Kánon 611
Mocou úradu je povolené kázať všetkým, ktorým bola zverená starostlivosť o duše. Tí tiež môžu v rámci zverenej starostlivosti pozvať kázať ktoréhokoľvek kňaza, alebo bez ujmy kánonu 610 § 3 diakona, ak tomu nebráni právna prekážka.

Kánon 612
§ 1V duchovenských rehoľníckych spoločnostiach, alebo duchovenských spoločnostiach, ktoré vedú na spôsob rehoľníkov spoločný život pápežského a patriarchálneho práva, prislúcha vedenie kázaní vyšším predstaveným.
§ 2Všetci predstavení spoločnosti zasväteného života, vrátane miestnych, môžu prizvať ku kázaniu ktoréhokoľvek kňaza alebo bez ujmy kánonu 610 § 3 diakona, ak tomu nebráni právna prekážka.

Kánon 613
Proti výnosu hierarchu, ktorým sa niekomu zakazuje kázať, možno podať odvolanie iba čo do jeho odôvodnenia.

Kánon 614
§ 1Ako súčasť Božskej liturgie sa obzvlášť odporúča kázanie, v ktorom sa v priebehu liturgického roka vykladajú z Písma svätého tajomstvá viery a zásady kresťanského života.
§ 2Farári a riaditelia chrámov zabezpečia, aby aspoň o nedeliach a zasvätených sviatkoch bolo pri Božskej liturgii kázanie, ktoré možno vynechať iba zo spravodlivej príčiny, uznanej miestnym hierarchom.
§ 3Farárovi nie je dovolené, aby povinnosť kázať ľudu, zverenému jeho pastierskej starostlivosti za neho pravidelne konal iný, s výnimkou spravodlivej príčiny, uznanej miestnym hierarchom.
§ 4Kázanie pri Božskej liturgii je vyhradené kňazovi, alebo podľa partikulárneho práva tiež diakonovi.

Kánon 615
Eparchiálni biskupi podľa právnych predpisov dbajú, aby sa vo vhodných dobách konal osobitný súbor kázaní k duchovnej obnove kresťanského ľudu.

Kánon 616
§ 1Kazatelia Božieho slova hlásajú veriacim celé tajomstvo Krista, ktorý je cesta, pravda a život a odložia pritom slová ľudskej učenosti a nejasné dôkazy; ukazujú, že pozemské veci a ľudské zariadenia sú usporiadané podľa zámeru Boha stvoriteľa ku spáse ľudí, a preto ľudia môžu značne prispieť k výstavbe tela Kristovho.
§ 2Preto tiež vysvetľujú učenia Cirkvi o dôstojnosti človeka a o jeho základných právach, rodinnom živote, občianskych a spoločenských združeniach a sledujú uplatnenie spravodlivosti tiež v hospodárskom živote a v práci, čo prispieva k budovaniu mieru na zemi a k pokroku ľudstva.

Článok II.
Výuka náboženstva

Kánon 617
Závažnou povinnosťou jednotlivých Cirkví vlastného obradu a najmä ich biskupov je výuka náboženstva, ktorá vedie vieru ku zrelosti a privádza Kristových učeníkov hlbším a usporiadanejším poznaním Kristovho učenia ku stále užšiemu pripnutiu k jeho osobe.

Kánon 618
Rodičia sú predovšetkým povinní vychovávať deti slovom a príkladom vo viere a uskutočňovaní kresťanského života; rovnakú povinnosť majú tí, ktorí zastupujú rodičov a kmotrovia.

Kánon 619
Okrem kresťanskej rodiny každá farnosť a cirkevné spoločenstvo sa stará o náboženskú výuku svojich členov a o ich zaradenie do spoločenstva vytváraním podmienok, aby mohli čo najlepšie využívať to, čo sa naučia.

Kánon 620
Združenia, spolky a krúžky veriacich, ktoré majú za cieľ apoštolát a zbožnosť, diela lásky a pomoci, starajú sa o náboženskú výuku svojich členov pod vedením miestneho hierarchu.

Kánon 621
§ 1Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo rada hierarchov stanoví predpisy o výuke náboženstva, zostavené do vhodne usporiadaných smerníc pre výuku náboženstva, pri dodržaní toho, čo predpisuje najvyššia autorita Cirkvi.
§ 2V smerniciach pre výuku náboženstva je braný zreteľ na osobitnú povahu východných Cirkví tak, aby v náboženskej výuke vynikli biblické a liturgické pamiatky a tradície cirkvi vlastného obradu v patrológii, hagiografiii a vlastnej ikonografii.
§ 3Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi alebo rada hierarchov sa stará o to, aby učebnice náboženstva, prispôsobené rôznym vrstvám sa spolu s ďalšími pomôckami dostávali k veriacim a aby sa vzájomne koordinovali a podporovali rôzne náboženské výukové činnosti.