Kánon 641
Na katolíckych univerzitách sa jednotlivé predmety pestujú podľa vlastných zásad, slobodnou vlastnou metódou a vedeckým výskumom tak, aby sa dosahovalo stále hlbšieho poznania týchto predmetov a novými úvahami o moderných problémoch a veľmi starostlivými výskumami sa preukazovalo, ako viera a rozum dospievajú k jednej pravde, aby vyrastali ľudia skutočne vynikajúci vo vede, svojim vzdelaním pripravení plniť v spoločnosti závažné úlohy a byť súčasne svedkami viery.

Kánon 642
§ 1Katolíckou univerzitou je zariadenie vyšších štúdií, ktoré bolo ako také zriadené alebo schválené vyššou správnou autoritou Cirkvi vlastného obradu po predchádzajúcej porade s Apoštolským stolcom alebo bezprostredne Apoštolským stolcom, čo musí byť zrejmé z verejnej listiny.
§ 2V hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi sa vyššou autoritou rozumie patriarcha so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi.
Kánon 643
V katolíckych univerzitách, kde nie je teologická fakulta, sú aspoň kurzy teológie, upravené pre študentov rôznych fakúlt.

Kánon 644
Tí, ktorí vyučujú v katolíckej univerzite predmety, ktoré sa týkajú viery a mravov, musia mať doklad o poverení cirkevnou autoritou, podpísaný tými, ktorí sú uvedení v kánone 642; táto autorita môže zo závažnej príčiny doklad odobrať, osobitne pre nedostatočnú vedeckú alebo pedagogickú schopnosť, čestnosť alebo porušenie náuky.

Kánon 645
Hierarchovia po porade zabezpečia u iných univerzít katolícke ústavy a univerzitné strediská, kde starostlivo vybratí a pripravení veriaci budú trvalo poskytovať mládeži duchovnú a odbornú pomoc.

Článok III.
O cirkevnej univerzite a fakulte

Kánon 646
Najmä hierarchovia vytrvalo presadzujú cirkevné univerzity a fakulty, ktoré sa zaoberajú obzvlášť Božím zjavením a súvisiacimi vedami a tým úzko súvisia s evanjelizačnou činnosťou cirkvi.

Kánon 647
Cieľom cirkevnej univerzity a fakulty je;
1.Božie zjavenie a všetko s ním súvisiace hlbšie vedecky skúmať, systematicky podrobne vyjadrovať a usporiadať, študovať v jeho svetle nové problémy, odkrývané postupom času a podávať súčasným ľuďom na základe dosiahnutého vzdelania;
2.lepšie vyučovať študujúcich v rôznych predmetoch podľa katolíckeho učenia a tak ich vhodne pripraviť na rôzne úlohy apoštolátu, služby alebo výuku týchto predmetov a podporovať ich stály rast.

Kánon 648
Cirkevnými univerzitami a fakultami sú tie, ktoré boli príslušnou cirkevnou autoritou právoplatne zriadené, alebo schválené, pestujú a vyučujú posvätné a s nimi súvisiace vedy a majú právo udeľovať akademické tituly, ktoré majú cirkevnoprávne účinky.

Kánon 649
Cirkevné univerzity a fakulty zriaďuje alebo schvaľuje Apoštolský stolec, alebo vyššia správna autorita, uvedená v kánone 642, spolu s Apoštolským stolcom.

Kánon 650
Vo veci stanov cirkevnej univerzity alebo fakulty, osobitne vo veciach vedenia, správy, menovania učiteľov a ich odvolávania, študijného poriadku a udeľovania titulov platia predpisy, vydané Apoštolským stolcom.

HLAVA IV.
O hromadných oznamovacích prostriedkoch a osobitne o knihách

Kánon 651
§ 1K plneniu úlohy hlásať evanjelium po celom svete je Cirkev povinná používať vhodné prostriedky a preto má právo užívať hromadné oznamovacie prostriedky; najmä je potrebné všade hájiť jej slobodu tlače a vydávania kníh.
§ 2Všetci veriaci podľa svojich možností na tomto veľkom poslaní Cirkvi spolupracujú a diela tohto apoštolátu udržiavajú a podporujú; okrem toho osobitne tí, ktorí majú skúsenosť vo vytváraní a oznamovaní správ, horlivo pomáhajú pastierskej činnosti biskupov a zo všetkých síl sa snažia naplniť užívanie týchto prostriedkov Kristovým duchom.



Kánon 652
§ 1Eparchiálni biskupi dbajú, aby pomocou najmä hromadných oznamovacích prostriedkov boli veriaci poučovaní a o ich správnom užívaní, podporujú spoluprácu medzi nimi, starajú sa o prípravu odborníkov; kázaním čo najviac odsudzujú zlo a podporujú dobré činnosti chválou a žehnaním, najmä dobré knihy.
§ 2Eparchiálny biskup, synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi, rada hierarchov a Apoštolský stolec v záujme ochrany neporušiteľnosti viery a mravov zabraňujú , aby veriaci používali hromadné oznamovacie prostriedky, alebo sa na ich činnosti podieľali, ak sa tejto neporušiteľnosti škodí.

Kánon 653
Partikulárne právo stanoví podrobné predpisy o užívaní rozhlasu, kina a televízie v tom, čo sa týka katolíckeho učenia a mravov.

Kánon 654
Predpisy všeobecného práva o knihách platia i o všetkých písomnostiach alebo prejavoch, šírených akoukoľvek technikou a určených k zverejneniu.

Kánon 655
§ 1Veriaci majú mať voľný prístup k Písmu svätému; preto sa eparchiálny biskup stará o vhodné a správne preklady, opatrené dostatočnými vysvetlivkami, v prípade vhodnosti a osožnosti i v spolupráci s inými kresťanmi.
§ 2Všetci veriaci, najmä pastieri duší, sú povinní šíriť výtlačky Písma Svätého, opatrené vhodnými poznámkami, prispôsobené i pre užívanie nekresťanmi.
§ 3K liturgickým účelom, alebo pre náboženskú výuku sa užívajú iba také vydania Písma Svätého, ktoré majú cirkevné schválenie; ostatné vydania majú mať aspoň označenie cirkevného dovolenia.

Kánon 656
§ 1Pri slávení Božskej liturgie sa užívajú iba knihy s cirkevným schválením.
§ 2Knihy modlitieb a pobožností, určené k verejnému alebo súkromnému používaniu majú mať označenie cirkevného dovolenia.

Kánon 567
§ 1Schválenie liturgických textov po predchádzajúcom preverení Apoštolským stolcom je v patriarchálnych Cirkvách vyhradené patriarchovi sú súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, v metropolitných Cirkvách vlastného obradu metropolitovi so súhlasom rady hierarchov, v ostatných Cirkvách iba Apoštolskému stolcu a v medziach ním stanovených biskupom a im na roveň postaveným.
§ 2Tieto autority sú oprávnení schvaľovať preklad kníh určených k používaniu pri liturgii; ak ide o patriarchálne alebo metropolitné Cirkvi vlastného obradu, je takouto autoritou Apoštolský stolec.
§ 3K ďalšiemu vydaniu liturgických kníh alebo ich prekladom do iného jazyka pre používanie pri liturgii alebo ich častí sa vyžaduje iba to, aby sa zhodovali so schváleným vydaním a boli potvrdené miestnym hierarchom, uvedeným v kánone 662 § 1.
§ 4O zmenách liturgických textov platí kánon 40 § 1.

Kánon 658
§ 1Učebnice náboženstva a iné písomnosti, určené k výuke náboženstva v školách všetkého druhu a stupňov a ich preklady musia mať cirkevné schválenie.
§ 2To isté platí o iných knihách, pojednávajúcich o viere a mravoch, ak sa používajú pre rozšírenie výuky náboženstva.

Kánon 659
Odporúča sa, aby akékoľvek knihy, ktoré vykladajú katolícku vieru alebo mravy, boli opatrené označením cirkevného dovolenia, bez ujmy predpisov spoločnosti zasväteného života, ktoré stanovia ďalšie požiadavky.




Kánon 660
Do denníkov, časopisov a periodických tlačív, ktoré napádajú katolícke náboženstvo alebo dobré mravy, veriaci môžu písať iba zo spravodlivej a rozumnej príčiny; duchovní a členovia rehoľníckych spoločností naviac iba s dovolením tých, ktorí sú uvedení v kánone 662.

Kánon 661
§ 1Cirkevné dovolenie, vyjadrené iba slovom „Imprimatur“ značí, že v diele nie sú bludy proti katolíckej viere a mravom.
§ 2Schválenie, udelené príslušnou autoritou znamená, že text alebo dielo je v súlade s pravým učením Cirkvi.
§ 3Ak je naviac pochválené alebo požehnané eparchiálnym biskupom, alebo inou vyššou autoritou, značí to, že správne vyjadruje učenie cirkvi a preto sa odporúča.

Kánon 662
§ 1Cirkevné schválenie alebo dovolenie k vydávaniu kníh môže byť udelené miestnym hierarchom autora alebo miesta, kde má byť zverejnené, alebo vyššou autoritou, ktorej prislúcha výkonná moc voči osobe alebo miestu, ak neustanovuje právo výslovne inak.
§ 2Členovia rehoľných spoločností môžu vydávať písomnosti, pojednávajúce o otázkach katolíckej viery a mravov iba s dovolením svojho vyššieho predstaveného podľa pravidiel alebo stanov.

Kánon 663
§ 1Povolenie k vydaniu, schválenie, pochválenie a požehnanie nejakého diela platí pre pôvodný text, nie pre ďalšie vydania alebo preklady.
§ 2Ak ide o vydanie Písma Svätého, alebo iných kníh, ktoré musia mať cirkevné schválenie podľa právnych predpisov, schválené od jedného miestneho hierarchu právoplatne udelené nepostačuje, aby sa mohlo používať v inej eparchii, ale vyžaduje sa výslovný súhlas miestneho hierarchu tejto eparchie.

Kánon 664
§ 1Posudok o knihách môže byť miestnym hierarchom zverený preverovateľom, uvedeným v zozname, zostavenom synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo radou hierarchov alebo iným múdrym osobám, ktorým dôveruje; môže byť zriadená osobitná komisia preverovateľov, s ktorou sa miestny hierarcha, synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo rada hierarchov môže radiť.
§ 2Za preverovateľov sú vyberané osoby, ktoré vynikajú znalosťami, pravovernosťou a múdrosťou, súdia podľa katolíckej náuky predkladanej riadnou učiteľskou službou Cirkvi a pri plnení svojich povinností sú celkom nestranní.
§ 3Preverovatelia svoju mienku podávajú písomne; ak je priaznivé, hierarcha podľa svojho múdreho úsudku udelí dovolenie alebo schválenie výslovne svojim menom, inak oznámi autorovi dôvody odmietnutia diela.

Kánon 665
§ 1Farári a riaditelia chrámov starostlivo dbajú, aby vo svojich chrámoch nevystavovali ikony a obrazy cudzie čistému posvätnému umeniu a nepredávali alebo nerozširovali knihy menej zhodné s kresťanským náboženstvom alebo mravmi.
§ 2Farári, riaditelia chrámov a správcovia katolíckych škôl dbajú, aby sa divadla akéhokoľvek druhu, prevádzkované pod ich záštitou vyberala s kresťanskou obozretnosťou.
§ 3Všetci veriaci sa vyvarujú, aby sebe alebo iným spôsobili škodu na duši kupovaním, predajom, čítaním alebo oznamovaním druhým vecí, uvedených v § 1.

Kánon 666
§ 1Duševné dielo autora je pod ochranou práva, ak predstavuje jeho osobnosť, alebo je zdrojom jeho vlastníckych práv.
§ 2Pod ochranou práva sú texty zákonov a uvádzaných rozhodnutí ktorejkoľvek cirkevnej autority a ich riadne zbierky; preto nie je dovolené ich opäť vydávať bez dovolenia tejto vyššej autority a bez dodržania ňou stanovených podmienok.
§ 3Partikulárne právo každej Cirkvi vlastného obradu stanoví podrobnosti v tejto veci pri dodržaní predpisov občianskeho práva o autorských právach.

ČASŤ XVI.
Božský kult, najmä sviatosti

Kánon 667
Sviatosťami, ktoré je cirkev povinná udeľovať, aby týmto viditeľným spôsobom sprítomňovali Kristove tajomstvá, náš Pán Ježiš Kristus mocou Ducha Svätého posväcuje ľudí, aby sa jedinečným spôsobom stali pravými ctiteľmi Boha Otca a boli začlenení do neho i do Cirkvi, ktorá je jeho telom; preto všetci veriaci, najmä posvätení služobníci zbožným slávením a prijímaním týchto sviatostí usilovne zachovávajú predpisy Cirkvi.

Kánon 668
§ 1Pocta Bohu, vykonávaná menom Cirkvi osobami právoplatne k tomu určenými a úkonmi schválenými cirkevnou autoritou sa volá verejnou, inak ide o súkromnú.
§ 2K ustanoveniu verejnej pocty Bohu je príslušná autorita, uvedená v kánone 657 bez ujmy kánonu 199 § 1; nik k týmto ustanoveniam tejto autority nič nepridáva, neuberá, ani nič nemení.

Kánon 669
Keďže sviatosti sú rovnaké pre celú Cirkev a patria do Božského pokladu, iba najvyššia cirkevná autorita je príslušná schvaľovať a bližšie určiť to, čo sa vyžaduje k ich platnosti.

Kánon 670
§ 1Veriaci katolíci môžu byť zo spravodlivej príčiny prítomní pocte Bohu iných kresťanov a zúčastniť sa na nej, ak zachovávajú, čo vzhľadom k stupňu spojenia s katolíckou Cirkvou stanovil eparchiálny biskup, alebo vyššia autorita.
§ 2Ak nekatolíckym kresťanom chýbajú miesta, kde by Boha dôstojne slávili, eparchiálny biskup môže povoliť využitie katolíckej budovy, cintorína alebo chrámu podľa predpisov partikulárneho práva svojej Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 671
§ 1Katolícki duchovní sviatostí dovolene udeľujú iba veriacim katolíkom, ktorí ich dovolene prijímajú iba od katolíckych udeľovateľov.
§ 2Kedykoľvek to vyžaduje nevyhnutnosť, alebo to odporúča skutočný duchovný osoh a súčasne je vylúčené nebezpečenstvo omylu alebo ľahostajnosti, je dovolené veriacim katolíkom, ktorým je fyzický alebo morálne znemožnení prístup ku katolíckemu udeľovateľovi, prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu a pomazania chorých od nekatolíckych služobníkov, ak sú v ich cirkvách tieto sviatosti platné.
§ 3Katolícki udeľovatelia tiež dovolene udeľujú sviatosť zmierenia, Eucharistiu a pomazania chorým členom východných cirkví, ktoré nemajú plné spoločenstvo s katolíckou cirkvou, ak o to sami žiadajú a sú riadne pripravení. To isté platí o členoch iných cirkví, ktoré podľa úsudku apoštolského stolca sú, pokiaľ ide o sviatosti, v tom istom postavení, ako uvedené východné cirkvi.
§ 4V nebezpečenstve smrti, alebo ak podľa úsudku eparchiálneho biskupa alebo synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo rady hierarchov nalieha iná veľmi závažná nevyhnutnosť, môžu katolícki udeľovatelia dovolene tieto sviatosti udeľovať i iným kresťanom, ktorí nemajú plné spoločenstvo s katolíckou Cirkvou a nemôžu pristúpiť k služobníkovi svojho spoločenstva, ak o nich sami žiadajú; pokiaľ sa týka týchto sviatostí, musia prejaviť vieru katolíckej cirkvi a byť riadne pripravení.
§ 5Pre prípady, uvedené v § 2 - 4 predpisy partikulárneho práva nič nestanovujú, iba ak po porade s príslušnou, aspoň miestnou autoritou nekatolíckej cirkvi alebo spoločenstva, ktorých sa to týka.

Kánon 672
§ 1Sviatosti krstu, myropomazania a sviatostneho svätenia nie je možné opakovať.
§ 2Ak po starostlivom prešetrení zotrváva rozumná pochybnosť o tom, či sviatosti boli vôbec alebo platne udelené, udelia sa podmienene.



Kánon 673
Slávenie sviatostí, najmä Božskej liturgie, sa ako činnosť cirkvi pokiaľ možno koná s činnou účasťou veriacich.

Kánon 674
§ 1Pri slávení sviatostí sa presne dodržiava to, čo je uvedené v liturgických knihách.
§ 2Udeľovateľ slávi sviatosti podľa liturgických predpisov svojej Cirkvi vlastného obradu, iba ak by právo stanovilo inak, alebo ak obdržal od Apoštolského stolca osobitné povolenie.

HLAVA I.
Krst

Kánon 675
§ 1Krstom je človek obmytím prirodzenou vodou a vzývaním mien Otca, Syna a Ducha Svätého zbavený hriechu, opätovne sa rodí k novému životu, oblieka Krista a je včlenený do Cirkvi, ktorá je Jeho telom.
§ 2Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti.

Kánon 676
V prípade nevyhnutnej potreby môže byť krst udelený iba tým, čo je nevyhnutné k jeho platnosti.

Kánon 677
§ 1Riadnym udeľovateľom krstu je kňaz, avšak jeho udeľovanie prislúcha bez ujmy partikulárneho práva vlastnému farárovi, alebo s jeho súhlasom alebo s dovolením miestneho hierarchu, ktoré možno zo závažnej príčiny oprávnene predpokladať – inému kňazovi.
§ 2V prípade nevyhnutnosti je dovolené krstiť diakonovi a ak je u neho právna prekážka, inému duchovnému alebo členovi spoločnosti zasväteného života, alebo ktorémukoľvek veriacemu a ak i toho nie je, otcovi alebo matke, pokiaľ vie, ako sa krstí.

Kánon 678
§ 1Na cudzom území nie je nikomu dovolené krstiť bez riadneho dovolenia; toto dovolenie nemôže byť odoprené farárom inej Cirkvi vlastného obradu kňazovi cirkvi vlastného obradu, ktorej je pripísaný ten, ktorý má byť pokrstený.
§ 2V miestach, kde žije viac veriacich, ktorí nemajú farára svojej Cirkvi vlastného obradu, eparchiálny biskup ustanoví pokiaľ je to možné kňaza tejto Cirkvi, ktorému prislúcha udeľovať krst.

Kánon 679
Prijať krst je spôsobilý každý človek, ak ešte nebol pokrstený.

Kánon 680
Plod predčasne narodený, avšak žijúci, sa pokrstí, ak je to možné.

Kánon 681
§ 1Aby dieťa bolo dovolene pokrstené, vyžaduje sa:
1.Odôvodnená nádej, že bude vychovávané v katolíckej viere, bez ujmy § 5;
2.aby aspoň jeden z rodičov, alebo ten, kto rodičov podľa práva zastupuje – súhlasil.
§ 2Odložené, alebo nájdené dieťa sa pokrstí, ak nie je s istotu zrejmé, že už pokrstené bolo.
§ 3Od detstva pozbavení rozumu sa pokrstia ako deti.
§ 4Dieťa katolíckych, alebo nekatolíckych rodičov, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve života tak, že možno rozumne predpokladať jeho smrť, je dovolené pokrstiť skôr, ako nadobudne schopnosť užívať rozum.
§ 5Dieťa kresťanských nekatolíckych rodičov sa dovolene pokrstí, ak rodičia alebo aspoň jeden z rodičov, alebo ten, ktorý ich podľa práva zastupuje, o to žiadajú a ak je pre nich fyzicky alebo morálne nemožné obrátiť sa na vlastného udeľovateľa.




Kánon 682
§ 1Aby dieťa po skončení detstva mohlo byť pokrstené, vyžaduje sa jeho prejav vôle prijať krst, jeho dostatočné poučenie o pravdách viery a osvedčenie sa v kresťanskom živote; upozorní sa na to, aby ľutovalo svoje hriechy.
§ 2Dieťa po ukončení detstva, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti sa pokrstí, ak má poznanie o hlavných pravdách viery a nejakým spôsobom prejavilo úmysel prijať krst.

Kánon 683
Krst sa slávi podľa liturgických predpisov Cirkvi vlastného obradu, ktorej je podľa práva pripísaný ten, kto má byť pokrstený.

Kánon 684
§ 1Podľa pradávneho zvyku má mať ten, kto má byť pokrstený aspoň jedného kmotra.
§ 2Ten, ktorý prijal úlohu kmotra, má pokrstenému, ak on nie je dieťaťom napomáhať v kresťanskom posväcovaní a ak je dieťaťom, usilovať sa konať tak, aby pokrstený viedol kresťanský život zodpovedajúci krstu a verne plnil s ním spojené povinnosti.

Kánon 685
§ 1K tomu, aby niekto platne plnil úlohu kmotra, vyžaduje sa :
1.aby bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
2.bol katolíkom, bez ujmy § 3;
3.mal úmysel túto úlohu zastávať;
4.bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je, udeľovateľom krstu;
5.nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený;
6.nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom.
§ 2K dovoleniu sa naviac vyžaduje, aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom a viedol život, odpovedajúci viere a úlohe, ktorý má na seba zobrať.
§ 3Zo spravodlivej príčiny možno pripustiť, aby kmotrom bol veriaci nejakej nekatolíckej východnej cirkvi, ale vždy s kmotrom katolíckym.

Kánon 686
§ 1Rodičia sú viazaní povinnosťou dať pokrstiť dieťa čo najskôr podľa právnych obyčají.
§ 2Farár dbá, aby rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené a tí, ktorí majú prijať úlohu kmotra, boli vhodne poučení o význame tejto sviatosti a o povinnostiach z toho vyplývajúcich a k sláveniu sviatosti dôstojne pripravení.

Kánon 687
§ 1Okrem prípadov nevyhnutnosti sa krst slávi vo farskom chráme, s prihliadnutím na právne obyčaje.
§ 2V súkromných domoch možno krst udeľovať podľa partikulárneho práva, alebo s dovolením miestneho hierarchu.

Kánon 688
Udeľovateľ krstu dbá, aby v prípade neprítomnosti kmotra bol aspoň jeden svedok, ktorý by preukázal, že krst bol udelený.

Kánon 689
§ 1Farár miesta, kde bol krst udelený, bezodkladne a starostlivo zaznačí do knihy pokrstených meno pokrsteného, meno udeľovateľa, rodičov a kmotrov a ak ich niet, svedkov krstu, miesto a deň krstu a súčasne uvedie miesto narodenia a Cirkev, ktorej je pokrstený pripísaný.
§ 2Ak ide o dieťa nevydatej matky, uvedie sa jej meno, ak je materstvo verejne známe alebo to matka sama písomne alebo pred dvoma svedkami žiada, uvedie sa tiež meno otca, ak je možné otcovstvo preukázať nejakým verejným dokladom, alebo to otec samotný pred farárom a dvoma svedkami prehlási; v ostatných prípadoch sa zapíše meno pokrsteného bez uvedenia mena otca alebo rodičov.
§ 3Ak ide o dieťa osvojené, uvedú sa mená tých, ktorí ho osvojili, ako je to pri občianskoprávnych úkonoch krajiny prirodzených rodičov, uvedených v § 1 a 2 zvyčajné s prihliadnutím k partikulárnemu právu.
Kánon 690
Ak nebol krst udelený farárom, ani v jeho prítomnosti, udeľovateľ o tom upovedomí farára miesta.

Kánon 691
Ak tým nik neutrpí škodu, postačí ako dôkaz o udelení krstu svedectvo jedného vierohodného svedka, alebo prehlásenie pokrsteného, doložené nepochybnými tvrdeniami, ak prijať krst v dospelom veku.

HLAVA II.
Myropomazanie

Kánon 692
Pokrstení sa pomažú sviatostnym myrom, aby boli pečaťou Ducha Svätého označení za dokonalejších svedkov a stali sa spolubudovateľmi Kristovho kráľovstva.

Kánon 693
Sviatostné myro pozostávajúce z olivového oleja, alebo iných rastlín a vonných látok, zhotovuje iba biskup, bez ujmy partikulárneho práva, ktorým je táto moc vyhradená patriarchom.

Kánon 694
Podľa tradície východných Cirkví udeľuje myropomazanie kňaz, spolu s krstom, alebo osobitne.

Kánon 695
§ 1Myropomazanie sa udeľuje spolu s krstom, s výnimkou prípadov skutočnej nevyhnutnosti. V takomto prípade je potrebné zabezpečiť, aby bolo udelené čo najskôr.
§ 2Ak nie je udelené spolu s krstom, udeľovateľ o tom vyrozumie farára miesta, kde bol udelený krst.

Kánon 696
§ 1Všetci kňazi východných Cirkví môžu myropomazanie udeľovať spolu s krstom, alebo oddelene všetkým veriacim všetkých Cirkví vlastného obradu, vrátane latinského.
§ 2Veriaci východných Cirkví môžu myropomazanie prijímať tiež od kňazov latinského obradu, v rámci ich právomoci.
§ 3Každý kňaz dovolene udeľuje myropomazanie iba veriacim svojej Cirkvi vlastného obradu; ak ide o veriacich iných Cirkví vlastného obradu, koná dovolene, ak ide o jeho podriadených, ktorých právoplatne krstí z iného dôvodu, alebo tých, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti, avšak vždy pri dodržaní dohôd, ktoré Cirkvi vzájomne v tejto veci uzavreli.

Kánon 697
Sviatostné zasvätenie do tajomstva sa dovŕši prijatím Božskej Eucharistie. Preto sa veriacim podáva čo najskôr po krste a po myropomazaní, podľa partikulárneho práva Cirkvi vlastného obradu.