Článok V.
Sľub a prísaha

Kánon 889
§ 1Sľub, ktorým sa rozumie uvážená a dobrovoľná výpoveď, urobená voči Bohu o možnom a väčšom dobre, je z čnosti nábožnosti nevyhnutné splniť.
§ 2K sľubu sú spôsobilí všetci, ktorí majú primerané užívanie rozumu, ak im v tom nebráni právo.
§ 3Sľub zložený z veľkého, protiprávne vyvolaného strachu, alebo ľsťou je samotným právnom neplatný.
§ 4Sľub je verejným, ak je prijatý menom Cirkvi príslušným cirkevným predstaveným, inak je súkromný.

Kánon 890
Sľub zo svojej prirodzenosti zaväzuje iba toho, ktorý ho zložil.

Kánon 891
Sľub zaniká uplynutím doby, určenej na splnenie povinnosti, podstatnou zmenou sľúbenej veci, odpadnutím podmienky alebo konečnej príčiny, oslobodením alebo zámenou.

Kánon 892
Ten, ktorý má moc vzhľadom na sľúbený predmet, môže záväzok vyplývajúci zo sľubu odložiť do tej doby, od ktorej mu splnenie sľubu prestane prinášať škodu.

Kánon 893
§ 1Pokiaľ oslobodenie neporuší nadobudnuté práva iných, môže zo spravodlivej príčiny od sľubu oslobodiť:
1.každý hierarcha, farár, miestny predstavený spoločnosti zasväteného života – svojich podriadených;
2.miestny hierarcha ostatných veriacich Cirkvi vlastného obradu, ak sa skutočne zdržiavajú v hraniciach územia eparchii; rovnako miestny farár v hraniciach územia svojej farnosti
3.miestny predstavený s riadiacou právomocou a jeho vyšší predstavený tých, ktorí trvalo bývajú v dome spoločnosti zasväteného života.
§ 2Toto oslobodenie pod rovnakou podmienkou, iba však pre vnútorný odbor môže udeliť ktorýkoľvek spovedník.

Kánon 894
Sľuby, zložené pred zložením rehoľných sľubov sa pozastavujú po dobu, po ktorú sľubujúci zotrvá v monastyre, ráde alebo kongregácii.

Kánon 895
Prísahu, pod ktorou sa rozumie vzývanie Božieho mena na svedectvo pravdy pred Cirkvou, je možné zložiť iba v prípadoch stanovených právom, inak nemá žiadny cirkevnoprávny účinok.

ČASŤ XVII.
Pokrstení nekatolíci, ktorí žiadajú plné spojenie s katolíckou cirkvou

Kánon 896
Jednotlivcom i skupinám, pokrsteným v nekatolíckych cirkvách alebo náboženských spoločnostiach a dobrovoľne žiadajúcim o plné spojenie s katolíckou Cirkvou, sa neukladajú žiadne ďalšie bremená okrem tých, ktoré sú nevyhnutné.

Kánon 897
Veriaci nekatolíckej východnej cirkvi sa prijíma do katolíckej Cirkvi jednoduchým vyznaním katolíckej viery s predchádzajúcou náukou a duchovnou prípravou podľa jeho stavu.

Kánon 898
§ 1Biskupa nekatolíckej východnej Cirkvi môže do katolíckej Cirkvi okrem pápeža prijať tiež patriarcha, so súhlasom synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo metropolita nekatolíckej cirkvi vlastného obradu so súhlasom rady hierarchov.
§ 2Právo prijímať do katolíckej Cirkvi kohokoľvek iného prislúcha miestnemu hierarchovi alebo, ak tak stanoví partikulárne právo, tiež patriarchovi.
§ 3Právo prijímať do katolíckej Cirkvi jednotlivých ostatných veriacich prislúcha i farárovi ak tomu nebráni partikulárne právo.

Kánon 899
Duchovný nekatolíckej východnej Cirkvi, ktorý žiada o plné spojenie s katolíckou Cirkvou môže vykonávať vlastné posvätné úkony podľa predpisov, stanovených oprávnenou autoritou; biskup však nemôže platne vykonávať riadiacu moc bez súhlasu pápeža, ktorý je hlavou biskupského zboru.

Kánon 900
§ 1Ten, kto nedosiahol 14 rokov veku, neprijíma sa proti vôli rodičov.
§ 2Ak možno predpokladať vážne nepríjemnosti pre Cirkev, alebo dotknutú osobu, prijatie sa odloží, ak nehrozí nebezpečenstvo smrti.

Kánon 901
Ak sú do katolíckej Cirkvi prijímaní nekatolíci ktorí neprislúchajú východnej cirkvi, postupuje sa primerane podľa vyššie uvedených predpisov.