cirkvi; na tejto povinnosti majú podiel podľa právnych predpisov tí, ktorí sa sviatostnym svätením stali spolupracovníkmi biskupov, a tí, ktorí bez tohto svätenia obdržali poverenie k výuke.

Kánon 597
§ 1Pápež je mocou svojho úradu neomylným, ak ako najvyšší pastier a učiteľ, ktorý má svojich bratov utvrdzovať vo viere, vyhlasuje s konečnou platnosťou učenie o viere a mravoch.
§ 2Zbor biskupov je v učiteľskej službe neomylným, ak biskupi vykonávajú učiteľskú službu, zjednotení vo všeobecnom sneme, pokiaľ ako učitelia a sudcovia vyhlasujú s konečnou platnosťou pre celú Cirkev náuku o viere a mravoch, alebo ak rozptýlení po svete pri zachovaní úzkeho spojenia medzi sebou a nástupcom svätého Petra spolu s týmto pápežom a v rýdzom učení o veciach viery a mravov sa zhodujú na jednom výroku, ktorý sa s konečnou platnosťou predkladá k viere.
§ 3Za neomylné s konečnou platnosťou sa pokladá iba tá náuka, o ktorej je to výslovne oznámené.

Kánon 598
Božskou a katolíckou vierou je potrebné veriť vo všetko, čo je obsiahnuté v písomnom alebo odovzdávanom Božom slove, ako v jedinom poklade viery, zverenom Cirkvi a to, čo ako od Boha zjavené predkladá k viere učiteľská služba Cirkvi slávnostným vyhlásením alebo riadnym a všeobecným hlásaním, čo sa javí ako spoločné, od veriacich uznávané, pod vedením učiteľskej služby. Všetci veriaci sú povinní vyvarovať sa každej náuky, ktorá tomu odporuje.

Kánon 599
Náuke, ktorú pápež, alebo s ním spojený zbor biskupov vyhlási o viere a mravoch, pri vykonávaní riadnej učiteľskej služby bez úmyslu toto učenie vyhlásiť s konečnou platnosťou prináleží aspoň náboženská poslušnosť rozumu a vôle, ak chýba súhlas viery; veriaci sa musia vyvarovať toho, čo sa s týmto učením nezhoduje.

Kánon 600
I keď biskupi v spojení s hlavou a s členmi biskupského zboru ako jednotlivci, alebo zhromaždení na synodách alebo miestnych snemoch nie sú neomylní v učení, sú pre veriacich, zverených do ich starostlivosti riadnymi učiteľmi a odborníkmi v otázkach viery. Riadneho učenia svojich biskupov sú veriaci povinní držať sa poslušnosťou ducha.

Kánon 601
Úlohou jednotlivých Cirkví, najmä patriarchov a biskupov, je odpovedať primeraným spôsobom každému pokoleniu a kultúre na trvalé otázky ľudstva o zmysle života a o kresťanskom riešení naliehavých problémov a vo svetle evanjelia skúmať znamenie času tak, aby všade bolo zrejmejšie Kristovo svetlo, osvetľujúce všetkých ľudí.

Kánon 602
V pastierskej starostlivosti sa uznávajú a užívajú nielen zásady posvätných vied, ale i výsledky iných vied tak, aby veriaci boli stále viac privádzaní k uvedomelému a prispôsobivému životu z viery.

Kánon 603
Podporuje sa pestovanie literatúry a umenia a priznáva sa spravodlivá sloboda v rôznorodosti vzdelávania pre schopnosť vedy a umenia nezvyčajne účinne vyjadrovať a oznamovať zmysel viery.

Kánon 604
Pastierom cirkvi osobitne záleží na tom, aby v rôznostiach vyjadrovania náuky v rôznych cirkvách bol zachovávaný a podporovaný ten istý výklad viery tak, aby jej jednota a celistvosť neutrpeli škodu, ale správnou rôznorodosťou aby vystúpila do lepšieho svetla všeobecnosť cirkvi.

Kánon 605
Biskupom, najmä v spojení na synodách a miestnych snemoch a obzvlášť Apoštolskému stolcu prináleží autoritatívne podporovať, strážiť a svedomito obhajovať celistvosť a jednotu Cirkvi a dobré mravy, a v prípade potreby odmietať výroky, ktoré tomu odporujú a upozorňovať na to, čo by Cirkev mohlo rozdeliť.

Kánon 606
§ 1Úlohou teológov je, aby svojim hlbším porozumením tajomstva spásy a pochopením posvätných a príbuzných vied, skúsenosťami v mnohých otázkach a s vernou poslušnosťou pravej učiteľskej službe Cirkvi a súčasne s rovnakou slobodou sa usilovali vieru Cirkvi vysvetľovať a obhajovať a starať sa o jej vedecký pokrok.
§ 2Pri štúdiu a vyjadrovaní teologických právd je potrebné starostlivo dbať na budovanie spoločenstva a usilovne spolupracovať s biskupmi v ich učiteľskej službe.
§ 3Ten, ktorý sa venuje teologickým predmetom, najmä v seminároch, na univerzitách a fakultách, usiluje sa spolupracovať na poradách a vlastným úsilím s ľuďmi, ktorí vynikajú v iných vedách.

HLAVA II.
Služba Božieho slova

Kánon 607
Kázanie, výuka náboženstva a každé kresťanské poúčanie ako služba Božieho slova, medzi ktorými popredné miesto zaujíma liturgické kázanie, zdravo sa živí Písmom svätým a opiera sa o tradíciu; vhodne sa pestuje slávenie Božieho slova.


Kánon 608
Biskupi, kňazi a diakoni, podľa stupňa svojho sviatostneho svätenia sú podľa právnych predpisov poprednými služobníkmi Božieho slova. Ostatní veriaci sa ochotne účastnia tejto služby, podľa vlastných schopností, stavu a poverenia.

Článok I.
Hlásanie Božieho slova

Kánon 609
Eparchiálnemu biskupovi prislúcha riadiť na svojom území hlásanie Božieho slova, bez ujmy všeobecného práva.

Kánon 610
§ 1Biskupi môžu hlásať Božie slovo po celom svete, s výnimkou, ak by to eparchiálny biskup v osobitnom prípade výslovne zamietol.
§ 2Kňazi môžu kázať tam, kde sú právoplatne povolaní alebo poslaní.
§ 3Obdobne môžu kázať diakoni, ak nestanovuje partikulárne právo inak.
§ 4V mimoriadnych prípadoch, najmä k nahradeniu nedostatku duchovných, môže eparchiálny biskup poveriť kázaním ostatných veriacich, a to i v chráme, pri dodržaní kánonu 614 § 4.