HLAVA III.
Božská Eucharistia

Kánon 698
Vo Božskej liturgii prostredníctvom služby kňaza v osobe Kristovej sa nad darmi mocou Ducha Svätého zvečňuje, čo pri poslednej večeri urobil samotný Pán Ježiš, ktorý dal svojim učeníkom svoje telo, ktoré za nás bolo obetované na kríži, a svoju krv, ktorá bola za nás vyliata, a ustanovil pravú tajomnú obetu, ktorou sa pripomína a sprítomňuje krvavá obeta na kríži a na ktorej má Cirkev podiel tak obetovaním, ako aj prijímaním, aby sa naznačila a dokonala jednota Božieho ľudu v budovaní Kristovho tela, ktorým Cirkev je.

Kánon 699
§ 1Moc sláviť Božskú liturgiu majú iba biskupi a kňazi.
§ 2Diakoni s biskupmi a kňazmi majú svojou službou podľa predpisu liturgických kníh na slávení Božskej liturgie väčšiu účasť.
§ 2Ostatní veriaci mocou krstu a myropomazania sa zúčastňujú na slávení Božskej liturgie spôsobom určeným v liturgických knihách, alebo partikulárnym právom a tak sa aktívne spoluúčastnia na Kristovej obeti, obzvlášť tým, že z tejto obeti prijímajú telo a krv Pána.

Kánon 700
§ 1Spôsob slávenia Božskej liturgie jednotlivým kňazom, alebo kňazmi spoločne sa podriaďuje potrebám veriacich.
§ 2Ak je to možné, Božskú liturgiu slávia kňazi na čele s biskupom, alebo s iným kňazom, aby sa vhodne prejavovala jednota kňazstva a obety, bez ujmy práva každého kňaza sláviť Božskú liturgiu samostatne, avšak okrem doby, kedy sa v tom istom chráme už slávi.

Kánon 701
Spoločné slávenie biskupmi a kňazmi rôznych Cirkví vlastného obradu sa môže konať zo spravodlivej príčiny, obzvlášť na podporu lásky a pre prejavenie jednoty medzi Cirkvami s dovolením eparchiálneho biskupa, ak sa budú všetci riadiť predpismi liturgických kníh, hlavného služobníka, bez akéhokoľvek liturgického zasahovania, pri odporúčanom podržaní liturgického šatu a odznakov svojej Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 702
Katolíckym kňazom je zakázané sláviť Božskú liturgiu s nekatolíckymi kňazmi, alebo prisluhujúcimi.

Kánon 703
§ 1Cudzí kňaz sa k sláveniu Božskej liturgie nepripustí, ak sa nepreukáže riaditeľovi chrámu odporúčajúcim listom svojho hierarchu, ak nie je riaditeľovi chrámu dostatočne známa jeho svedomitosť.
§ 2Eparchiálny biskup môže vydať v tejto veci podrobné predpisy, ktoré musia všetci kňazi dodržiavať nezávisle, na akomkoľvek vyňatí.

Kánon 704
Božskú liturgiu sa odporúča sláviť každý deň okrem tých, ktoré sú podľa predpisov liturgických kníh Cirkvi vlastného obradu vylúčené.

Kánon 705
§ 1Katolícky kňaz môže sláviť Božskú liturgiu pri obetnom stole každej katolíckej cirkvi.
§ 2K sláveniu Božskej liturgie v nekatolíckom chráme musí mať kňaz povolenie miestneho hierarchu.

Kánon 706
Dary, ktoré sa vo Božskej liturgii prinášajú, sú nedávno upečený pšeničný chlieb, aby nehrozilo nebezpečenstvo skazy a neskazené prírodné víno z vinnej révy.

Kánon 707
§ 1Všetky Cirkvi vlastného obradu partikulárnym právom stanovia presné predpisy a podrobnosti o zhotovení eucharistického chleba, o modlitbách, ktoré musí kňaz vykonať pred slávením Božskej liturgie, o povinnom eucharistickom pôste, liturgickom šate, dobe a mieste slávenia a ďalšie.
§ 2Ak to nespôsobí znepokojenie u veriacich, je dovolené použiť liturgický šat a chlieb inej cirkvi vlastného obradu, ak nie je liturgický šat a chlieb vlastnej Cirkvi.

Kánon 708
Miestni hierarchovia a farári s veľkou starostlivosťou dbajú, aby veriaci boli poučení o povinnosti prijať Božskú Eucharistiu v nebezpečenstve smrti a v dobách, určených ctihodnou tradíciou alebo partikulárnym právom Cirkvi vlastného obradu, najmä vo veľkonočnej dobe, v ktorej Kristus eucharistické tajomstvá ustanovil.

Kánon 709
§ 1Božskú Eucharistiu rozdeľuje kňaz a ak tak stanovuje partikulárne právo – tiež diakon.
§ 2Synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi alebo rada hierarchov môžu vydať vhodné predpisy, podľa ktorých môžu Božskú Eucharistiu rozdeľovať tiež veriaci.
Kánon 710
Pri účasti Božskej Eucharistie detí po krste a myropomazaní sa s patričnou opatrnosťou zachovajú predpisy liturgických kníh Cirkvi vlastného obradu.

Kánon 711
Kto si je vedomý ťažkého hriechu, neslávi Božskú liturgiu a neprijíma Božskú Eucharistiu ak nie je k tomu vážny dôvod a nie je príležitosť prijať sviatosť zmierenia; v takom prípade je potrebné vzbudiť úkon dokonalej ľútosti, ktorý je spojený s predsavzatím čo najskôr túto sviatosť prijať.

Kánon 712
Verejným hriešnikom sa zamedzí v prijímaní Božej Eucharistie.

Kánon 713
§ 1Božská Eucharistia sa udeľuje pri slávení Božskej liturgie, ak spravodlivá príčina neodporúča inak.
§ 2V príprave k účasti na Božej Eucharistii pôstom, modlitbou a iným skutkami veriaci dodržiavajú predpisy Cirkvi vlastného obradu, ktorej sú pripísaní a to nie iba v hraniciach tejto Cirkvi, ale pokiaľ možno v celom svete.

Kánon 714
§ 1V chrámoch, kde sa Boh verejne uctieva a aspoň niekoľkokrát v mesiaci slávi Božská liturgia, uchováva sa Božská Eucharistia najmä pre chorých, pri starostlivom dodržaní predpisov liturgických kníh Cirkvi vlastného obradu a veriaci sa k nej modlia s najvyššou úctou.
§ 2Uchovávanie Božskej Eucharistie podlieha vedeniu a dohľadu miestneho hierarchu.

Kánon 715
§ 1Kňazom je povolené prijímať dary, ktoré veriaci ponúkajú podľa schválenej cirkevnej obyčaje za slávenie Božskej liturgie na ich úmysly.
§ 2Ak je to právnou obyčajou, je dovolené prijímať dary tiež za liturgiu vopred posvätených darov a za spomenuté v Božskej liturgii.

Kánon 716
Bez ujmy platnosti kánonu 1013 sa osobitne odporúča, aby v rámci možností eparchiálni biskupi zaviedli obyčaj, podľa ktorej by sa pri príležitosti Božskej liturgie prijímali iba dary, ktoré veriaci dávajú dobrovoľne; jednotliví kňazi ochotne slávia Božskú liturgiu i bez darov na úmysel veriacich, obzvlášť potrebných.

Kánon 717
Ak kňazi prijímajú dary za slávenie Eucharistie od veriacich inej Cirkvi vlastného obradu, sú prísne viazaní zachovávať ohľadom týchto darov predpisy tejto Cirkvi, iba ak by bolo z vôle darcu zrejmé niečo iné.

HLAVA IV.
Zmierenie (pokánie)

Kánon 718
Vo sviatosti zmierenia sa veriacim vedeným k Bohu Duchom Svätým, ktorí po krste zhrešili a pohnutí ľútosťou nad hriechmi si predsavzali začať nový život prostredníctvom služby kňaza, ktorému sa vyznajú a príjmu uložené pokuty, dostáva od Boha odpustenie hriechov a súčasne sú zmierení s Cirkvou, ktorú hriechom zranili; týmto spôsobom sa najviac napomáha kresťanskému životu a k schopnosti prijať Božskú Eucharistiu

Kánon 719
Kto si je vedomý ťažkého hriechu, prijme čo najskôr sviatosť zmierenia; všetkým veriacim sa naliehavo odporúča, aby túto sviatosť vo svojej Cirkvi vlastného obradu prijímali často, najmú v čase pôstu a kajúcnosti.

Kánon 720
§ 1Osobné a úplné vyznanie a rozhrešenie sú jediným riadnym spôsobom, ako sa veriaci, ktorí sú si vedomí ťažkého hriechu môžu zmieriť s Bohom a Cirkvou; iba fyzická alebo morálna nemožnosť ospravedlňuje od tohto spôsobu vyznania; v takomto prípade možno dosiahnuť zmierenia i inými spôsobmi.
§ 2Rozhrešiť viac kajúcnikov bez predchádzajúceho osobného vyznania vo všeobecnosti nie je možné, iba ak:
1.hrozí nebezpečenstvo smrti a kňaz časovo nestihne udeliť sviatosť zmierenia jednotlivým kajúcnikom;
2.nastane závažná nevyhnutnosť, kedy pri pohľade na počet kajúcnikov je zrejmé, že nie je dostatočný počet kňazov, aby jednotlivcom udelili sviatosť zmierenia v danom čase tak, že by bez vlastnej viny boli nútení zostať bez sviatostnej možnosti, alebo prijatia Božskej Eucharistie; nevyhnutnosť však nie je dostatočne závažná, ak nie je viacej spovedníkov z dôvodu, že sa zhromaždilo veľa kajúcnikov, ako sa tak môže stať pri nejakej veľkej slávnosti, alebo odpustoch.
§ 3Rozhodnutie o tom či nastala taká závažná nutnosť, prislúcha eparchiálnemu biskupovi, ktorý po porade s patriarchami a eparchiálnymi biskupmi iných cirkví vlastného obradu, ktorí sú príslušní v danom mieste, môže určiť prípady takej nevyhnutnosti i všeobecnými predpismi.