Kánon 859
§ 1Nepokrstený muž, ktorý má po krste v katolíckej cirkvi viacero manželiek a pre ktorého je obtiažne zostať s prvou z nich, môže si jednu ponechať a ostatné prepustiť. To platí i o nepokrstenej žene, ktorá mala súčasne viacero manželov.
§ 2V tomto prípade sa manželstvo musí uzavrieť formou predpísanou právom, pri dodržaní príslušných právnych predpisov.
§ 3Miestny hierarcha je s ohľadom na mravné, spoločenské a hospodárske podmienky miesta a osôb povinný sa postarať o dostatočné zabezpečovanie potrieb tých, ktorí boli prepustení, v súlade so spravodlivosťou, láskou a prirodzenou slušnosťou.
Kánon 860
Nepokrstený manžel, ktorý po prijatí krstu v katolíckej Cirkvi nemôže obnoviť s nepokrstenou stranou spoločný život z dôvodu zajatia alebo prenasledovania, môže uzavrieť nové manželstvo, i keď druhá strana medzičasom prijala krst bez ujmy kánonu 853.
Kánon 861
V pochybnosti má v práve prednosť výsada viery.
Kánon 862
Manželstvo nedokonané manželským úkonom môže byť zo spravodlivej príčiny na žiadosť oboch strán, alebo jednej strany i proti vôli druhej strany rozlúčené pápežom.
2. Odlúčenie za trvania manželstva
Kánon 863
§ 1Naliehavo sa odporúča, aby manžel z kresťanskej lásky a starostlivosti o dobro rodiny neodopieral cudzoložnej strane odpustenie a nerozväzoval s ňou manželské spolužitie; ak jej previnenie výslovne alebo mlčky neodpustil, má právo rozviazať manželské spolužitie, s výnimkou, že by s cudzoložstvom súhlasil, alebo k nemu dal príčinu, alebo sa ho sám dopustil.
§ 2Za mlčky udelené odpustenie sa pokladá, ak nevinná strana potom, čo sa dozvie o cudzoložstve, sa s druhou stranou manželsky stýka; odpustenie mlčky sa predpokladá, ak šesť mesiacov zachová manželské spolužitie a neobráti sa vo veci na cirkevnú, alebo občiansku autoritu.
§ 3Ak nevinná strana dobrovoľne rozviaže manželské spolužitie, je povinná do šiestich mesiacov oznámiť príslušnej autorite dôvod odlúčenia. Tá s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam uváži, či by nevinná strana nemohla byť privedená k odpusteniu a k ukončeniu odlúčenia.
Kánon 864
§ 1Ak jeden z manželov robí druhému, alebo deťom spoločný život nebezpečným, alebo nadmieru tvrdým, dáva tým druhej strane oprávnený dôvod k odlúčeniu výnosom miestneho hierarchu, a v prípade nebezpečenstva z omeškania, i vlastným rozhodnutím.
§ 2Partikulárne právo môže podľa miestnych obyčají stanoviť aj iné okolnosti.
§ 3Ak pominie dôvod odlúčenia, obnoví sa vo všetkých prípadoch manželské spolužitie, ak príslušná autorita nerozhodla inak.
Kánon 865
Pri odlúčení manželov je potrebné vždy zabezpečiť náležitú výchovu a výživu detí.
Kánon 866
Nevinná strana môže chvályhodne pripustiť druhú stranu opäť k manželskému spolužitiu. V takom prípade sa vzdá práva na odlúčenie.
HLAVA VIII.
Sviatostiny, posvätné miesta a doby,
úcta svätým, sľub a prísaha
Článok 1
Sviatostiny
Kánon 867
§ 1Sviatostinami sa rozumejú posvätné znamenia, napodobňujúce sviatosti, ktorými sa naznačujú a na prihovoriacu sa moc Cirkvi udeľujú duchovné účinky, ktorými sa ľudia pripravujú k prijatiu osobitných účinkov sviatostí a ktoré posväcujú rôzne životné udalosti.
§ 2O sviatostinách platia predpisy partikulárneho práva.
Článok II.
Posvätné miesta
Kánon 868
Posvätné miesta, určené na bohoslužbu môžu byť zriadené iba s povolením eparchiálneho biskupa, ak všeobecné právo neustanovuje inak.
1. Chrám
Kánon 869
Chrám je budova svätením, alebo požehnaním venovaná výlučne bohoslužbe.
Kánon 870
Žiadna budova, určená za chrám nesmie byť postavená bez písomného súhlasu eparchiálneho biskupa, ak všeobecné právo neustanovuje inak.
Kánon 871
§ 1Katedrálny chrám a pokiaľ možno tiež farské chrámy, chrámy monastyrov a chrámy pripojené k rehoľnému domu sa zasväcujú svätením.
§ 2Svätenie je vyhradené eparchiálnemu biskupovi, ktorý môže udeliť poverenie k sväteniu chrámov inému biskupovi; o vykonanom svätení alebo požehnaní chrámu sa zhotoví doklad, ktorý sa ukladá v eparchiálnom archíve.
Kánon 872
§ 1Z chrámov sa odstráni všetko, čo sa nezlučuje so sviatostnosťou miesta.
§ 2Všetci, ktorých sa to týka, dbajú na udržiavanie takej čistoty, aká prislúcha Božiemu domu, a používajú zabezpečovacie prostriedky na ochranu posvätných a drahocenných predmetov.
Kánon 873
§ 1Ak chrám nemôže byť ďalej používaný na bohoslužby a nie je možné ho opraviť, eparchiálny biskup ho odovzdá k dôstojnému svetskému užívaniu.
§ 2Ak zo závažných dôvodov nie je vhodné, aby sa chrám užíval k bohoslužbe, môže ho eparchiálny biskup odovzdať do dôstojného svetského užívania po vypočutí kňazskej rady a so súhlasom tých, ktorí oprávnene uplatňujú voči chrámu svoje práva, ak tým nevznikne škoda spáse duší.
2. Cintoríny a cirkevný pohreb
Kánon 874
§ 1Katolícka Cirkev má právo vlastniť cintoríny.
§ 2Tam, kde je to možné, má Cirkev vlastniť cintoríny, alebo aspoň vymedzené priestory na občianskych cintorínoch, určené pre zosnulých veriacich; oba majú byť požehnané; ak to nie je možné, požehná sa pri pohrebe hrob.
§ 3V chrámoch sa nepochovávajú veriaci a odmieta sa opačná zvyklosť, ak nejde o patriarchu, biskupov alebo exarchov.
§ 4Farnosti, monastyry a iné rehoľné spoločnosti môžu mať vlastné cintoríny.
Kánon 875
Cirkevný pohreb, ktorým cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc, prejavuje úctu ich telám a súčasne prináša útechu nádeje živým, má byť poskytnutý všetkým veriacim a čakateľom, ak právo tento ich nárok nevylučuje.
Kánon 876
§ 1Podľa uvážlivého úsudku miestneho hierarchu môže byť cirkevný pohreb povolený i pokrsteným nekatolíkom, ak nie je zrejmé, že si to neželajú a pokiaľ nie je vlastný udeľovateľ.
§ 2Deti, ktoré mali rodičia v úmysle dať pokrstiť a iní, ktorí javili známky náklonnosti k Cirkvi, ale zomreli pred prijatím krstu, môžu byť podľa uvážlivého úsudku miestneho hierarchu cirkevné pochovaní.
§ 3Tí, ktorí zvolili spálenie vlastného mŕtveho tela a nie je o nich známe, že by to učinili z dôvodu odporujúceho kresťanskému učeniu sa cirkevne pochovávajú tak, aby nevzniklo zdanie, že Cirkev dáva spáleniu prednosť, aby sa tak zamedzilo pohoršeniu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie