Kánon 1091
§ 1Zborovému súdu predsedá pokiaľ možno súdny vikár, alebo pomocník súdneho vikára.
§ 2Predseda zborového súdu jedného zo sudcov tohto zboru určí ako spravodajcu, ak túto funkciu nezamýšľa zastávať osobne.
§ 3Predseda môže zo spravodlivej príčiny spravodajcu nahradiť iným.
§ 4Spravodajca v zbore sudcov podáva správu o veci a vyhotovuje rozsudky.

Kánon 1092
Samosudca má práva zborového súdu a predsedu.

Kánon 1093
§ 1Sudca, alebo predseda zborového súdu môžu určiť vyšetrovateľa, ktorého úlohou je vykonávať šetrenie. Určí ho zo sudcov, alebo z ostatných veriacich, ktorých k tejto službe schválil eparchiálny biskup.
§ 2Eparchiálny biskup môže k službe vyšetrovateľa schváliť ostatných veriacich, ktorí vynikajú dobrými mravmi, učenosťou a múdrosťou.
§ 3Úlohou vyšetrovateľa je na príkaz sudcu zhromažďovať dôkazy a predkladať ich sudcom; ak to nie je v rozpore s príkazom sudcu, môže zatiaľ rozhodnúť, ktoré dôkazy a akým spôsobom sa vykonajú, ak ide o otázku, ktorá vznikla počas jeho činnosti vo veci.

Článok II.
Strážca spravodlivosti, obhajca zväzku, notár

Kánon 1094
Pre sporné veci, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu verejného dobra a pre trestné veci, ustanoví sa v eparchii strážca spravodlivosti, ktorého povinnosťou je starať sa o verejné dobro.

Kánon 1095
§ 1V sporných veciach eparchiálny biskup posúdi, či môže dôjsť k ohrozeniu verejného dobra, s výnimkou, ak by právo prikazovalo účasť strážcu spravodlivosti, alebo jeho účasť bola zrejme nevyhnutná pre povahu veci.
§ 2Ak sa účastní strážca spravodlivosti v predchádzajúcom stupni súdu, pokladá sa jeho účasť v ďalšom stupni za nevyhnutnú.

Kánon 1096
K rozhodovaniu vo veciach neplatnosti sviatostných svätení, alebo neplatnosti či rozlúčenia sviatostného manželstva, ustanoví sa v eparchii obhájca zväzku, ktorý má povinnosť predložiť a vysvetliť všetko, čo možno rozumne uviesť proti neplatnosti, alebo rozlúčeniu.

Kánon 1097
Vo veciach, v ktorých sa vyžaduje účasť strážcu spravodlivosti alebo obhájcu záväzku, sú konania neplatné, ak títo neboli povolaní s výnimkou, že hoci nepovolaní boli skutočne prítomní, alebo aspoň nahliadnutím do spisu pred vynesením rozsudku mohli splniť svoje úlohy.

Kánon 1098
Ak nestanoví právo výslovne inak, platí:
1.kedykoľvek právo ukladá, aby sudca vypočul strany, alebo jednu z nich, je potrebné vypočuť i strážcu spravodlivosti a obhajcu zväzku, ak sa účastnia súdneho konania
2.kedykoľvek sa vyžaduje k rozhodnutiu sudcu návrh strany, rovnakú účinnosť má návrh strážcu spravodlivosti alebo obhajcu zväzku, ak sa účastnia súdneho konania.

Kánon 1099
§ 1Eparchiálny biskup menuje strážcu spravodlivosti a obhajcu zväzku; tí sú menovaní podľa predpisu stanov súdu i pri iných, ako eparchiálnych súdoch, ak nestanovuje právo inak.
§ 2Strážca spravodlivosti a obhajca zväzku musia byť veriacimi bezúhonnej povesti, doktormi, alebo aspoň licenciátmi cirkevného práva, múdri a osvedčení v horlivosti pre spravodlivosť.

Kánon 1100
§ 1Tá istá osoba, avšak nie v tej istej veci, môže vykonávať službu strážcu spravodlivosti i obhajcu zväzku.
§ 2Strážca spravodlivosti a obhajca zväzku môžu byť ustanovení pre všetky, alebo pre jednotlivé prípady; z oprávneného dôvodu môžu byť odvolaní eparchiálnym biskupom.

Kánon 1101
§ 1Každému konaniu je prítomný notár, ktorý podpisuje všetky písomnosti.
§ 2Písomnosť, vyhotovená notárom požíva vierohodnosti ako verejná listina.

Článok III.
Pribratie sudcov a súdnych úradníkov
z iných eparchií alebo Cirkví vlastného obradu

Kánon 1102
§ 1Sudcovia a súdni úradníci môžu byť pribratí z ktorejkoľvek eparchii alebo rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život, alebo z inej cirkvi vlastného obradu iba s príslušným súhlasom vlastného eparchiálneho biskupa, alebo vyššieho predstaveného.
§ 2Poverený sudca, ak v príkaze o pribratí nie je ustanovené inak, môže využiť súdnych úradníkov na území toho, kto ho pribral.

HLAVA III.
Povinnosti sudcov a súdnych úradníkov

Kánon 1103
§ 1Všetci veriaci, najmä biskupi sa úprimne usilujú, aby v Božom ľude bez ujmy spravodlivosti sa pokiaľ možno sporom predchádzalo, alebo aby sa čo najskôr zmierne urovnali.
§ 2Sudca neopomenie na začiatku sporu a v priebehu jeho prejednávania, ak sa domnieva, že je to nádejné povzbudzovať strany a pomáhať im, aby spoločnou snahou sa usilovali o spravodlivé urovnanie sporu a doporučí im, ak je možné toho dosiahnuť i s pomocou vážených osôb ako sprostredkovateľov.
§ 3Ak sa spor týka súkromného dobra strán, sudca uváži, či by sa spor nemohol užitočne ukončiť sprostredkovaním, alebo dohodou za pomoci rozhodcov.

Kánon 1104
§ 1Príslušný súd poskytne svoje služby strane, ktorá podáva oprávnený návrh.
§ 2Sudca nemôže prejednať žiadnu záležitosť bez návrhu urobeného podľa cirkevného práva tým, ktorý má o veci záujem, alebo strážcom spravodlivosti.

Kánon 1105
Ten, ktorý sa zúčastnil vo veci ako sudca, strážca spravodlivosti, obhajca zväzku, zmocnenec, advokát, svedok, alebo znalec, nemôže v tejto veci platne konať na inom stupni ako sudca, alebo prísediaci.

Kánon 1106
§ 1Sudca nezačne konanie vo veci, v ktorej má určitý osobný záujem z dôvodu príbuzenstva, alebo švagrovstva v ktoromkoľvek stupni priamej línie, a až do štvrtého stupňa pobočnej línie, alebo z dôvodu opatrovníctva, súkromného záujmu, výhľadu na veľký zisk.
§ 2V týchto prípadoch sú povinní zdržiavať sa výkonu funkcie tiež strážca spravodlivosti, obhajca zväzku, prísediaci a vyšetrovateľ.

Kánon 1107
§ 1Ak je voči sudcovi, hoci príslušnému, riadneho alebo povereného súdu podaná námietka predpojatosti, rozhodne o tejto námietke autorita, ktorej tento súd bezprostredne podlieha, bez ujmy kánonu 1062 § 2 a 5.
§ 2Ak je sudcom eparchiálny biskup a je voči nemu podaná námietka predpojatosti, zdrží sa súdneho konania.
§ 3Ak je námietka predpojatosti voči úradníkom súdu, rozhodne o nej predseda zborového súdu, alebo samosudca.

Kánon 1108
Ak je námietka predpojatosti uznaná, je potrebné vymeniť dotknutú osobu, nie však stupeň súdu.

Kánon 1109
§ 1O námietke predpojatosti je nevyhnutné rozhodnúť čo najskôr, po vypočutí strán.
§ 2Úkony, vykonané sudcom pred podaním námietky predpojatosti sú platné; úkony vykonané po podaní námietky sa zneplatnia ak to strana navrhne do desiatich dní od uznania námietky; po uznaní námietky sú neplatné.

Kánon 1110
§ 1Vo veci, ktorá sa týka iba súkromnej osoby, môže sudca konať iba na návrh strany; po právoplatnom začatí sudca pokračuje v konaní i z úradnej moci v trestných veciach a vo veciach, ktoré sa týkajú verejného dobra Cirkvi a spásy duší.
§ 2Okrem toho sudca môže doplniť nedbanlivosť strán pri predkladaní dôkazov a podávaní námietok, kedykoľvek to pokladá za nevyhnutné v záujme predbežného vylúčenia ťažko nespravodlivého rozsudku, bez ujmy kánonu 1283.

Kánon 1111
Sudcovia a súdy sa starajú, aby veci boli bez ujmy spravodlivosti čo najskôr uzavreté tak, aby v prvom stupni súdu netrvali dlhšie ako rok a v druhom stupni dlhšie ako šesť mesiacov.

Kánon 1112
Všetci, ktorí vykonávajú súd, alebo mu poskytujú pomoc, vykonajú sľub, že budú túto službu verne plniť.

Kánon 1113
§ 1V trestnom konaní sú sudcovia a súdny úradníci vždy viazaní úradným tajomstvom, v sporovom konaní vtedy, ak by zverejnenie niektorého úkonu mohlo stranám spôsobiť škodu.
§ 2Viazaní sú tiež povinnosťou zachovať vždy a voči všetkým tajomstvá o porade, ktorú koná zborový súd pred vynesením rozsudku a o rôznosti hlasov a mienkach tam vyslovených; takouto povinnosťou sú viazaní i ostatní, ktorí sa o tom akýmkoľvek spôsobom dozvedeli.
§ 3Kedykoľvek je povaha vecí alebo dôkazov taká, že by zverejnením listín alebo dôkazov bola ohrozená povesť druhých, alebo že by to spôsobilo veľké pohoršenie alebo inú podobnú škodu, môže sudca prísahou zaviazať svedkov, znalcov, strany, ich advokátov a zmocnencov k zachovaniu tajomstva.

Kánon 1114
Sudca a súdni úradníci nesmú prijímať v súvislosti so súdnym konaním akékoľvek dary.

Kánon 1115
§ 1Sudcovia, ktorí odmietajú konať, hoci sú nesporne a určite príslušní, alebo ktorí sa pokladajú za príslušných bez akejkoľvek právnej opory a konajú vo veci a rozhodujú o nej alebo ktorí porušujú predpisy o tajomstve alebo podvodom, či zavinenou hrubou nedbanlivosťou spôsobia stranám škodu, môžu byť príslušnou autoritou potrestaní primeranými trestami, vrátane zbavenia úradu.
§ 2Rovnakým trestom môžu byť potrestaní i ostatní súdni úradníci a pomocníci, ak zanedbajú uvedené povinnosti. Môže ich potrestať i sudca.

Kánon 1116
Ak sudca predpokladá, že žalobca pravdepodobne odmietne súdny rozsudok a prípadne sa mu postaví na odpor a preto sa dostatočne neoboznámi s právami predvolanej strany, môže mu byť na návrh predvolanej strany alebo z úradnej moci uložená primeraná záruka pre výkon cirkevného rozsudku.


HLAVA IV.
Poradie rozhodnutí

Kánon 1117
Veci sa prejednávajú v poradí, v akom boli doručené a zapísané v protokole, s výnimkou, ak by niektorá z nich vyžadovala rýchlejšie vybavenie ako ostatné, o čom je nevyhnutné vydať osobitné odôvodnené uznesenie.

Kánon 1118
§ 1V akomkoľvek okamihu alebo stupni súdneho konania možno vytknúť vady, ktoré by mali za následok neplatnosť rozsudku a tiež sudca tieto vady môže vyhlásiť z úradnej povinnosti.
§ 2Námietky s odkladným účinkom, najmä ak sa týkajú osôb a spôsobu súdneho konania je nevyhnutné podať pred začatím konania, s výnimkou, že by sa objavili po jeho začatí. Je nevyhnutné o nich čo najskôr rozhodnúť.
Kánon 1119
§ 1O námietku proti príslušnosti sudcu rozhodne sudca.
§ 2Proti uzneseniu sudcu o námietke pomernej nepríslušnosti, ktorým sa sudca prehlási za príslušného, sa nie je možné odvolať; prípustná je zmätočná sťažnosť a návrh na navrátenie do predchádzajúceho stavu.
§ 3Ak sa sudca prehlási za nepríslušného, strana, ktorá sa cíti byť poškodená, môže do 15 zarátateľných dní domáhať sa nápravy u odvolacieho súdu.

Kánon 1120
Ak sudca v ktoromkoľvek okamihu súdneho konania zistí svoju úplnú nepríslušnosť, musí ju vyhlásiť.

Kánon 1121
§ 1O námietkach, právomocne rozhodnutej veci, zmieru a iných, ktoré sa volajú ukončením sporu, musí byť rozhodnuté pred začatím konania vo veci. Ak sú uplatnené neskoršie, nie je možné ich zamietnuť, ale ten, ktorý ich podal, bude odsúdený k náhrade nákladov, s výnimkou, že by dokázal, že podanie námietky neodkladal zo zlej vôle.
§ 2Iné zahladzujúce námietky sa podávajú pri začatí sporu a je nevyhnutné o nich rozhodnúť v stanovenej dobe podľa predpisov o predbežných otázkach.

Kánon 1122
§ 1Protižalobu možno platne podať do 30 dní odo dňa začatia sporu.
§ 2Rozhodne sa o nej súčasne s hlavnou žalobou a v rovnakom stupni, s výnimkou, že by bolo nevyhnutné alebo vhodné rozhodnúť o nej samostatne.

Kánon 1123
O poskytnutí zálohy na súdne náklady, alebo o priznaní bezplatnej právnej pomoci a o podobných veciach je nevyhnutné spravidla rozhodnúť pred začatím konania vo veci.

HLAVA V.
Lehoty, odklady a miesto

Kánon 1124
§ 1Lehoty, s ktorými je spätý zánik práva, možno platne predĺžiť alebo skrátiť iba na návrh strán.
§ 2Ostatné lehoty môže sudca pred ich uplynutím zo spravodlivej príčiny a po vypočutí strán, alebo na ich návrh predĺžiť, nie však platne skrátiť bez súhlasu strán.
§ 3Sudca musí dbať na to, aby sa súdne konanie predlžovaním lehôt nadmerne nepreťahovalo.

Kánon 1125
Ak právo nestanoví lehotu pre výkon súdneho konania, určí ju sudca s prihliadnutím k povahe jednotlivého úkonu.

Kánon 1126
Ak deň, určený pre súdny úkon pripadne na deň, v ktorom súd nezasadá, stanovená lehota sa pokladá za odročenú na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Kánon 1127
Sídlo súdu je podľa možností stále a v stanovených hodinách dostupné pri dodržaní úpravy tejto veci partikulárnym právom.

Kánon 1128
§ 1Sudca, násilím vyhnaný zo svojho územia, alebo ktorému je bránené v ňom vykonávať svoju právomoc, môže ju vykonávať a vyniesť rozsudok mimo svojho územia, ale musí o tom upovedomiť eparchiálneho biskupa miesta.
§ 2Okrem toho sudca môže z dôvodu vykonania dôkazov po vypočutí strán a z oprávnených dôvodov konať mimo svojho územia, ale iba s dovolením eparchiálneho biskupa miesta a v mieste, ktoré eparchiálny biskup určí.


HLAVA VI.
Prítomnosť osôb v súdnej sieni,
spôsob konania a uloženia písomností

Kánon 1129
§ 1Ak nestanoví partikulárne právo Cirkvi vlastného obradu výslovne inak, po dobu prejednávania veci súdom môžu byť v súdnej sieni prítomní iba tí, o ktorých to stanoví právo, alebo sudca uzná za potrebné pre konanie.
§ 2Sudca môže primeranými trestami prinútiť k poriadku všetkých, ktorí sú prítomní na súdnom konaní a ktorí vážne porušujú úctu a poslušnosť, prináležajúcu súdu. Okrem toho môže zmocnenca a advokátov pozbaviť práva výkonu služby u cirkevných súdov.

Kánon 1130
Ak osoba užíva jazyk sudcovi alebo stranám neznámy, použije sa prísažný tlmočník, určený súdom. Odpovede musia byť zapísané v pôvodnom jazyku s pripojeným prekladom. Tlmočník sa použije k vypočutiu hluchej, alebo nemej osoby, s výnimkou, že by sudca dal prednosť písomným odpovediam na kladené otázky.


Kánon 1131
§ 1Všetky súdne písomnosti, ktoré sa týkajú podstaty veci, teda spisy vo veci a ktoré sa týkajú súdneho konania, teda spisy o konaní, sa vyhotovujú písomne.
§ 2Jednotlivé listy písomností sú očíslované a opatrené úradným overením.

Kánon 1132
Kedykoľvek sa u súdnych písomností vyžaduje podpis strán, alebo svedkov a strana alebo svedok ich nemôže alebo odmietne podpísať, urobí sa o tom záznam v príslušnej písomnosti a sudca a notár sú povinní dosvedčiť, že táto písomnosť bola stranou alebo svedkami doslovne prečítaná a že strana alebo svedok ju nemohol, alebo odmietol podpísať.

Kánon 1133
§ 1Po skončení súdneho konania sa doklady, ktoré patria súkromným osobám im vrátia a ich rovnopis sa uloží do spisu.
§ 2Bez príkazu sudcu kancelárovi ani notárovi nie je dovolené vydať odpisy súdnych písomností a dokladov, ktoré boli v priebehu konania vyhotovené.
§ 3Nepodpísané písomností sa zničia a vo spisoch sa neuvádzajú; rovnakým spôsobom sa zničia iné písomnosti, vrátane podpísaných, ktoré nesúvisia s podstatou veci, alebo sú s istotou ohováračské.


HLAVA VII.
Žalobca a žalovaný

Kánon 1334
Každý pokrstený i nepokrstený môže podať súdu žalobu. Strana žalovaná je podľa práva povinná odpovedať.

Kánon 1335
I keď žalobca alebo žalovaný si ustanoví zmocnenca alebo advokáta, je povinný byť na základe práva, alebo príkazu sudcu osobne prítomný.

Kánon 1136
§ 1Neplnoletých a tých, ktorí nemajú užívanie rozumu, zastupujú na súde iba ich rodičia, pestúni alebo opatrovníci.
§ 2Ak sudca rozhodne, že ich práva sú v rozpore s právami rodičov, pestúnov alebo opatrovníkov, alebo že títo nemôžu dostatočne obhajovať ich práva, zastupuje ich na súde opatrovník, ktorého určí sudca.
§ 3V duchovných a s nimi súvisiacich veciach môžu neplnoletí, ktorí dosiahli užívania rozumu a 14 rokov veku, samostatne konať a vypovedať bez súhlasu rodičov, pestúna alebo opatrovníka, inak prostredníctvom opatrovníka určeného sudcom.
§ 4Tí, ktorí sú zbavení spôsobilosti na právne úkony a slabomyseľní môžu konať na súde iba vtedy, ak sa zodpovedajú z vlastného trestného činu, alebo na príkaz sudcu; inak musia byť zastúpení opatrovníkom.

Kánon 1137
Kedykoľvek ustanoví občianska autorita pestúna alebo opatrovníka, môže ho pripustiť i cirkevný sudca, pokiaľ možno po vypočutí eparchiálnym biskupom toho, ktorému bol pestún alebo opatrovník ustanovený. Ak nie je opatrovník ustanovený, alebo sa javí nevhodný pre súdne konanie, sudca určí pre určitý prípad opatrovníka sám.
Kánon 1138
§ 1Právnické osoby konajú na súde prostredníctvom svojich právoplatných zástupcov.
§ 2Kedykoľvek je v nebezpečenstve majetok k scudzeniu ktorého sa vyžaduje súhlas niekoho, jeho rada alebo povolenie, vyžaduje sa tento súhlas, rada alebo povolenie i pre začatie súdneho konania a predvolanie svedkov.
§ 3V prípade, ak zástupca nie je, alebo o vec nedbá, môže na súde menom právnickej osoby jemu podriadenej konať miestny hierarcha osobne, alebo prostredníctvom iného.

HLAVA VIII.
Zmocnenec a advokát

Kánon 1139
§ 1Strana si môže slobodne zvoliť advokáta a zmocnenca, alebo sama podať žalobu a konať pred súdom, s výnimkou, že by sudca uznal službu zmocnenca alebo advokáta za nevyhnutnú.
§ 2V trestnom konaní musí mať obžalovaný vždy advokáta, ktorého si zvolí, alebo ktorého mu ustanoví sudca.
§ 3V sporovom súdnom konaní, ak ide o neplnoletých, alebo o prípad ohrozenia všeobecného dobra s výnimkou manželských vecí, sudca z úradnej moci ustanoví advokáta strane, ktorá si ho nezvolila.

Kánon 1140
§ 1Strana si môže zvoliť jedného zmocnenca, ktorý sa môže dať zastupovať iným iba ak to bolo písomne dovolené.
§ 2Ak si strana zo spravodlivého dôvodu zvolí viacej zmocnencov, stanoví poradie, v akom budú konať.
§ 3Advokátov môže byť zvolených viacej súčasne.

Kánon 1141
Zmocnenec a advokát musí byť plnoletý a dobrej povesti, advokát musí okrem toho byť katolíkom, s výnimkou, že by autorita, ktorej súd bezprostredne podlieha dovolila niečo iné, ďalej doktor cirkevného práva, alebo inak skutočne skúsený a touto autoritou schválený.

Kánon 1142
§ 1Pred začatím konania vo veci musí zmocnenec a advokát predložiť súdu hodnovernú plnú moc.
§ 2Aby nedošlo k zániku práva, môže sudca pripustiť i zmocnenca bez vybavenie plnou mocou po zložení primeranej záruky, ak je to potrebné; úkon sudcu však stratí platnosť, ak zmocnenec v dobe stanovenej súdom nepredloží hodnovernú plnú moc.

Kánon 1143
Ak zmocnenec nemá osobitné poverenie, nemôže platne zobrať žalobu späť, vzdať sa súdnych úkonov, ani vykonávať zámeny, pristúpiť na zmier, dohodu alebo úmluvu o rozhodcoch a konať to, k čomu právo vyžaduje osobitné opatrenie.

Kánon 1144
§ 1 K právoplatnému odvolaniu zmocnenca, alebo advokáta je nevyhnutné, aby im to bolo oznámené a ak už došlo k zahájeniu konania, musí byť o ich odvolaní vyrozumený sudca a druhá strana.
§ 2Po vyhlásení rozsudku zmocnenec má právo a povinnosť podať odvolanie, ak to ten, ktorý si ho zvolil neodmietol.

Kánon 1145
Zmocnenec a advokát môžu byť uznesením sudcu z úradnej moci, alebo na žiadosť strany odvolaní, avšak iba z vážneho dôvodu a vždy s možnosťou podať odvolanie k odvolaciemu súdu.

Kánon 1146
§ 1Obom je zakázané odkúpiť sporný predmet alebo požadovať neprimeranú odmenu, alebo časť sporného predmetu; v opačnom prípade je takáto zmluva neplatná a sudca ich môže potrestať peňažitou pokutou a advokátovi naviac môže pozastaviť činnosť, a ak sa toho dopustí opätovne, môže ho autorita, ktorej súd bezprostredne podlieha, vyškrtnúť zo zoznamu advokátov.
§ 2Rovnako môže byť potrestaný zmocnenec alebo advokát, ktorý v rozpore s právom zoberie vec od príslušného súdu pre priaznivejšie rozhodnutie iným súdom.

Kánon 1147
Zmocnenec alebo advokát, ktorý sa spreneverí svojmu úradu prijatím daru, alebo sľubu, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, bude pozbavený práva výkonu obhajoby a uloží sa mu pokuta, alebo iný primeraný trest.

Kánon 1148
Ak je to možné, u každého súdu sa ustanovia stáli advokáti, ktorí sú platení súdom a ktorí vykonávajú činnosť zmocnenca, alebo advokáta, najmä v manželských veciach, ku ktorým sú zvolení.

HLAVA IX.
Žaloby a námietky

Kánon 1149
Každé právo je chránené žalobou a ak nie je urobené iné opatrenie, i námietkou, ktorá je svojou povahou vždy prípustná.
Kánon 1150
Každé právo na podanie žaloby zaniká premlčaním podľa práva, alebo iným, právom stanoveným spôsobom s výnimkou práva žaloby vo veci osobného stavu, ktoré nikdy nezaniká.

Kánon 1151
Právo podať sporovú žalobu zaniká uplynutím piatich rokov odo dňa, kedy mohla byť žaloba najskôr podaná.

Kánon 1152
§ 1Právo podať trestnú žalobu zaniká smrťou páchateľa, prepáčením príslušnou autoritou alebo premlčaním.
§ 2Právo podať trestnú žalobu sa premlčí uplynutím troch rokov, ak nejde:
1.o trestný čin, vyhradený Apoštolskému stolcu;
2.o trestné činy, uvedené v kánonoch 1450 a 1452, kedy sa premlčí uplynutím piatich rokov;
3.čin trestaný iba podľa partikulárneho práva, ak toto stanoví inú premlčaciu dobu.
§ 3Premlčacia lehota začne plynúť dňom, kedy bol trestný čin spáchaný a ak ide o trvajúci alebo opakovaný trestný čin, dňom, kedy prestal.

Kánon 1153
§ 1Ak v dobe, uvedenej v kánone 1152 odo dňa vyhlásenia rozsudku nebolo páchateľovi oznámené uznesenie sudcu o výkone rozsudku, právo podať žalobu na výkon trestu zaniká premlčaním.
§ 2To isté platí v prípade, kedy bol trest uložený mimosúdnym trestným výnosom..


Kánon 1154
Pri zániku práva podať trestnú žalobu:
1.nezaniká samočinne právo podať sporovú žalobu na náhradu škody, spôsobenej trestným činom;
2.ak to vyžaduje verejné dobro, môže miestny hierarcha využiť vhodných správnych nápravných opatrení, vrátane zákazu vykonávania sviatostných služieb, alebo odvolania z úradu.

Kánon 1155
Žalobca môže na žalovaného podať viac žalôb v tej istej alebo rôznych veciach, ak si navzájom neodporujú a neprekračujú príslušnosť súdu.

Kánon 1156
§ 1Žalovaný môže pred tým istým sudcom v tom istom súdnom konaní podať žalobu proti žalobcovi z dôvodu súvislosti s hlavnou žalobou, alebo preto, aby žalobca zobral žalobu celkom, alebo sčasti späť.
§ 2Nepripúšťa sa protižaloba na protižalobu.

Kánon 1157
Protižaloba musí byť podaná sudcovi, ktorému bola podaná hlavná žaloba, hoci je príslušný iba v jednej veci, alebo je z iného dôvodu pomerne nepríslušný.

Kánon 1158
§ 1Ten, ktorý dokáže aspoň pravdepodobnými dôkazmi svoje právo k veci, ktorú drží iný a hroziacu škodu, ak vec nebude daná do úschovy, má právo domôcť sa u sudcu zabavenia veci.
§ 2Za obdobných okolností a podmienok sa môže domôcť, aby niekomu bolo zabránené vo výkone práva.

Kánon 1159
§ 1Zabavenie veci je prípustné tiež k zabezpečeniu pohľadávok do výšky dostatočného zaistenia práva veriteľa.
§ 2Zabavenie sa môže vzťahovať tiež na veci dlžníka, ktoré sa z akejkoľvek príčiny nachádzajú u iných osôb, a na pohľadávky dlžníka.

Kánon 1160
V žiadnom prípade nie je možné nariadiť zabavenie vecí a zabránenie vo výkone práva, ak hroziacu škodu možno odvrátiť inak a sú ponúkané zaisťujúce záruky náhrady.

Kánon 1161
Sudca môže tomu, v ktorého prospech nariaďuje zabavenie vecí, alebo zabránenie vo výkone práva uložiť zloženie predbežnej záruky na náhradu škody, ak nepreukáže svoje právo.

Kánon 1162
Ak ide o povahu a účinnosť žaloby na držbu, použijú sa predpisy občianskeho práva miesta, v ktorom sa nachádza predmet sporu.

Kánon 1163
§ 1Kedykoľvek je podaná žaloba na dosiahnutie opatrení k výžive človeka, sudca po vypočutí strán ihneď vykonateľným uznesením môže v prípade potreby nariadiť vhodné záruky k tomu, aby dočasne bola poskytnutá potrebná výživa bez predbežného právneho posúdenia, ktoré stanoví súdny rozsudok.
§ 2Ak strana, alebo strážca spravodlivosti podá žiadosť o také uznesenie, sudca vypočuje druhú stranu a ihneď bez ďalšieho rozhodne, najneskoršie však do desiatich dní; po márnom uplynutí tejto lehoty, alebo zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie k autorite, ktorej súd bezprostredne podlieha, ak táto nie je sudcom, alebo vhodnejšie k odvolaciemu sudcovi, ktorý vec čo najlepšie rozhodne.


HLAVA X.
Mimosúdne spôsoby riešenia sporov

Článok I.
Zmier

Kánon 1164
Pri uzavieraní zmieru sa použije občianske právo miesta, v ktorom je začaté jeho uzavieranie.

Kánon 1165
§ 1Zmier nie je možné platne uzavrieť vo veciach verejného odbora, alebo vo veci, s ktorou nie sú strany oprávnené voľne nakladať.
§ 2Ak ide o cirkevný majetok, možno zmier uzavrieť pri dodržaní náležitostí, stanovených právom pre scudzenie cirkevného majetku, ak to vec vyžaduje.

Kánon 1166
Náklady uzavierania zmieru uhrádzajú strany rovnakým dielom, ak nie je výslovne stanovené inak.

Kánon 1167
Sudca bežne nevykonáva uzavieranie zmieru, ale zverí to inému skúsenému odborníkovi v práve.

Článok II.
Zmierči rozhodcovia

Kánon 1168
§ 1Strany, medzi ktorými je spor, môžu ho písomne postúpiť na rozhodnutie rozhodcovi.
§ 2To isté môžu urobiť tí, ktorí spolu uzavierajú alebo uzavreli zmluvu, ak hrozí, že spor vznikne z tejto zmluvy.

Kánon 1169
Nie je možné platne postúpiť rozhodcovi spor tam, kde je zmier zakázaný.

Kánon 1170
§ 1Zvolený môže byť jeden, alebo viac rozhodcov, vždy však nepárny počet.
§ 2Ak niesu rozhodcovia menovite označení už v postúpení sporu, má byť stanovený aspoň ich počet a spôsob ich menovitého označenia a nahrádzania.

Kánon 1171
Zmier je neplatný ak:
1.nie sú dodržané predpisy o platnosti zmlúv, ktoré presahujú zvyčajnú správu;
2.nebol uzavretý písomne;
3.zmocnenec bez osobitného poverenia postúpil vec rozhodcovi, alebo bol porušený kánon 1169, alebo kánon 1170;
4.spor nevznikol určite, alebo iste zo zmluvy uvedenej v kánone 1168 § 2.

Kánon 1172
Činnosť rozhodcu nemôže platne vykonávať:
1.neplnoletý
2.ten, ktorý vykonáva trest vyobcovania vrátane menšieho, pozastavenia alebo vylúčenia
3.člen rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život, bez povolenia predstaveného.

Kánon 1173
Rozhodca je zvolený neplatne, ak s tým nevyslovil písomne súhlas.

Kánon 1174
§ 1Ak rozhodcovia nie sú menovite označení dohodou, alebo ak je nevyhnutné ich nahradiť a strany alebo iní, ktorým označenie bolo oznámené, nesúhlasia s označením všetkých alebo niektorých rozhodcov, každá strana má právo obrátiť sa na súd, príslušný rozhodovať v prvom stupni, ak sa strany nedohodnú inak. Súd vypočuje ostatné strany a vydá príslušné uznesenie.
§ 2To isté platí, ak strana alebo iný zanedbal povinnosť rozhodcu menovite označiť, ak strana, ktorá sa obráti na súd neoznačí svojich rozhodcov aspoň 20 dní predtým, ako im ukladá povinnosť.

Kánon 1175
O nesúhlase s rozhodnutím všetkých rozhodcov rozhodne súd, uvedený v kánone 1174 § 1. Vypočuje dotknutých rozhodcov a ak nesúhlas s rozhodnutím schváli, môžu rozhodnúť iní rozhodcovia, ak v dohode nie je stanovené inak.

Kánon 1176
§ 1Povinnosti rozhodcov sa stanovia v dohode, vrátane povinností zachovávať tajomstvo.
§ 2Ak strany nestanovili inak, rozhodcovia samotní zvolia postup konania; ten má byť jednoduchý s krátkymi lehotami a brať ohľad na spravodlivosť a právo.
§ 3Rozhodcovia nemajú žiadnu obmedzovaciu právomoc; ak to vyžaduje nevyhnutnosť, je potrebné obrátiť sa na príslušný súd o rozhodnutie sporu.

Kánon 1177
§ 1Prípadné vzniknuté predbežné otázky rušia rozhodnutie rozhodcu.
§ 2Ak vznikne predbežná otázka, ktorú nie je možné riešiť rozhodnutím rozhodcov, rozhodcovia zastavia konanie, pokým o tejto otázke nedosiahnu strany uznesenie sudcu a neoboznámi rozhodcov s rozhodnutím v tejto otázke, a ak ide o otázku o stave osôb, s vykonateľným rozsudkom.

Kánon 1178
Pokiaľ strany nestanovia inak, rozhodnutie rozhodcov má byť vydané do šiestich mesiacov odo dňa, kedy všetci rozhodcovia začali svoju činnosť; túto lehotu môžu strany predĺžiť.

Kánon 1179
§ 1Rozhodcovia rozhodujú väčšinou hlasov.
§ 2Ak to vec dovoľuje, rozhodnutie vydajú rozhodcovia na spôsob súdneho rozsudku a každý z nich ho podpíše; k jeho platnosti sa však vyžaduje a postačí, aby ho podpísala väčšina z nich.

Kánon 1180
§ 1Ak rozhodnutie je neplatné zo závažnej viny rozhodcov, majú rozhodcovia právo na náhradu svojich nákladov a môžu v tejto veci požadovať vhodné záruky.
§ 2Odporúča sa, aby rozhodcovia pomáhali bezplatne; inak sa ich odmena zabezpečí v zmierčom konaní.

Kánon 1181
§ 1Úplné znenie rozhodnutia rozhodcov sa do 15 dní uloží v kancelárii sudcu eparchie, v ktorej bolo vydané; do piatich dní odo dňa uloženia, ak je zrejmé, že rozhodnutie nebude vyhlásené za neplatné, súdny vikár osobne, alebo prostredníctvom iného vydá uznesenie o potvrdení, ktoré bezprostredne oznámi stranám.
§ 2Ak súdny vikár odmietne toto uznesenie vydať, môže dotknutá strana podať sťažnosť k odvolaciemu súdu, ktorý o tejto otázke vhodne rozhodne. Ak súdny vikár počas jedného mesiaca je nečinný, môže sa táto strana dožadovať, aby konal svoju povinnosť; ak je cez to nečinný, môže strana po uplynutí piatich dní podať sťažnosť k odvolaciemu súdu, ktorý rovnako o tejto otázke vhodne rozhodne.
§ 3Ak je zrejmé, že rozhodnutie rozhodcov je neplatné pre nedodržanie predpisov, stanovených k platnosti zmieru, súdny vikár vyhlási neplatnosť a bezprostredne to oznámi stranám; proti tomuto vyhláseniu nie je prípustné riadne odvolanie.
§ 4Rozhodnutie rozhodcu je vykonateľné okamihom vydania uznesenia o potvrdení, bez ujmy kánonu 1182.

Kánon 1182
§ 1Odvolanie proti rozhodnutiu rozhodcov je prípustné iba vtedy, ak si to strany písomne dohodnú; v tom prípade sa odvolanie podá do desiatich dní odo dňa oznámenia uznesenia o potvrdení k sudcovi, ktorý ho vydal; ak je k rozhodnutiu o odvolaní príslušný iný sudca, začne odvolacie konanie do jedného mesiaca.
§ 2Rozhodnutie rozhodcov, proti ktorému je prípustné odvolanie, nadobúda právnej moci podľa kánonu 1322.
Kánon 1183
O zmätočnej sťažnosti proti vykonateľnému rozhodnutiu rozhodcov a o žiadosti o navrátenie do predchádzajúceho stavu, ak je známe, že rozhodnutie rozhodcov je zrejme nespravodlivé, s vylúčením námietky tretej osoby, a o oprave vecného omylu vo výroku rozhodnutia rozhodne sudca, ktorý vydal rozhodnutie o potvrdení.

Kánon 1184
§ 1Výkon rozhodnutia rozhodcov je prípustný v tých prípadoch, v ktorých je prípustný výkon rozsudku.
§ 2Výkon rozhodnutia rozhodcov nariadi eparchiálny biskup osobne, alebo prostredníctvom iného v mieste, kde bolo vyhlásené, ak strany neurčia iného vykonávateľa.


ČASŤ XXV.
Sporový súd

HLAVA I.
Riadny sporový súd

Článok I.
Žalobný spis

Kánon 1185
Ten, ktorý zamýšľa súdiť sa s niekým, musí príslušnému sudcovi predložiť žalobný spis, v ktorom uvedie predmet sporu a vyžiada si službu sudcu.

Kánon 1186
§ 1Sudca môže prijať ústnu žalobu, ak nemôže žalobca predložiť žalobný spis, alebo ide o vec menšej dôležitosti a jednoduchú pre rozhodnutie.
§ 2V oboch prípadoch sudca uloží notárovi vyhotoviť písomnosť, ktorá sa musí žalobcovi prečítať a žalobca ju musí schváliť. Táto písomnosť má všetky právne účinky žalobného spisu, predloženého žalobcom.

Kánon 1187
Žalobný spis, ktorým sa začína sporové konanie musí obsahovať:
1.označenie sudcu, ktorý začne konanie vo veci, a od koho a čo sa požaduje;
2.aspoň všeobecné právo, o ktoré sa žalobca opiera a akými skutočnosťami a dôkazmi dokladá svoje tvrdenia;
3.podpis žalobcu alebo jeho zmocnenca, s uvedením dňa, mesiaca, roku a miesta, kde žalobca alebo zmocnenec má bydlisko, alebo kde sa budú podľa ich oznámenia zdržiavať pre účely preberania písomností;
4.trvalé, alebo prechodné bydlisko žalovanej strany.

Kánon 1188
§ 1Akonáhle samosudca alebo predseda zborového súdu preverí svoju príslušnosť vo veci a právnu spôsobilosť žalobcu ku konaniu pred súdom, musí čo najskôr uznesením žalobný spis prijať, alebo odmietnuť.
§ 2Žalobný spis možno odmietnuť iba:
1.v prípade nepríslušnosti sudcu alebo súdu;
2.ak je nepochybne isté, že žalobca nemá právnu spôsobilosť konať pred súdom;
3.ak nebol dodržaný kánon 1187 bod 1 - 3;
4.ak je zo žalobného spisu zrejmé, že žalobca nemá právny podklad a nemožno predpokladať, že by vyplynul zo súdneho konania.
§ 3Ak bol žalobný spis odmietnutý pre odstrániteľné vady, môže ho žalobca predložiť po odstránení vád znova.
§ 4Proti odmietnutiu žalobného spisu má strana vždy nedotknuteľné právo podať do desiatich zarátateľných dní odôvodnenú sťažnosť k odvolaciemu súdu, alebo k zborovému súdu, ak bol spis odmietnutý predsedom. O sťažnosti musí byť čo najrýchlejšie rozhodnuté.

Kánon 1189
Ak nevydá sudca do jedného mesiaca od predloženia žalobného spisu uznesenie, ktorým sa žalobný spis prijíma alebo odmieta, môže strana, v ktorej záujme to je dožadovať sa, aby sudca konal svoju službu. Ak je cez to nečinný, žalobný spis po márnom uplynutí desiatich dní od doručenia dožiadania sa pokladá za prijatý.

Článok II.
Predvolanie a oznámenie súdnych písomností

Kánon 1190
§ 1Uznesením, ktorým sa prijíma žalobný spis, musí samosudca alebo predseda zborového súdu predvolať ostatné strany, aby bolo možné začať sporové konanie a stanoviť, či predložia písomnú výpoveď alebo sa ustanovia osobne k odstráneniu pochybností. Ak na základe písomných výpovedí bude pokladať za nevyhnutné zvolať strany, urobí tak ďalším uznesením.
§ 2Ak sa žalobný spis pokladá za prijatý podľa kánonu 1189, musí byť predvolanie k súdu vykonané do dvadsiatich dní odo dňa predloženia žalobného spisu, uvedeného v tomto kánone.

Kánon 1191
§ 1Predvolanie k súdu musí byť bezodkladne doručené žalovanej strane a súčasne ostatným, ktorí sa majú dostaviť.
§ 2K predvolaniu sa pripojí žalobný spis sporu, s výnimkou, že by sudca usúdil, že sa žalobný spis z vážneho dôvodu nemá oznámiť žalovanej strane predtým, ako sa dostaví k súdu.
§ 3Ak je sporové konanie začaté proti tomu, ktorý si nemôže slobodne vykonávať svoje práva, alebo nemôže slobodne spravovať svoj majetok, ktorý je predmetom sporu, je nevyhnutné predvolanie doručiť tomu, ktorý je oprávnený a povinný konať v týchto veciach.

Kánon 1192
§ 1Predvolanie, uznesenie, súdny rozsudok a iné písomnosti je nevyhnutné oznámiť alebo doručiť poštou s potvrdením o prijatí, alebo iným, čo najbezpečnejším spôsobom bez ujmy predpisov kanonického práva.
§ 2O oznámení, alebo doručení a jeho spôsobe musia preukázateľne svedčiť súdne písomnosti.
§ 3Žalovaná strana, ktorá odmietne prevziať predvolanie, alebo jej doručenie zmarí, pokladá sa za právoplatne predvolanú.

Kánon 1193
Ak nebolo predvolanie právoplatne vykonané, sú písomnosti súdneho konania neplatné s výnimkou, že by sa strana cez to k sporovému súdnemu konaniu dostavila.

Kánon 1194
Ak bolo predvolanie právoplatne vykonané, alebo sa strany samé dostavili k sudcovi ku sporovému súdnemu konaniu:
1.prestáva byť vec nedotknutou;
2.vec prislúcha tomu sudcovi alebo súdu, ktorému bola žaloba predložená, ak je príslušný;
3.právomoc povereného sudcu sa upevňuje tak, že nezanikne ani zánikom práva toho, ktorý ho poveril;
4.prerušuje sa premlčanie, ak nie je stanovené inak;
5.začína sa sporové súdne konanie a od tohto okamihu platí zásada, podľa ktorej sa po začatí konania nezavádza nič nového.

Článok III.
Začatie sporového konania

Kánon 1195
§ 1Sporové konanie je začaté, akonáhle sudca vydá uznesenie, ktorým na základe žalobného spisu a výpovedí strán je bližšie vymedzený predmet sporu.
§ 2Žalobné náležitosti a výpovedi strán môžu byť vyjadrené okrem základnej žaloby, ktorou sa začína sporové konanie tiež vo výpovedi na základe predvolania alebo v ústnych prehláseniach, urobených pred sudcom; v zložitejších záležitostiach sudca predvolá strany, aby urovnali jednu, alebo viac pochybností vo vzťahu k budúcemu súdnemu rozsudku.
§ 3Uznesenie sudcu je potrebné doručiť stranám, ktoré, ak predtým nevyjadrili súhlas, môžu sa do desiatich dní odvolať k tomuto sudcovi, aby uznesenie zmenil. Takáto vec musí byť uznesením sudcu čo najskôr rozhodnutá.

Kánon 1196
Raz stanovený predmet sporu nie je možné platne zmeniť, s výnimkou závažného dôvodu na žiadosť strany, po vypočutí ostatných strán a zvážení ich dôvodov novým uznesením.

Kánon 1197
Po začatí sporového konania prestáva byť držiteľ cudzej veci držiteľom v dobrej viere, preto v prípade odsúdenia k navráteniu veci ju musí vrátiť i s úžitkom odo dňa začatia sporového konania a nahradiť škodu.

Kánon 1198
Po začatí sporového konania sudca poskytne stranám dostatočnú dobu k predloženiu a doplneniu dôkazov.

Článok IV.
Prerušenie sporového konania,
zahladenie a späťvzatie žaloby

Kánon 1199
Ak strana zomrie, alebo sa zmení jej stav, alebo stratí úrad, v ktorého záujme koná:
1.ak doposiaľ nedošlo k skončeniu konania, konanie sa preruší, dokiaľ dedič zomrelého, alebo jeho nástupca, alebo ten, v ktorého záujme sa koná, konanie neobnoví;
2.po skončení konania sudca pokračuje v konaní až po predvolaní zmocnenca, ak sa zúčastňuje, inak dediča zomrelého alebo právneho nástupcu.

Kánon 1200
§ 1Ak prestane byť činným pestún, opatrovník, zmocnenec alebo advokát, ktorých účasť je podľa kánonu 1139 nevyhnutná, konanie sa dočasne prerušuje.
§ 2Súd však čo najskôr ustanoví iného opatrovníka; zmocnenca alebo advokáta v sporovom konaní môže ustanoviť, ak tak strana neurobila v krátkom čase, stanovenom sudcom.

Kánon 1201
Ak strany, hoci im v tom nebráni žiadna prekážka, nevykonávajú v dobe šiestich mesiacov žiadny procesný úkon, konanie sa zahladzuje.

Kánon 1202
Zahladenie má účinok samotným právom voči všetkým, vrátane neplnoletých a musí byť úradne vyhlásené s výnimkou práva na úhradu škody od pestúnov, opatrovníkov, správcov alebo zmocnencov ak nedokážu, že ju nezavinil.
Kánon 1203
Zahladením strácajú platnosť spisy o konaní, nie však spisy vo veci, ktorých možno použiť v ďalšom konaní, ak medzi tými istými osobami dôjde k sporu v tej istej veci; voči iným osobám majú iba dokladovú hodnotu.

Kánon 1204
Náklady zahladeného súdneho konania nesie každá strana sama.

Kánon 1205
§ 1Žalobca môže vziať žalobu späť v ktoromkoľvek stupni súdu; žalobca i žalovaný sa môžu vzdať všetkých, alebo iba niektorých úkonov v konaní.
§ 2K tomu, aby opatrovníci a zástupcovia právnických osôb mohli vziať žalobu späť, potrebujú nevyhnutne radu alebo súhlas tých, ktorých súčinnosť sa vyžaduje k platnosti úkonov, ktoré prekračujú hranicu bežnej správy.
§ 3K platnosti späťvzatia žaloby sa vyžaduje, aby bolo písomné a podpísané stranou, alebo zmocnencom strany, povereným osobitným príkazom; musí byť oznámené druhej strane a od nej prijaté, alebo aspoň nenapadnuté a prijaté sudcom.

Kánon 1206
Späťvzatie žaloby prijaté súdom má s ohľadom na spisy tie isté účinky, ako zahladenie a zaväzuje toho, ktorý vzal žalobu späť uhradiť náklady konania.

Článok V.
Dôkazy

Kánon 1207
§ 1Povinnosť dokazovať má ten, ktorý niečo tvrdí.
§ 2Dôkaz nevyžadujú:
1.skutočnosti právom predpokladané;
2.skutočnosti, ktoré jedna strana tvrdí a druhá prijíma s výnimkou, že by právo alebo sudca cez to požadovali dôkaz.
Kánon 1208
§ 1Môžu sa uviesť dôkazy akéhokoľvek druhu, ktoré sa javia ako užitočné pre poznanie veci a sú dovolené.
§ 2Ak sa strana dožaduje prijatia dôkazu, ktorý sudca zamietol, sudca o tom urýchlene rozhodne.

Kánon 1209
Ak sa strana, alebo svedok odmietne dostaviť pred sudcu vypovedať, je dovolené vypočuť ich prostredníctvom osoby určenej sudcom, alebo požadovať, aby urobili výpoveď u verejného notára alebo akýmkoľvek iným právoplatným spôsobom.

Kánon 1210
Sudca nevykonáva dôkazy pred začatím sporného konania s výnimkou závažného dôvodu.

1.Dokazovanie strán

Kánon 1211
Pre lepšie overenie pravdy môže sudca vypočuť strany; to urobí vždy, keď o to strana žiada, alebo keď je potrebné dokázať skutočnosť, u ktorej verejný záujem vyžaduje odstránenie pochybností.

Kánon 1212
§ 1Oprávnene dotazovaná strana je povinná odpovedať a priznať celú pravdu s výnimkou, že by svojou výpoveďou odhalila trestný čin, ktorý spáchala.
§ 2Ak odmietne vypovedať, sudca posúdi, čo z toho možno vyvodiť pre dokazovanie skutočností.

Kánon 1213
V prípadoch, v ktorých ide o verejné dobro, je sudca povinný žiadať od strán prísahu, že budú hovoriť pravdu, alebo aspoň že je pravda to, čo už vypovedali, s výnimkou, že by vážny dôvod odporúčal niečo iné; v ostatných prípadoch koná sudca podľa svojho rozumného uváženia.

Kánon 1214
Strany, strážca spravodlivosti a obhajca zväzku môžu sudcovi predložiť otázky, na ktoré má byť strana dotazovaná.

Kánon 1215
Pre dotazovanie strán platí primerane to isté, čo pre dotazovanie svedkov.

Kánon 1216
Súdnym priznaním sa rozumie tvrdenie nejakej skutočnosti vo veci, ktorá je predmetom sporu, urobené písomne alebo ústne príslušnému sudcovi niektorou stranou z vlastnej pohnútky, alebo na dopyt sudcu v jej vlastný neprospech.

Kánon 1217
§ 1Súdne priznanie v súkromnej veci, ktorá sa nedotýka verejného dobra, sprosťuje ostatné strany povinnosti dokazovania.
§ 2Vo veciach, ktoré sa dotýkajú verejného dobra, súdne priznanie a ostatné výpovede strán môžu mať dôkaznú silu, ktorú musí posúdiť sudca spolu s ostatnými okolnosťami veci, ale nemôže im priznať výlučnú dôkaznú silu ak nepristúpia ďalšie skutočnosti, ktoré ich celkom potvrdia.

Kánon 1218
Ak ide o mimosúdne priznanie, uplatňované pred súdom, sudca jeho dôkaznú silu zhodnotí s ohľadom na všetky okolnosti.

Kánon 1219
Priznanie, alebo akékoľvek svedectvo nemá žiadnu dôkaznú silu, ak sa preukáže, že bolo urobené z neznalosti skutočnosti, alebo že bolo vynútené násilím alebo vyvolaním veľkého strachu.

2.Dôkaz pomocou listiny

Kánon 1220
U každého druhu súdneho konania sa pripúšťa dôkaz pomocou verejných a súkromných listín.

Kánon 1221
§ 1Cirkevné verejné listiny sú tie, ktoré vyhotovila úradná osoba pri výkone svojej cirkevnej služby pri dodržaní všetkých právom predpísaných náležitostí.
§ 2Občianske verejné listiny sú tie, ktoré za také pokladá občianske právo.
§ 3Ostatné listiny sú súkromné.

Kánon 1222
Ak nie je opačnými a zrejmými dôkazmi preukázaný opak, verejné listiny sú preukázané v tom, čo sa v nich priamo tvrdí bez ujmy občianskeho práva miesta, ak sa stanovuje u občianskych listín inak.

Kánon 1223
Súkromná listina uznaná stranou, alebo sudcom v predchádzajúcej veci, má dôkaznú silu ako mimosúdne priznanie voči autorovi listiny, tomu kto ju podpísal a tým, na ktorých právne prešla táto súkromná listina; voči cudzím osobám môže mať sudcom uznanú dôkaznú silu spolu s ostatnými okolnosťami prípadu, ale nie je možné jej priznať plnú dôkaznú silu, ak nepristúpia ďalšie skutočnosti, ktoré ju celkom potvrdia.

Kánon 1224
Ak sa objavia v listinách výmazy, opravy, vsuvky, alebo iné závady, sudca posúdi, ako sa majú také listiny hodnotiť.

Kánon 1225
Listiny majú dôkaznú silu ak sú pôvodné, alebo boli predložené v úradnom opise a uložené v súdnej kancelárii, aby ich mohli sudca a strany skúmať.

Kánon 1226
Sudca môže nariadiť, aby v súdnom konaní bola predložená listina, spoločná obom stranám.

Kánon 1227
§ 1Nik nie je povinný predložiť listiny vrátane spoločných, ktoré nemožno uviesť bez nebezpečenstva škody, uvedené v kánone 1229 § 2 bod 2, alebo z dôvodu vyzradenia tajomstva, ktoré treba zachovať.
§ 2Ak je možné predložiť aspoň časť výpisu z listiny bez uvedených nebezpečenstiev, sudca môže rozhodnúť o jej predložení.

3.Svedkovia a svedecké výpovede

Kánon 1228
V každom súdnom konaní sa pripúšťa dôkaz pomocou svedkov, vykonaný sudcom.

Kánon 1229
§ 1Svedkovia, oprávnene sudcom dotazovaní, sú povinní vypovedať pravdivo.
§ 2Bez ujmy kánonu 1231 sú povinnosti vypovedať sprostení:
1.duchovní o tom, čo im bolo oznámené s ohľadom k ich sviatostnej službe; občianski úradníci, lekári, pôvodné asistentky, advokáti, notári a iné osoby, viazané zachovávaním úradného tajomstva s ohľadom k poskytovaným radám vo veciach, podliehajúcich tajomstvu;
2.tí, ktorí sa obávajú, že svojou výpoveďou spôsobia manželovi , blízkym príbuzným alebo zošvagreným osobám hanbu, nebezpečné útrapy alebo iné vážne zlá.

A.Kto môže byť svedkom

Kánon 1230
Svedkom môže byť každý, ak ho právo výslovne celkom, alebo čiastočne nevylučuje.

Kánon 1231
§ 1K svedectvu sa nepripúšťajú neplnoletí, mladší ako 14 rokov a slabomyseľní; môžu však byť vypočutí, ak sudca pokladá ich vypočutie za potrebné.
§ 2Za nespôsobilých svedčiť sa pokladajú:
1.strany vo veci a tí, ktorí ich zastupujú, sudca, jeho pomocníci, advokát a tí, ktorí stranám pomáhajú vo veci, alebo pomáhali;
2.kňazi vo všetkom, čo im je známe zo sviatostnej spovede, i keď kajúcnik požiadal o vyzradenie týchto vecí a dokonca i to, čo bolo od kohokoľvek a akýmkoľvek spôsobom pri príležitosti sviatostnej spovedi vypočuté nemôže byť súdom prijaté ani ako náznak pravdy.


B.Navrhovanie a vylučovanie svedkov

Kánon 1232
Strana, ktorá navrhla svedka, môže sa jeho vypočutia vzdať, ale druhá strana sa môže dožadovať, aby bol cez to vypočutý.

Kánon 1233
§ 1Ak sa vyžaduje dôkaz pomocou svedkov, musia sa súdu oznámiť ich mená a trvalé bydliská.
§ 2V lehote stanovenej sudcom je potrebné predložiť dotazy, podľa ktorých majú byť svedkovia vypočutí. Inak sa predpokladá, že sa strana tohto dôkazu vzdala.

Kánon 1234
Sudca má právo obmedziť nadmerné množstvo svedkov.

Kánon 1235
Pred vypočutím svedkov sa oznámia stranám ich mená; ak podľa múdreho uváženia sudcu to nie je možné bez veľkých obtiaži uskutočniť, urobí sa tak pred zverejnením svedectva.

Kánon 1236
Bez ujmy kánonu 1231 strana môže žiadať, aby bol svedok pred vypočutím vylúčený, ak je pre jeho vylúčenie preukázaný závažný dôvod.

Kánon 1237
Predvolanie svedka sa vykoná riadne oznámeným uznesením sudcu.

Kánon 1238
Právoplatne sudcom predvolaný svedok je povinný sa dostaviť, alebo oznámiť sudcovi dôvod nedostavenia sa.

C.Výsluch svedkov

Kánon 1239
§ 1Svedkovia sa vypočujú v sídle súdu, ak sudca nerozhodne inak.
§ 2Biskupi a tí, ktorí podľa partikulárneho práva užívajú obdobné výsady, vypočujú sa na mieste, ktoré si zvolia.
§ 3Sudca rozhodne, kde majú byť vypočutí svedkovia, ktorí pre veľkú vzdialenosť, chorobu, alebo inú prekážku sa nemôžu vôbec, alebo len s veľkými obtiažami dostaviť do sídla súdu, bez ujmy kánonov 1071 a 1128.

Kánon 1240
Strany nemôžu byť prítomné vypočutiu svedkov s výnimkou, že by sudca uznal za vhodné ich pripustiť, najmä ak ide o súkromné dobro; môžu však byť prítomní ich prokurátori alebo advokáti, s výnimkou, že by sudca s ohľadom k okolnostiam veci a k osobám usúdil, že je potrebné postupovať tajne.

Kánon 1241
§ 1Svedkovia sa vypočujú jednotlivo a oddelene.
§ 2Ak sa svedkovia navzájom, alebo so stranou vo vážnej veci rozchádzajú, môže sudca tých, ktorí si odporujú zhromaždiť a vzájomne postaviť tvárou v tvár, ale tak, aby pokiaľ možno nedošlo k hádke alebo pohoršeniu.
Kánon 1242
Vypočutie svedka vykoná sudca, alebo ním poverená osoba, alebo vyšetrovateľ; musí byť prítomný notár; ak protistrana, strážca spravodlivosti, obhajca zväzku alebo advokát, prítomný vypočutiu chcú svedkovi položiť otázku, môžu tak urobiť iba prostredníctvom sudcu alebo ním poverenej osoby tak, aby tento sám položil otázku, ak nestanoví partikulárne právo inak.

Kánon 1243
§ 1Sudca pripomenie svedkovi závažnú povinnosť hovoriť pravdu a iba pravdu.
§ 2Sudca žiada od svedka prísahu podľa kánonu 1213; ak ju odmietne zložiť, vypočuje sa bez nej.

Kánon 1244
Sudca najskôr overí svedkovu totožnosť; potom sa ho opýta na jeho vzťah k stranám; pri dopytoch, týkajúcich sa vecí tiež zisťuje, odkiaľ svedok svoje poznatky čerpal a kedy sa presne dozvedel to, o čom vypovedá.
Kánon 1245
Otázky majú byť stručné a prispôsobené rozumovej úrovni svedka, nemajú obsahovať súčasne viac vecí, nemajú byť úskočné, ľstivé alebo napovedajúce odpoveď, nemajú kohokoľvek urážať a majú sa týkať prerokovávanej veci.

Kánon 1246
§ 1Otázky nesmú byť svedkom oznámené vopred.
§ 2Ak to, čo má byť dosvedčené bolo zabudnuté, takže nie je možné si na to spomenúť s istotou bez predchádzajúceho pripomenutia, môže sudca svedkovi niečo pripomenúť ak sa domnieva, že tak možno urobiť bez nebezpečenstva.

Kánon 1247
Svedkovia podávajú svedectvá ústne a nečítajú napísané, s výnimkou číselných údajov a vyúčtovania; v takomto prípade môžu použiť prinesené poznámky.

Kánon 1248
§ 1Výpoveď musí byť bezodkladne zaznačená notárom a aspoň v tom, čo sa týka predmetu súdu, musí doslovne obsahovať svedeckú výpoveď.
§ 2Možno pripustiť použitie technických prostriedkov hlasového záznamu s podmienkou, že neskoršie bude výpoveď zapísaná a ak je to možné - podpísaná tými, ktorí vypovedali.

Kánon 1249
Notár urobí v spise záznam o zložení, alebo odmietnutí prísahy alebo o jej prepáčení, údaje o prítomnosti strán a iných osôb, či boli z úradnej povinnosti pripojené dotazy a všetko, čo je vhodné pripomenúť, alebo čo sa prípadne stalo v čase výsluchu svedka.

Kánon 1250
§ 1Pri skončení vypočutia sa svedkovi prečíta, čo notár z jeho výpovede zaznačil, alebo sa mu umožní vypočuť magnetofónový záznam jeho výpovede a umožní sa mu ju doplniť alebo opraviť, vynechať alebo zmeniť.
§ 2Potom spis podpíše svedok, sudca a notár.

Kánon 1251
I keď boli svedkovia raz vypočutí, môžu byť pred zverejnením spisu alebo svedectva opäť predvolaní k vypočutiu, ak to sudca uzná za nevyhnutné alebo užitočné, avšak iba vtedy, ak nehrozí nebezpečenstvo tajného dorozumenia alebo úplatku.

Kánon 1252
Svedkom prislúcha podľa spravodlivého ohodnotenia sudcu náhrada nákladov, ktoré im vznikli, a straty zisku, ktoré utrpeli v dôsledku svedectva.

D.Dôkazná sila svedectva

Kánon 1253
Pri hodnotení svedectva, v prípade nevyhnutnosti i po vyžiadaní písomných osvedčení, sudca zváži:
1.postavenie osoby a jej vážnosť;
2.či osoba svedčila na základe vlastného poznania, najmä z vlastného videnia a počutia, podľa vlastného úsudku, alebo z výpovede alebo počutia iných;
3.stálosť svedka a jeho pevné zotrvávanie na výpovediach, alebo jeho vratkosť, kolísanie a neistotu;
4.čo o tom istom svedčia iní svedkovia, alebo či svedectvá potvrdzujú iné preukázané skutočnosti.

Kánon 1254
Výpoveď jedného svedka nemôže mať plnú dôkaznú silu s výnimkou, že ide o kvalifikovaného svedka, ktorý vypovedá o veciach vykonaných z povinnosti, alebo ak okolnosti vecí a osôb odporúčajú niečo iné.

4. Znalci

Kánon 1255
Pomocou znalcov je potrebné využiť vždy, ak vyžaduje právny predpis ich vypočutie a ich posudok, opierajúci sa o poznatky vedy, techniky k dokázaniu niektorej skutočnosti alebo k poznaniu povahy niektorej veci.

Kánon 1256
Úlohou sudcu je po vypočutí alebo na návrh strán menovať znalca, alebo v prípade vhodnosti prijať od iných znalcov už vyhotovené posudky.

Kánon 1257
Znalci môžu byť vylúčení, alebo odmietnutí z rovnakých dôvodov, ako svedkovia.

Kánon 1258
§ 1Sudca je povinný uznesením stanoviť, s prihliadnutím k prípadným pripomienkam strán jednotlivé body, ktorými sa má znalec vo svojej činnosti zaoberať.
§ 2Znalcovi je potrebné odovzdať spis vo veci a iné listiny a pomôcky, ktoré potrebuje k výkonu svojej činnosti.
§ 3Sudca po vypočutí znalca stanoví lehotu k vykonaniu znaleckého skúmania a predloženiu posudku.

Kánon 1259
§ 1Každý zo znalcov, nezávisle od ostatných vyhotoví vlastný posudok s výnimkou, že sudca nariadil vyhotoviť iba jeden s podpismi jednotlivých znalcov; v tom prípade je potrebné starostlivo zaznačiť prípadné odlišné názory.
§ 2Znalci presne uvedú, na základe akých listín, alebo iných vhodných prostriedkov si overili totožnosť osôb a miest, ako postupovali pri plnení zverenej úlohy a o ktoré dôkazy sa opierajú ich závery.
§ 3Sudca môže predvolať znalca k podaniu ďalších vysvetlení, ktoré sa javia potrebné.

Kánon 1260
§ 1Sudca je povinný starostlivo zvážiť závery, hoci zhodné všetkých sudcov i ostatné okolnosti prípadu.
§ 2Pri odôvodnení rozsudku musí uviesť, aké dôkazy ho viedli k prijatiu alebo k odmietnutiu posudkov znalcov.

Kánon 1261
Znalcom je potrebné nahradiť náklady a poskytnúť odmenu, ktorú je sudca povinný stanoviť podľa dobra a spravodlivosti, pri dodržaní partikulárneho práva.

Kánon 1262
§ 1Strany môžu navrhnúť súkromných znalcov, ktorých však musí schváliť sudca.
§ 2Tí môžu s dovolením sudcu nahliadnuť do spisu vo veci, ak je to potrebné a môžu sa účastniť znaleckého skúmania a vždy podať tiež vlastný posudok.

5.Prístup a ohľadanie sudcom

Kánon 1263
Ak uzná sudca pre zistené veci za užitočné dostaviť sa na niektoré miesto a ohliadnuť niektorú vec, vydá o tom uznesenie, v ktorom po vypočutí strán uvedie, čo sa má pri dostavení a ohľadaní vykonať.

Kánon 1264
O vykonaní dostiavenia sa a ohliadke sa vyhotoví súdny doklad.

6.Domnienky

Kánon 1265
Domnienky, ktoré nie sú stanovené samotným právom, môže sudca za účelom spravodlivého rozsudku pripustiť iba na základe istej a určitej skutočnosti, ktorá priamo súvisí s predmetom sporu.

Kánon 1266
Ten, pre ktorého svedčí právna domnienka, je zbavený dôkazného bremena, ktoré tak prechádza na protistranu.


Článok VI.
Predbežné otázky

Kánon 1267
Predbežnou otázkou sa rozumie otázka, ktorá sa vyskytne po začatí súdneho konania predvolaním a hoci nie je priamo obsiahnutá v žalobnom spise, súvisí s vecou tak, že zvyčajne musí byť rozhodnutá pred rozhodnutím vo veci.

Kánon 1268
Predbežná otázka sa vznáša písomne alebo ústne s uvedením súvislostí medzi ňou a predmetom žaloby u sudcu, ktorý je príslušný rozhodnúť vo veci.

Kánon 1269
§ 1Sudca po prijatí žiadosti a vypočutí strán čo najskôr rozhodne, či predložená predbežná otázka prináleží k veci a súvisí s predmetom žaloby, alebo ju treba od počiatku zamietnuť; ak ju pripustí, skúma, či je tak závažná, že je nevyhnutné o nej rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, alebo uznesením.
§ 2Ak usúdi, že o predbežnej otázke nie je potrebné rozhodnúť pred konečným rozhodnutím, určí, či je potrebné na ňu brať zreteľ pri rozhodovaní vo veci.

Kánon 1270
§ 1Ak sa má o predbežnej otázke rozhodnúť rozsudkom, platia predpisy o skrátenom súdnom konaní s výnimkou, že sudca s ohľadom na závažnosť stanoví inak.
§ 2Ak sa má vydať uznesenie, môže súd otázku zveriť vyšetrovateľovi, alebo predsedovi.

Kánon 1271
Pred skončením konania vo veci môže sudca, alebo súd zo spravodlivej príčiny po vypočutí strán na žiadosť strany alebo z úradnej moci uznesenie, alebo medzitýmny rozsudok zrušiť, alebo zmeniť.


1.Nedostavenie sa strán

Kánon 1272
§ 1Ak sa predvolaná žalovaná strana nedostaví a neuvedie patričné ospravedlnenie svojej neprítomnosti, alebo neodpovie podľa kánonu 1190 § 1, sudca ju prehlási za neprítomnú u súdu a rozhodne, že konanie bude pokračovať bez ujmy toho, čo je potrebné dodržať do konečného rozsudku a jeho výkonu.
§ 2Skôr, ako vydá toto uznesenie, opätovne sa presvedčí, v prípade potreby i novým predvolaním, že právoplatne vykonané predvolanie bolo žalovanej strane riadne a včas doručené.

Kánon 1273
§ 1Ak sa dostaví žalovaná strana k súdu, alebo vypovedá pred uzavretím veci, môže predložiť návrhy a dôkazy bez ujmy kánona 1283; sudca však musí dbať, aby v súdnom konaní nevznikli neúmerné zbytočné prieťahy.
§ 2I keď sa žalovaná strana nedostaví, ani nevypovedá pred vydaním rozsudku, cez to môže využiť opravné prostriedky proti rozsudku; ak preukáže, že bola zdržaná oprávnenou prekážkou, ktorú bez svojej viny nemohla skôr oznámiť, môže podať zmätočnú sťažnosť.

Kánon 1274
Ak sa nedostaví žalobca v deň a hodinu začatia sporu a neuvedie žiadne primerané ospravedlnenie:
1.sudca ho opätovne predvolá;
2.ak sa nedostaví na nové predvolanie, predpokladá sa, že vzal žalobu späť;
3.ak sa však chce neskoršie zúčastniť na súdnom konaní, postupuje sa podľa kánonu 1273.

Kánon 1275
§ 1Strana neprítomná u súdu, ktorá nepreukáže patričnú prekážku, je povinná uhradiť náklady súdneho konania, spôsobené jej neprítomnosťou a v prípade potreby nahradiť náklady druhej strane.
§ 2Ak je to nevyhnutné, pred vydaním ďalšieho uznesenia o predvolaní musí byť preukázané, že predchádzajúce predvolanie strán bolo riadne a včas oznámené.

2.Vstup tretej osoby do konania

Kánon 1276
§ 1Osobu, ktorej sa vec týka, je možné pripustiť do konania v ktoromkoľvek stupni súdneho konania ako stranu, ktorá obhajuje vlastné právo, alebo dodatočne, aby pomáhala niektorej strane.
§ 2K tomu, aby mohla byť pripustená, musí pred uzavretím konania vo veci predložiť sudcovi žalobný spis, v ktorom stručne odôvodní svoje právo vstupu do konania.
§ 3Toho, ktorý vstupuje do sporového konania je nevyhnutné pripustiť k vstupu v tej časti, v ktorej konanie prebieha, pričom sa mu prizná krátka lehota k predloženiu dôkazov, ak vec dospela k dôkaznému konaniu.

Kánon 1277
Po vypočutí strán sudca predvolá tretiu osobu k súdu, ak sa jej vstup javí ako nevyhnutný.

3.Napadnutie pri neuzavretom spore

Kánon 1278
Napadnutím sa rozumie úkon, ktorý sa pri neuzavretom sporovom konaní k škode strany a za jej nesúhlasu niečo nového tvrdí jednou stranou proti druhej, alebo sudcom proti niektorej z týchto strán vo veci, alebo v postupe konania s výnimkou, že sa toto nové pripúšťa samotným právom.

Kánon 1279
Napadnutie je samotným právom neplatné a sudca preto rozhodne, aby bolo odvolané; zaniká však samotným právom, ak sa do jedného mesiaca od oznámenia napadnutia otázka o ňom nepredloží sudcovi.

Kánon 1280
Otázky o napadnutiach sa čo najrýchlejšie rozhodnú sudcom v hlavnej veci ak sa dopustila napadnutia strana; ak ho urobil sudca, musí o ňom rozhodnúť odvolací súd.

Článok VII.
Zverejnenie spisov, uzavretie veci
a rozprava o nej

Kánon 1281
§ 1Po vykonaní dôkazov sudca pod sankciou neplatnosti uznesením umožní stranám a ich advokátom nahliadnuť v kancelárii súdu do súdnych spisov, ktoré sú im doposiaľ neznáme; advokátom môže byť na žiadosť daný opis spisov. Vo veciach, ktoré sa dotýkajú verejného dobra sudca z dôvodu predídenia väčším nebezpečenstvám môže rozhodnúť, že do niektorých spisov nesmie nik nahliadnuť, ale vždy pri zachovaní práva na obhajobu.
§ 2K doplneniu dôkazného konania môžu strany predložiť sudcovi ďalšie dôkazy; ak ich sudca uzná za nevyhnutné, po ich vykonaní opäť vydá uznesenie, uvedené v § 1.

Kánon 1282
§ 1Po vykonaní všetkého, čo prináleží k vydaniu dôkazov, sa pristúpi k uzavretiu veci.
§ 2K uzavretiu dochádza, akonáhle strany na dopyt sudcu prehlásia, že nemajú čo dodať, alebo uplynutím zarátateľnej lehoty, stanovenej sudcom na predloženie dôkazov, alebo prehlásením sudcu o tom, že vec pokladá za náležite objasnenú.
§ 3O uzavretí veci sudca vydá uznesenie nezávisle na tom, akým spôsobom k nemu došlo.

Kánon 1283
§ 1Po uzavretí veci môže sudca opäť predvolať tých istých, alebo iných svedkov alebo vykonať dôkazy, ktoré neboli navrhnuté skôr, len:
1.vo veciach, v ktorých ide iba o súkromné dobro strán, ak všetky strany súhlasia;
2.v ostatných prípadoch po vypočutí strán iba vtedy, ak je k tomu závažný dôvod a je vylúčené akékoľvek nebezpečenstvo podvodu alebo ovplyvnenia;
3.vo všetkých veciach, ak je pravdepodobné, že ak nebude pripustené nové dôkazné konanie, bude vydaný nespravodlivý rozsudok z dôvodov, uvedených v kánone 1326 § 2 bod 1 - 3.
§ 2Sudca môže tiež pripustiť, alebo nariadiť predloženie listín, ktoré skôr nemohli byť predložené bez viny toho, koho sa týkajú.
§ 3Nové dôkazy sa zverejnia podľa kánonu 1281 § 1.

Kánon 1284
Po uzavretí veci je sudca povinný stanoviť primeranú dobu k predloženiu obhajob a pripomienok k nim.

Kánon 1285
§ 1Obhajoby a pripomienky k nim sa predkladajú písomne, s výnimkou, že by sudca so súhlasom strán pokladal za dostatočnú rozpravu pred zasadajúcim súdom.
§ 2Pre vydanie obhajoby s hlavnými dokladmi tlačou sa vyžaduje predchádzajúci súhlas sudcu pri dodržaní povinnosti zachovávania prípadného tajomstva.
§ 3Ak ide o rozsah obhajob, počet rovnopisov a iné podobné náležitosti, platia stanovy súdu.

Kánon 1286
§ 1Akonáhle si strany vymenia obhajoby a pripomienky k nim, môžu v krátkej dobe, stanovenej súdom predložiť svoje vyjadrenie.
§ 2Tieto práva majú strany iba raz s výnimkou, že by sudca zo závažných dôvodov ho priznal i druhý raz; v tomto prípade sa povolenie jednej strane pokladá za povolenie i druhej strane.
§ 3Strážca spravodlivosti a obhajca zväzku majú právo vyjadriť sa k vyjadreniu strán i druhý raz.

Kánon 1287
§ 1Je zakázané stranám, advokátom a ostatným ovplyvňovať sudcu pomocou poznatkov, neuvedených v spise vo veci.
§ 2Ak bola rozprava vo veci písomná, môže sudca rozhodnúť, aby sa u zasadajúceho súdu konala krátka ústna rozprava k objasneniu niektorých otázok.

Kánon 1288
Pri ústnej rozprave, uvedenej v kánonoch 1285 § 1 a 1287 § 2 musí byť prítomný notár, aby na príkaz sudcu, alebo na žiadosť strany so súhlasom sudcu písomne zaznačil konanie a závery.

Kánon 1289
Ak strany zanedbajú v stanovenej dobe pripraviť svoju obhajobu, alebo ak sa zveria do starostlivosti a svedomia sudcu, môže sudca ihneď vyhlásiť rozsudok, ak uzná zo spisov a z dôkazov vec za celkom objasnenú, keď si predtým vyžiadal vyjadrenie strážcu spravodlivosti a obhajcu zväzku, ak sa zúčastnil vo veci.

Článok VIII.
Rozsudok

Kánon 1290
Po prerokovaní veci súdom rozhoduje sudca v hlavnej veci konečným rozsudkom a o predbežnej otázke medzitýmným rozsudkom, bez ujmy kánonu 1269 § 1.

Kánon 1291
§ 1K vyhláseniu akéhokoľvek rozsudku je nevyhnutné, aby sudca mal mravnú istotu o veci, o ktorej má byť rozsudkom rozhodnuté.
§ 2Túto istotu musí čerpať sudca zo spisu a z dôkazov.
§ 3Dôkazy sudca hodnotí podľa svojho svedomia, pri dodržaní právnych predpisov o dôkaznej sile niektorých dôkazov.
§ 4Sudca, ktorý nenadobudne túto istotu, vyhlási, že nie je zistené právo žalobcu a žalovaného sprostí žaloby s výnimkou, že by šlo o vec, ktorá požíva priazeň práva, v tomto prípade rozhodne v prospech žalobcu.

Kánon 1292
§ 1U zborového súdu určí predseda deň a hodinu, kedy sa sudcovia zídu k porade. Porada sa koná v sídle súdu a sú na nej prítomní iba sudcovia zborového súdu.
§ 2V deň, určený k porade jednotliví sudcovia prednesú svoje písomné úsudky o podstate veci a vecné a právne dôvody, na ktorých základe dospeli k svojim záverom.
Tie podpíšu všetci sudcovia, vystroja sa pečaťou o ich pravosti, pripoja sa k spisom vo veci a uchovávajú sa v tajnosti.
§ 3Jednotliví sudcovia podľa poradia prednesú svoje úsudky tak, že vždy začne spravodajca; pod vedením predsedu sa koná rozprava najmä preto, aby bolo rozhodnuté, čo má obsahovať výrok rozsudku.
§ 4Pri rozprave môže každý sudca ustúpiť od svojho pôvodného záveru. Sudca, ktorý sa nechce pripojiť k záverom ostatných, môže požadovať, aby v prípade odvolania bol jeho záver zaslaný odvolaciemu súdu.
§ 5Ak sudcovia pri prvej rozprave nemôžu, alebo nechcú dospieť k rozsudku, môže byť jeho vyhlásenie odložené na ďalšiu poradu, avšak najdlhšie do týždňa s výnimkou, že by bolo nevyhnutné podľa kánonu 1283 doplniť dokazovanie.
Kánon 1293
§ 1Samosudca vyhotoví rozsudok sám.
§ 2U zborového súdu sa rozsudok vyhotoví na základe záverov, uvedených jednotlivými sudcami v rozprave, s výnimkou, že by bola daná prednosť záverom, ktoré väčšina sudcov skoršie uviedla. Rozsudok v tom prípade podlieha schváleniu jednotlivých sudcov.
§ 3Rozsudok sa vyhlási najneskoršie do jedného mesiaca odo dňa, kedy vo veci bolo súdom rozhodnuté, s výnimkou, že by sudcovia zborového súdu z vážneho dôvodu stanovili dlhšiu dobu.

Kánon 1294
Rozsudok musí obsahovať:
1.rozhodnutie sporu, prejednaného sudom tým, že sa vysporiada so všetkými pochybnosťami;
2.vymedzenie povinností strán na základe rozsudku a spôsob ich plnenia;
3.uvedenie skutkových a právnych dôvodov, o ktoré sa opiera výrok rozsudku;
4.rozhodnutie o nákladoch súdneho konania.

Kánon 1295
§ 1Po vzývaní mena Božieho, musí rozsudok obsahovať mená sudcov, názov súdu, meno žalobcu a žalovaného, zmocnenca a ich trvalé bydliská, meno strážcu spravodlivosti a obhajcu zväzku, ak sa konania zúčastnili.
§ 2Ďalej musí byť stručne opísaná skutková podstata, závery strán a znenie spornej otázky.
§ 3Ďalej po uvedení dôvodov, o ktoré sa rozsudok opiera, nasleduje výrok rozsudku.
§ 4V závere rozsudku sa uvedie dátum a miesto vynesenia rozsudku a podpis sudcu, alebo u zborového súdu všetkých sudcov a notára.
Kánon 1296
Uvedené pravidlá o konečnom rozsudku platia primerane i pre medzitýmny rozsudok.

Kánon 1297
Rozsudok sa vyhlási čo najskôr s uvedením lehoty pre podanie odvolania. Pred vyhlásením nie je právomocný, i keď jeho výrok bol stranám s dovolením sudcu oznámený.

Kánon 1298
Vyhlásenie rozsudku možno vykonať tak, že sa jeden výtlačok rozsudku odovzdá stranám, alebo ich zmocnencom, alebo sa im doručí podľa kánonu 1192.

Kánon 1299
§ 1Ak sa dostane do rozsudku omyl v počtoch, alebo vecný omyl, ku ktorému došlo pri opisovaní výrokovej časti rozsudku, pri popísaní skutkových okolností alebo žiadosti strán v žalobe, alebo bolo vynechané to, čo vyžaduje kánon 1245 § 4; opraví rozsudok súd, ktorý ho vydal na žiadosť strany, alebo z úradnej moci, vždy ale po vypočutí strán, uznesením, umiestneným v závere rozsudku.
§ 2Ak tomu odporuje niektorá strana, rozhodne súd o tom, ako o predbežnej otázke.

Kánon 1300
Ostatné rozhodnutia sudcu, okrem rozsudku sa volajú uzneseniami, ktoré ak nie sú iba poriadkovými, nemajú právnu moc s výnimkou, že aspoň úhrnom vyjadrujú dôvody alebo odkazy na dôvody, vyjadrené v inom súdnom spise.