Kánon 721
§ 1K tomu, aby veriaci mohli využiť sviatostné rozhrešenie, udelené súčasne viacerým ľuďom, vyžaduje sa nielen riadna príprava, ale tiež súčasné predsavzatie skorého osobného vyznania z ťažkých hriechov, ktoré doposiaľ nemohli vyznať.
§ 2Veriaci sú podľa možností na tieto požiadavky upozornení a okrem toto sú v prípade nebezpečenstva smrti vyzvaní, aby každý vzbudil dokonalú ľútosť.

Kánon 722
§ 1Sviatosť zmierenia môže udeľovať iba kňaz.
§ 2Všetci biskupi môžu udeľovať sviatosť zmierenia na celom svete, ak to pokiaľ ide o dovolenie eparchiálny biskup v osobitnom prípade výslovne nezamietol.
§ 3Kňazi musia k platnému jednaniu byť vybavení právomocou udeľovať sviatosť zmierenia. Právomoc sa udeľuje samotným právom, alebo osobitným rozhodnutím príslušnej autority.
§ 4Kňazi , vybavení právomocou udeľovať sviatosť zmierenia môžu mocou svojho úradu, alebo rozhodnutím miestneho hierarchu eparchie, ku ktorej sú pripísaní, alebo kde majú bydlisko, platne udeľovať sviatosť zmierenia všade na svete všetkým veriacim, pokiaľ to niektorý miestny hierarcha v osobitnom prípade výslovne nezakázal; túto právomoc dovolene vykonávajú pri dodržaní predpisov vydaných eparchiálnym biskupom a aspoň pri predpokladanom dovolení riaditeľa chrámu alebo predstaveného, ak ide o dom spoločnosti zasväteného života.

Kánon 723
§ 1Mocou svojho úradu je z dôvodov svojho poverenia vybavený právomocou udeľovať sviatosť zmierenia okrem miestneho hierarchu farár a ten, ktorý ho zastupuje.
§ 2Mocou svojho úradu je z dôvodu svojho poverenia vybavený právomocou udeľovať sviatosť zmierenia tiež každý predstavený rehoľnej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život pápežského a patriarchálneho práva, ak je kňazom, voči členom tejto spoločnosti a voči tým, ktorí v jeho dome bývajú.

Kánon 724
§ 1Iba miestnemu hierarchovi a s osobitným poverením ktorémukoľvek kňazovi prislúcha právomoc udeľovať sviatosť zmierenia všetkým veriacim.
§ 2Predstavený spoločnosti zasväteného života, ktorý má výkonnú riadiacu právomoc, môže udeliť právomoc uvedenú v kánone 723 § 2 podľa predpisov pravidiel alebo stanov ktorémukoľvek kňazovi.

Kánon 725
Každý kňaz môže kajúcnikov, nachádzajúcich sa v nebezpečenstve smrti platne a dovolene rozhrešiť od akéhokoľvek hriechu i v prítomnosti iného kňaza, ktorý je vybavený právomocou udeľovať sviatosť zmierenia.

Kánon 726
§ 1Právomoc k udeleniu sviatosti zmierenia sa odníma iba zo závažnej príčiny.
§ 2Ak je právomoc k udeleniu sviatosti zmierenia odňatá hierarchom, uvedeným v kánone 722 § 4, stráca ju kňaz na celom svete; ak je odvolaná inou oprávnenou autoritou, stráca ju v rozsahu stanovenom vo výroku toho, kto ju odvolal.
§ 3Okrem odvolania stráca sa právomoc k udeleniu sviatosti zmierenia uvedená v kánone 722 § 4 stratou úradu, pripísaním inej eparchii, alebo zmenou bydliska.

Kánon 727
V niektorých prípadoch môže byť pre spásu duší prospešné obmedziť právomoc k udeleniu sviatosti zmierenia a vyhradiť ju určitej autorite, avšak iba so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo rady hierarchov, alebo Apoštolského stolca.

Kánon 728
§ 1Apoštolskému stolcu je vyhradené rozhrešenie od týchto hriechov:
1.priame porušenie spovedného tajomstva;
2.rozhrešenie spolupáchateľa od hriechu proti čistote.
§ 2Eparchiálnemu biskupovi je vyhradené rozhrešenie od hriechu vykonania potratu s dokonalým účinkom.

Kánon 729
Každé vyhradenie rozhrešenia od hriechu je neúčinné:
1.ak sa vyznáva chorý, ktorý nemôže vychádzať z domu, alebo snúbenec s cieľom uzavretia manželstva;
2.ak podľa uvážlivého úsudku spovedníka nie je možné právomoc k rozhrešeniu vyžiadať od oprávnenej autority bez vážnej ujmy kajúcnika, alebo bez nebezpečenstva porušenia spovedného tajomstva;
3.mimo hraníc územia, v ktorých vyhradzujúca autorita vykonáva právomoc.

Kánon 730
Rozhrešenie spolupáchateľa v hriechu proti čistote je neplatné s výnimkou nebezpečenstva smrti.

Kánon 731
Ten, ktorý sa spovedá, že u cirkevnej autority nepravdivo obvinil nevinného spovedníka z hriechu zvedenia k hriechu proti čistote, nedostane rozhrešenie, kým nepravdivé obvinenie riadne neodvolá a kým nie je pripravený nahradiť prípadne vzniknutú škodu.

Kánon 732
§ 1S ohľadom na obsah, závažnosť a počet hriechov, stavu kajúcnika a jeho pripravenosti k obráteniu spovedník prispeje uložením vhodného liečivého skutku zadosťučinenia.
§ 2Kňaz má na pamäti, že bol Bohom ustanovený ako služobník božskej spravodlivosti a milosrdenstva; ako duchovný otec vie vhodne poradiť, aby človek pokračoval vo svojom povolení k svätosti.

Kánon 733
§ 1Spovedné tajomstvo je neporušiteľné. Spovedník sa preto starostlivo vyvaruje, aby slovom, znamením alebo akýmkoľvek spôsobom a z akéhokoľvek dôvodu na kajúcnika čokoľvek vyzradil.
§ 2Povinnosťou zachovať tajomstvo je viazaný i tlmočník a všetci, ktorí sa čokoľvek zo spovedi dozvedeli.

Kánon 734
§ 1Je bezvýnimočne zakázané, aby spovedník použil vedomosti nadobudnuté pri vyznaní hriechov na ťarchu kajúcnika i keď je vylúčené akékoľvek nebezpečenstvo vyzradenia.
§ 2Ten, ktorý je autoritou, nesmie žiadnym spôsobom použiť vo verejnom konaní vedomosti o hriechoch, ktoré kedykoľvek vypočul v spovedi.
§ 3Vychovávatelia výchovných zariadený bežne svojim chovancom sviatosť zmierenia neudeľujú.

Kánon 735
§ 1Každý, ktorému je mocou úradu zverená starostlivosť o duše, je zvlášť povinný starať sa, aby sviatosť zmierenia bola udeľovaná jemu zvereným veriacim, ktorí o to včas žiadajú, a bol im umožnený prístup k osobnej spovedi v stanovených dňoch a hodinách, ktoré im vyhovujú.
§ 2V prípade naliehavej nevyhnutnosti je každý kňaz vybavený právomocou povinný udeľovať sviatosť zmierenia, v nebezpečenstve smrti každý kňaz.

Kánon 736
§ 1Miestom k udeleniu zmierenia je chrám bez ujmy partikulárneho práva.
§ 2Z dôvodu choroby, alebo inej spravodlivej príčiny môže byť sviatosť zmierenia udelená i mimo chrámu.

HLAVA V.
Pomazanie chorých

Kánon 737
§ 1Sviatostnym pomazaním od kňaza, spojeným s modlitbou ťažko chorí a v srdci skrúšení prijímajú milosť, ktorej nádejou na večnú odmenu a oslobodenie od hriechov sú pripravení k náprave života a k odolávaniu chorobe a jej trpezlivému znášaniu.
§ 2V Cirkvách, kde je obyčaj udeľovať sviatosť pomazania chorých súčasne viacero kňazmi, je potrebné ju pokiaľ možno zachovať.