Prvé kánony tvorili časť XIII budúceho zákonníka, ostatné časti XXI.
Tak sa stalo i že už 22.2. toho istého roku na sviatok stolca sv. Petra v Antiochii, apoštolským listom Motu propio Crebrae allatae sunt (AAS 41 (1949) 89 až 119) boli vyhlásené kánony „O sviatosti manželstva“, ktoré vstúpili do platnosti 2.5.1950.
Apoštolským listom Sollicitudinem Nostram, vydaným z vlastnej moci dňa 6.1.1950 (AAS 42 (1950) 5 až 120) v deň sviatku Zjavenia Pána boli vyhlásené kánony „O súdoch“, ktoré zostali ešte celý rok bez platnosti. Právne začali platiť až od 6.1.1951.

Na sviatok sv. Cyrila Alexandrijského, biskupa a učiteľa cirkvi, apoštolským listom Postquam Apostolicis Litteris (AAS 44 (1952) 65 až 150), vydaným z vlastnej moci dňa 9.2.1952 boli vyhlásené kánony „O rehoľníkoch“, „O časnom majetku cirkvi“ a „O výklade pojmov“, ktoré vstúpili do platnosti 21.11. toho istého roka na sviatok Uvedenia Panny Márie do chrámu. Tri oddiely, obsiahnuté v tomto apoštolskom liste, tvorili podľa poradia tieto časti schémy budúceho zákonníka:
Časť XIVRehoľníci a členovia rádov a kongregácií
Časť XIXČasný majetok cirkvi
Časť XXIVVýklad pojmov.
Napokon pápež apoštolským listom Cleri sanctitati dňa 2.6.1957 (AAS (1957) 433 až 600), vydaným z vlastnej moci dňa 2.6.1957 ako darček k vlastným meninám vyhlásil kánony „O východných obradoch“ a „O osobách“, ktoré vstúpili do platnosti na sviatok Zosnutia Blahoslavenej Panny Márie. Tieto kánony patrili k nasledovným piatom častiam:
Časť IIVýchodné obrady
Časť IIIFyzické a právnické osoby
Časť IVDuchovní – všeobecná časť
Časť VDuchovní – osobitná časť
Časť XVIIVeriaci
Z 2666 kánonov, obsiahnutých v schéme budúceho zákona boli v r.1945 vyhlásené tri pätiny, zatiaľ čo všetky ostatné kánony, presne v počte 1095 zostali v archíve kongregácie.

Pri začatí druhého vatikánskeho snemu Jánom XXIII, keď sa predpokladalo, že cirkevná disciplína všeobecnej cirkvi bude musieť byť revidovaná podľa zásad a odporúčaní snemu, bola redakcia zákonníka východného cirkevného práva prerušená bez toho, aby boli pozastavené ďalšie funkcie komisie, z ktorých okrem iných zasluhuje zmienky úloha záväzne vykladať časti doposiaľ vyhlásené a starostlivosť o vydanie prameňov východného cirkevného práva.
V polovici roku 1972 ustanovil pápež Pavol VI Pápežskú komisiu pre revíziu zákonníka východného cirkevného práva a súčasne nariadil zrušenie komisie pre redakciu zákonníka východného cirkevného práva, zriadenú v r. 1935.
Správu o tom priniesol L´osservatore Romano dňa 16.6.1972.

Podoba novej komisie mala nepochybne východný ráz, Veď kolégium členov, spočiatku v počte 25 a neskoršie 38 sa skladalo z patriarchov a iných predstaviteľov východných cirkví, spolu s niekoľkými predstavenými dikasterií rímskej kúrie, do ktorej pôsobnosti patria východné cirkvi. Kolégium 70 poradcov, pridelených komisii tvorili z najväčšej časti biskupi východných cirkví a niekoľko duchovných latinského obradu a východní experti na cirkevné právo z radov veriacich.
Nie je možné opomenúť tú okolnosť, že ako pozorovateľov bolo pozvaných i niekoľko vynikajúcich mužov východných cirkví, ktoré ešte nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, aby mohli poskytnúť svoje služby prácami na revízii zákonníka.
Úloha predsedu komisie bola zverená kardinálovi Jozefovi Parecattilovi, arcibiskupovi z Hernakulu z malabarskej cirkvi, ktorý svedomito plnil úrad až do svojej smrti dňa 20.2.1987. Po jeho smrti zostala funkcia predsedu komisie v poslednom období uprázdnená.

Do funkcie námestníka predsedu komisie bol ustanovený Ignác Klement Mansourati, titulárny biskup apomejský syrskej cirkvi, ktorý v úrade zotrval päť rokov. Po ňom nastúpil 15.6.1977 Miroslav Štefan Marusyn, titulárny biskup kadeský ukrajinskej cirkvi, ktorý zastával úrad námestníka predsedu až do konca roku 1982. Dňa 20.12.1982 bol menovaný za námestníka predsedu komisie Emil Eid, titulárny biskup sareptský maronitskej cirkvi. Za sekretára komisie bol ustanovený P. Ivan Žužek T.J., spočiatku ako miestosekretár a od 20.10.1977 ako sekretár.
Komisia mala podľa príkazu pápeža od základu zrevidovať vo svetle druhého vatikánskeho snemu celý zákonník východného cirkevného práva a to tak časti už zverejnené, ako i tie oddiely, ktoré hoci v štádiu poslednej redakčnej úpravy, neboli ešte vyhlásené.
Pri slávnostnom začatí prác komisie, pápež v Sixtínskej kapli dňa18.3.1974 pevnej stanovil Magnae Chartae celého procesu revízie a vysvetlil to veľmi jasne. Pápež vyžadoval naliehavo predovšetkým dvojakú pozornosť celej komisie v tom smere, aby cirkevné právo východných katolíckych cirkví bolo v súlade tak s úmyslami otcov na druhom vatikánskom sneme, ako aj podľa rýdzej východnej tradície.

Pápež v tomto príhovore ako najvyšší cieľ každého cirkevného zákona zdôraznil starostlivosť o spásu duší a neobyčajne spásny podnet k obnove kresťanského života, ktorý si druhý vatikánsky snem tak vrúcne želal a podporoval. Nariadil totiž, aby zákonník odpovedal požiadavkám dnešného života a skutočným podmienkam časov a miest, ktoré sa sústavne a veľmi rýchlo menia a pritom aby zachoval svornú súvislosť s tradíciou a plne sa prispôsobil osobitnej úlohe, ktorá sa týka veriacich východných cirkví, podporovať jednotu najmä východných kresťanov podľa zásad dekrétu o ekumenizme (OE 24).
Prvá plenárna schôdza členov komisie, ktorá sa zišla v dňoch 18. až 23. marca 1974 a ktorej sa z veľkorysej vôle pápeža zúčastnili všetci poradcovia a komisie, ako i niektorí pozorovatelia nekatolíckych východných cirkví, avšak bez hlasovacieho práva, schválila takmer jednomyseľne niektoré zásady, ktorými sa poradcovia musia riadiť v rôznych študijných skupinách, aby zostavili schému kánonov. Medzi týmito zásadami, ktoré boli zverejnené v troch jazykoch v aktoch komisie (Správa 3), boli ako hlavné tieto:
1.Všetko, čo má byť v jedinom zákonníku pre všetky východné cirkvi, musí sa pokladať za jediné posvätné vlastníctvo a musí tiež plne zodpovedať dnešným životným okolnostiam;

2.Povaha zákonníka má byť skutočne východná, čo znamená, že je zhodná s požiadavkami druhého vatikánskeho snemu a zachovaní vlastných východných predpisov, ktoré sa odporúčajú pre svoj úctyhodný vek o pretože lepšie odpovedajú zvykom ich veriacich a sú lepšie uspôsobené k starostlivosti o blaho duší (dekrét O ekumenizme 5); preto zákonník má vyjadrovať disciplínu, ktorá je obsiahnutá v posvätných kánonoch a vo zvykoch, spoločných všetkým cirkvám;
3.Zákonník sa má celkom prispôsobiť osobitnej úlohe, uloženej druhým vatikánskym snemom všetkým východným katolíckym cirkvám, napomáhať jednote kresťanov, a to najmä východných kresťanov, podľa snemovného dekrétu O ekumenizme;
4.Zákonník má mať, samozrejme, právnu povahu a preto má jasne vymedziť a chrániť práva a povinnosti jednotlivých osôb fyzických i právnických navzájom, ako i s ohľadom na cirkevné spoločenstvo;

5.V zákonníku nech vládne vedľa spravodlivosti láska, blahovôľa a umiernenosť, nech sa usiluje čo najviac pomáhať pastierskej starostlivosti o duše a preto nech neukladá prísne zachovávanie predpisov, ktoré všeobecné blaho a základná cirkevná disciplína nevyhnutne nevyžaduje;
6.Zákonník je ovládaný zásadou, zvanou subsidiarita a preto má zahŕňať iba tie zákony, ktoré podľa úsudku pápeža pastiera majú byť pokladané za spoločné všetkým východných katolíckym cirkvám a všetko ostatné nech sa ochotne prenecháva partikulárnemu právu jednotlivých cirkví.
Čo sa týka systematického usporiadania zákonníka, treba mať na pamäti, že zákonník východného cirkevného práva, zverený komisii k revízii i po opakovanom preštudovaní dvoma predošlými komisiami už od roku 1929 podľa želania pápežov Pia XI a Pia XII bol usporiadaný nie do kníh, obdobne ako zákonník latinskej cirkvi, ale do 24 častí. V audiencii 8.2.1937 Pius XI totiž výslovne určil, že zákonník má byť systematicky usporiadaný v častiach. Pius XII potom v audiencii 26.12.1945 (Správa 26, str. 82 a 83) schválil usporiadanie do 24 častí, ktoré dobre poznal zo svojej práce v komisii pred svojim zvolením pápežom, ale i potom vytrvalo a s neúnavnou pozornosťou celú prácu komisie sledoval a niektoré úseky osobne presunul z jednej časti do inej. Toto schválené usporiadanie potvrdili a jednomyseľne schválili na plenárnom zasadnutí kardináli – členovia komisie, zhromaždení dňa 20.11. toho istého roka.

Nebolo vážneho dôvodu, aby sa pápežom zavedené systematické usporiadanie malo uvádzať do pochybností. Naopak, študijná skupina poradcov komisie, ktorá sa za tým účelom zišla, ho odhlasovala s mnohými argumentmi v jeho prospech tiež preto, že bolo vhodné pre okolnosti dnešného života. O tomto dôvode hovoril jasne miestopredseda komisie biskup Miroslav Štefan Mrusyn na synode biskupov v r. 1980. Toto usporiadanie došlo súhlasu i u poradných orgánov. Hlasov proti bolo veľmi málo.
Nato členovia komisii, zhromaždení na plenárnom zasadaní v novembri roku 1988 schválili tento systém ako procesnú legislatívnu normu.
Prvý text zákonníka, revidovaný poradcami komisie bol dokončený počas šiestich rokov. Poradcovia, rozdelení do desiatich študijných tímov, vykonali svoju prácu starostlivo na takmer stovke dlhých, zvyčajne pätnásťdenných schôdzkach. Tento text vhodne rozvrhnutý do ôsmich schém bol v rôznych obdobiach odovzdávaný pápežovi k schváleniu, aby mohol byť zaslaný pôvodným orgánom, to je všetkým východným katolíckym cirkvám, dikastériam rímskej kúrie, vysokoškolákom na Atheneu v Ríme, ako i generálnym predstaveným rádov. Všetci boli požiadaní, aby oznámili svoje pripomienky a svoju mienku do šiestich mesiacov od obdržania jednotlivých schém.

Schémy boli rozosielané uvedeným subjektom v tomto poradí: v júni 1980 „Schéma kánonov v Božskom kulte a osobitne o sviatostiach“, v decembri 1980 „Schéma kánonov o rehoľníkoch, členoch rádov a kongregácií a členoch iných inštitútov zasväteného života“, v júni 1981 „Schéma kánonov o evanjelizácii národov, o učiteľskom úrade a ekumenizme“, v septembri 1981 „Schéma kánonov o všeobecných predpisoch a normách a o časnom majetku cirkvi“ a „Schéma kánonov o trestných sankciách v cirkvi“, v novembri 1981 „Schéma kánonov o duchovných a veriacich“, vo februári 1982 „Schéma kánonov o ochrane práv alebo o procesoch“ a v októbri 1984 „Schéme kánonov o hierarchickom usporiadaní východných cirkví“.
Nič neukazuje lepšie družnú povahu revízie tohto zákonníka, ako obrovské množstvo dôležitých, cenných a významných pripomienok, ktoré komisii došli.
Celý episkopát východných cirkví a všetci zúčastnení na poradách veľmi účinne a významne prispeli k revízii zákonníka. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že predchádzajúce schémy boli publikované práve s úmyslom, aby sa všetky doposiaľ vykonané práce ukázali v jasnom svetle a aby všetci, najmä experti v cirkevnom práve, mohli vyjadriť svoju mienku a prispieť k úspešnému dokončeniu zákonníka.

Všetky pripomienky bez výnimiek a riadne usporiadané boli zverené osobitnej skupine učencov, aby zákonník podrobili ďalšej revízii podľa odporúčaní poradných orgánov. V týchto skupinách poradcovia komisie a ďalší osobitní príslušní experti revidovali celý zákonník opätovne. Tento novo preskúmaný text sa nachádza v správach a aktoch komisie, uverejnených v časopise Nuntia.
Oprávnené schémy, účelne zhrnuté v jedinom texte do 30 častí, boli zverené študijnej skupine, nazvanej koordinačná. Úlohou tejto koordinačnej skupiny bolo zabezpečiť vnútornú spojitosť a jednotu, vyhnúť sa podľa možností rozporom a dvojznačnosti, aby právnické pojmy boli označené jednotnými výrazmi, odstrániť opakovanie a nezrovnalosti a okrem toho dohliadnuť na pravopis, vrátane ustáleného užívania interpunkcie.
V októbri 1986 bola vytlačená Schéma zákonníka východného cirkevného práva odovzdaná pápežovi, ktorý nariadil, aby bola dňa 17.10. na sviatok sv. Ignáca Antiochijského odovzdané členom komisie k preskúšaniu a posúdeniu.

Poznatky členov komisie boli podrobne preskúmané osobitnou študijnou skupinou poradcov, nazvanou pre preskúmanie poznatkov, ktorá sa zišla dva razy počas 15 dní. Jej úlohou bolo navrhnúť vhodné vylepšenie textu kánonov a vážne vyhodnotenie poznatkov v prípade, kedy text ostával bezo zmeny a zdôvodniť, prečo sa neprijímajú príslušné poznatky. Pripomienky, spolu s hlasmi tejto skupiny, zobraté do jediného zväzočku a odovzdané členom komisie v apríli 1988, boli postúpené na preskúmanie a posúdenie plenárnemu zasadnutiu tejto komisie niekoľko mesiacov vopred.
Medzitým koordinačná komisia, ktorá neprestávala pracovať, navrhla zaviesť niektoré vylepšenia v texte kánonov, ktoré sa týkali spôsobu písania. Avšak ostatné veci, ktoré sa týkali podstaty kánonov podržala.