Kánon 1390
Farár môže byť podľa práva odvolaný z farnosti najmä pre tieto dôvody:
1.spôsob jednania, ktoré prináša cirkevnému spoločenstvu veľkú škodu, alebo zmätok;
2.neskúsenosť, alebo trvalá duševná, alebo telesná choroba, ktorá farára zneschopňuje k užitočnému plneniu jeho úloh;
3.strata dobrej povesti u poctivých a vážených farníkov, o ktorej sa predpokladá, že v krátkej dobe neprestane;
4.závažné zanedbávanie alebo porušovanie povinností farára, ktoré pretrváva i po jeho napomenutí;
5.zlá správa majetku na veľkú škodu Cirkvi, ak proti tomuto zlu nie je možné použiť iný prostriedok.

Kánon 1391
§ 1Ak sa vykonaným šetrením zistí, že je dôvod k odvolaniu farára, prerokuje eparchiálny biskup vec s dvoma farármi zo zboru farárov, ktorý na návrh eparchiálneho biskupa zriadila a trvalo zvolila kňazská rada; ak dôjde k záveru, že je potrebné pristúpiť k odvolaniu, pre platnosť je nevyhnutné, aby oznámil príčiny a dôvody a otcovsky farárovi poradil, aby sa do 15 dní vzdal úradu.
§ 2Farár, ktorý je členom rehoľnej spoločnosti, alebo spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život, môže byť odvolaný na pokyn eparchiálneho biskupa, ktorý o tom vyrozumie vyššieho predstaveného, alebo na pokyn vyššieho predstaveného, ktorý o tom vyrozumie eparchiálneho biskupa, pričom sa nevyžaduje súhlas druhej strany.

Kánon 1392
Farár sa môže vzdať úradu s podmienkou, ak eparchiálny biskup takéto vzdanie môže podľa práva prijať a skutočne ho aj prijme.

Kánon 1393
§ 1Ak sa farár nevyjadrí v stanovenej lehote, eparchiálny biskup svoju výzvu urobí opäť so stanovením dlhšej zarátateľnej lehoty na odpoveď.
§ 2Akonáhle sa eparchiálny biskup ubezpečí, že farár obdržal jeho druhú výzvu a nevyjadril sa, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka, alebo ak farár odmietne vzdať sa úradu bez uvedenia dôvodu, eparchiálny biskup vydá výnos o odvolaní.

Kánon 1394
Ak farár uvedené príčiny a dôvody napadne a uvedie dôvody, ktoré sú podľa úsudku eparchiálneho biskupa nedostatočné, pre platnosť výnosu sa požaduje:
1.umožniť farárovi, aby nahliadol do spisov, spísal svoje námietky a uviedol prípadné protidôkazy;
2.biskup po prípadnom doplnení spisu vec zváži s dvoma farármi, uvedenými v kánone 1391 § 1 a ak to nie je možné, vyberie iných;
3.záverom biskup rozhodne, či farára odvolá alebo nie, a v krátkej dobe vydá vo veci výnos.

Kánon 1395
Po odvolaní biskup farárovi zabezpečí iný, preňho vhodný úrad, alebo ho zaradí do výslužby.

Kánon 1396
§ 1Odvolaný farár musí zanechať výkon služby farára a čo najskôr uvoľniť farskú budovu a všetko, čo súvisí s farnosťou a odovzdať to tomu, ktorému eparchiálny biskup zveril farnosť.
§ 2Ak ide o chorého, ktorý nemôže byť bez obtiaží premiestnený z fary na iné miesto, biskup mu ponechá prípadne i výlučné užívanie fary, ak je to nevyhnutné.
§ 3Počas odvolacieho konania proti výnosu o odvolaní nemôže eparchiálny biskup menovať nového farára, ale zabezpečí dočasného správcu farnosti.

Článok II.
Prekladanie farárov

Kánon 1397
Ak vyžaduje dobro duší alebo potreba a úžitok Cirkvi, aby farár, ktorý dobre viedol farnosť, bol zo svojej farnosti preložený do inej farnosti, alebo inej služby, eparchiálny biskup mu písomne navrhne preloženie a poradí, aby z lásky k Bohu a dušiam súhlasil.

Kánon 1398
Ak nesúhlasí farár s týmto návrhom a radou eparchiálneho biskupa, oznámi mu písomne svoje dôvody.

Kánon 1399
§ 1Ak eparchiálny biskup usúdi, že od svojho zámeru neustúpi, je povinný s dvoma farármi, vybranými zo zboru, uvedenými v kánone 1391 § 1 zvážiť dôvody preloženia a proti nemu. Ak i potom usúdi, že preloženie je potrebné, opätovne urobí voči farárovi otcovskú výzvu.
§ 2Keď i potom farár odmieta, ale eparchiálny biskup pokladá preloženie za potrebné, vydá výnos o preložení, v ktorom uvedie, že po uplynutí stanovenej doby bude farnosť pokladaná za uprázdnenú.
§ 3Po márnom uplynutí tejto doby prehlási eparchiálny biskup farnosť za uprázdnenú.

Kánon 1400
Vo veciach prekladania sa postupuje podľa kánonu 1396 s prihliadnutím k oprávneným záujmom a spravodlivosti.


ČASŤ XXVII.
Trestné právo

HLAVA I.
Trestné činy a tresty všeobecne

Kánon 1401
Keď Boh použil všetkých spôsobov, aby priviedol späť zblúdilé ovce, tí, ktorí od neho prijali moc zväzovať a rozväzovať prinášajú vhodný liek na choroby tých, ktorí sa previnili, kážu a zaprisahávajú a so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou prísne vyzývajú a prípadne ukladajú tresty, aby sa rany, spôsobené previnením hojili tak, že previnilých nedoženú do priepasti zúfalstva a súčasne neuvolnia zábrany k neviazanému životu a k pohŕdaniu zákonom.

Kánon 1402
§ 1Cirkevné tresty, uvedené v kánonoch 1468 - 1482 môže uložiť iba príslušný trestný súd, stanovený právom pri zavrhnutí opačnej obyčaje.
§ 2Ak sú však podľa úsudku autority, uvedenej v § 3 na prekážku závažné dôvody vo výkone súdneho trestného konania a dôkazy o trestnom čine sú nezvratné, môže byť trestný čin postihnutý mimosúdnym trestným výnosom podľa kánonov 1486 a 1487, ak nejde o zbavenie úradu, titulov, odznakov alebo pozastavenie na dobu dlhšiu ako jeden rok, prevedenie do nižšieho stupňa, vylúčenie, alebo veľké vyobcovanie.
§ 3Tento trestný výnos môžu okrem apoštolského stolca vydať v medziach svojej právomoci výlučne patriarcha, arcibiskup väčší, eparchiálny biskup a vyšší predstavený spoločnosti zasväteného života, ktorí majú riadnu výkonnú právomoc.

Kánon 1403
§ 1I keď ide o trestné činy, za ktoré právo ukladá trest, môže miestny hierarcha po vypočutí strážcu spravodlivosti upustiť od trestného konania a zdržať sa uloženia trestu, ak nastanú podľa úsudku miestneho hierarchu súčasne tieto okolnosti: vinník ešte nebol oznámený súdu, k svojmu činu sa miestnemu hierarchovi verejne priznal vedený úprimnou ľútosťou a je zabezpečená patričná náprava pohoršenia a škody.
§ 2Miestny hierarcha nesmie takto postupovať, ak ide o trestný čin, za ktorý právo ukladá trest, ktorého odpustenie je vyhradené vyššej autorite, ak mu to táto autorita nedovolí.