Kánon 1028
§ 1Každý správca cirkevného majetku je povinný plniť svoj úrad so starostlivosťou dobrého hospodára.
§ 2Preto je najmä povinný:
1.dbať, aby cirkevný majetok, zverený do jeho starostlivosti nebol akýmkoľvek spôsobom ničený a poškodzovaný a v prípade potreby bol zmluvne poistený;
2.dodržiavať predpisy cirkevného a občianskeho práva vydané zakladateľom alebo darcom alebo príslušnou autoritou a najmä zabezpečiť, aby porušením zákonov vydaných štátom nevznikla škoda;
3.príjmy a výnosy z majetku riadne a včas vymáhať, uchovávať v bezpečí a používať podľa úmyslu zakladateľa alebo platných predpisov;
4.platiť v stanovenej dobe úroky z hypoték a pôžičiek a dbať o splácanie dlhov;
5.peniaze, ktoré zostatú po odrátaní výdavkov a z ktorých je možné nadobudnúť úrok, uložiť so súhlasom miestneho hierarchu na účet Cirkvi alebo právnickej osoby;
6.viesť riadne knihy o príjmoch a výdavkoch;
7.ku koncu každého roka vyhotoviť vyúčtovanie správy;
8.riadne usporiadať a v archíve ukladať písomnosti a doklady, o ktoré sa opierajú majetkové práva Cirkvi; ak je to bez veľkých obtiaží možné, uložiť ich prvopisy v archíve eparchiálneho dvora.
§ 3Naliehavo sa odporúča, aby správcovia pre každý rok vyhotovili rozpočet príjmov a výdavkov; túto povinnosť môže uložiť partikulárne právo a súčasne presne stanoviť spôsob vyhotovenia rozpočtu.

Kánon 1029
Správca hnuteľného cirkevného majetku, ktorý nie je súčasťou stáleho imania, z neho neposkytuje dary s výnimkou drobných darov podľa právnej obyčaje a iba k zbožným alebo charitatívnym účelom.

Kánon 1030
Správca cirkevného majetku:
1.je povinný pri zadávaní prác presne dodržiavať i občianske zákony, ktoré sa týkajú zamestnaneckej a sociálnej oblasti, podľa zásad zachovávaných v Cirkvi;
2.tým, ktorí pracujú za mzdu, vyplácať spravodlivú odmenu, aby mohli zabezpečiť potreby svoje a svojej rodiny.

Kánon 1031
§ 1Správca každý rok predloží miestnemu hierarchovi vyúčtovanie správy; zavrhuje sa opačná obyčaj.
§ 2Z darov venovaných veriacimi Cirkvi, je správca povinný podať verejné vyúčtovanie podľa vzoru, stanoveného partikulárnym právom, ak miestny hierarcha z vážnej príčiny nestanoví inak.

Kánon 1032
Správca cirkevného majetku nezačína spor menom právnickej osoby a nesvedčí pred štátnym súdom bez dovolenia miestneho hierarchu.

Kánon 1033
Správca cirkevného majetku, ktorý svojvoľne opustil úrad, alebo nesplnil svoju povinnosť, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku jeho svojvoľného konania.


HLAVA III.
Zmluvy, najmä o scudzení

Kánon 1034
V cirkevnom práve platí vo vzťahu k cirkevnému majetku všetko, čo stanovuje občianske právo na príslušnom území všeobecne i osobitne o zmluvách a ich plnení.

Kánon 1035
§ 1K scudzeniu cirkevného majetku, ktorý na základe označenia právom tvorí stále imanie právnickej osoby, sa vyžaduje:
1.oprávnený dôvod, ako naliehavá nevyhnutnosť, zrejmý osoh, zbožnosť, charita alebo iný pastoračný dôvod;
2.písomný znalecký posudok scudzovanej veci;
3.v prípadoch stanovených právom, súhlas príslušnej autority, bez ktorého je scudzenie neplatné.
§ 2Vyžadujú sa i iné záruky, predpísané príslušnou autoritou k tomu, aby sa predišlo vzniku škody Cirkvi.

Kánon 1036
§ 1Ak je hodnota cirkevného majetku, určeného na scudzenie v rozpätí medzi najnižšou a najvyššou čiastkou, stanovenou synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo Apoštolským stolcom, vyžaduje sa súhlas;
1.rady pre hospodárske záležitosti a zboru poradcov eparchie, ak ide o majetok eparchie;
2.eparchiálneho biskupa, ktorý musí mať súhlas rady pre hospodárske záležitosti a zboru poradcov, ak ide o majetok právnickej osoby podriadený eparchiálnemu biskupovi;
3.autority určenej v pravidlách alebo v stanovách, ak ide o majetok právnickej osoby nepodriadenej eparchiálnemu biskupovi.
§ 2 Ak je hodnota majetku vyššia ako najvyššia čiastka, stanovená synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi, ale nižší ako jej dvojnásobok, v patriarchálnych Cirkvách sa vyžaduje súhlas:
1.patriarchu, so súhlasom stálej synody, ak ide o majetok v eparchii v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi, ak nestanoví partikulárne právo tejto Cirkvi inak;
2.eparchiálneho biskupa a patriarchu so súhlasom stálej synody, ak ide o majetok právnickej osoby, podriadenej eparchiálnemu biskupovi, ktorý vykonáva moc v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi;
3.patriarchu, so súhlasom stálej synody, ak ide o majetok právnickej osoby, nepodriadenej eparchiálnemu biskupovi, hoci pápežského práva, ležiaci v hraniciach územia patriarchálnej Cirkvi.
§ 3Ak hodnota majetku dvojnásobne a viac prekračuje najvyššiu čiastku, stanovenú synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi a ak ide o drahocenné predmety, alebo predmety, venované Cirkvi na úmysel, postupuje sa podľa § 2, avšak patriarcha potrebuje súhlas uvedenej synody.
§ 4V ostatných prípadoch sa vyžaduje súhlas Apoštolského stolca, ak hodnota majetku presahuje čiastku, ktorú Apoštolský stolec stanovil, alebo schválil, alebo ak ide o drahocenné predmety, darované Cirkvi na úmysel.

Kánon 1037
K scudzeniu majetku patriarchálnej Cirkvi, alebo eparchie priamo riadenej patriarchom, patriarcha potrebuje:
1.súhlas stálej synody, ak je hodnota majetku v rozpätí medzi najnižšou a najvyššou čiastkou, stanovenou synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi; ak ide o majetok eparchie priamo riadenej patriarchom, platí kánon 1036 § 1 bod 1;
2.súhlas stálej synody, ak hodnota majetku je vyššia, nie však dvojnásobne, ako najvyššia čiastka, stanovená synodou biskupov patriarchálnej Cirkvi;
3.súhlas synody biskupov patriarchálnej Cirkvi, ak je hodnota majetku vo výške dvojnásobku uvedenej čiastky alebo vyššia a ak ide o predmety drahocenné alebo darované Cirkvi na úmysel.

Kánon 1038
§ 1Tí, ktorých radu, súhlas alebo potvrdenie právo pri scudzení cirkevného majetku vyžaduje, ho neudelia, ak nebudú presne oboznámení s hospodárskym stavom právnickej osoby, ktorej majetok má byť scudzený a o už skôr uskutočnených scudzeniach.
§ 2Rada, súhlas alebo potvrdenie sa pokladá za neudelené, ak nie sú udelené u scudzení už uskutočnených.