Kánon 1404
§ 1Tresty sa majú vykladať blahovoľne.
§ 2Nie je možné prenášať trest z osoby na osobu, alebo z prípadu na prípad, i keď je k tomu hoci i závažný dôvod.
Kánon 1405
§ 1Ten, ktorý má zákonodarnú moc, môže vydávať trestné zákony a chrániť svojimi zákonmi Božský zákona, alebo cirkevný zákon, vydaný vyššou autoritou so stanovením primeraného trestu v medziach svojej právomoci vo vzťahu k územiu, alebo osobám, ak je to nevyhnutné a lepšie sa tak zabezpečí cirkevná disciplína.
§ 2K trestom, stanoveným všeobecným právom môže partikulárne právo pripojiť za niektorý trestný čin iné tresty, avšak iba z veľmi závažného dôvodu; ak je však všeobecným právom stanovený neurčitý, alebo iba možný trest, môže partikulárne právo namiesto neho stanoviť určitý, alebo záväzný trest.
§ 3Patriarchovia a eparchiálny biskupi sa starajú, aby trestné zákony partikulárneho práva boli na tom istom území pokiaľ možno jednotné.

Kánon 1406
§ 1Ak má niekto moc ukladať príkazy, môže v rovnakej miere po zrelej úvahe a s najväčšou miernosťou pohroziť príkazom i určitými trestami s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v kánone 1402 § 2; patriarcha so súhlasom stálej synody môže pohroziť i týmito trestami.
§ 2Napomenutie s pohrozením trestu, ku ktorému je v jednotlivých prípadoch nútený miestny hierarcha, rovná sa trestnému príkazu.

Kánon 1407
§ 1Ak podľa úsudku miestneho hierarchu, oprávneného uložiť trest je na mieste ho uložiť, možno trest uložiť iba vtedy, ak vinník bol predtým aspoň raz napomenutý, aby od závadného konanie upustil a bola mu poskytnutá primeraná doba k náprave.
§ 2Upustením od závadného konania sa rozumie, že vinník trestný čin úprimne ľutoval a okrem toho patrične napravil pohoršenie a škodu, alebo to aspoň prisľúbil vykonať.
§ 3Trestný príkaz, uvedený v kánone 1046 § 2 postačí k možnosti uloženia trestu.

Kánon 1408
Trestom je vinník viazaný až po jeho uložení rozsudkom, alebo trestným výnosom, bez ujmy práva pápeža a všeobecného snemu.

Kánon 1409
§ 1I keď právo používa nariaďovacie slová, sudca môže pri použití trestného práva podľa svojho svedomia a múdrosti:
1.odložiť uloženie trestu na vhodnejšiu dobu, ak možno predpokladať, že z unáhleného trestu vzíde väčšie zlo;
2.od uloženia trestu upustiť, alebo uložiť miernejší trest, ak sa vinník napravil a je primerané postarané o nápravu pohoršenia a škody, alebo vinník bol dostatočne potrestaný občianskou autoritou, alebo možno predpokladať, že sa tak stane;
3.niektoré tresty do istej miery zmierniť, ak spáchal vinník viac trestných činov a úhrn trestov by bol príliš vysoký;
4.zastaviť trestné konanie v prospech toho, kto doposiaľ viedol vzorný život a dopustil sa trestného činu prvýkrát, ak nenalieha potreba nápravy pohoršenia; v zastavenom trestnom konaní nie je možné pokračovať, ak vinník v lehote stanovenej sudcom nespácha trestný čin opätovne; v takom prípade bude potrestaný za oba trestné činy, ak trestnosť predchádzajúceho nezanikla.
§ 2Ak je trest neurčitý a právo nestanoví inak, sudca nemôže uložiť zmiernené tresty, uvedené v kánone 1402.

Kánon 1410
Pri ukladaní trestu duchovnému, zachová sa mu všetko potrebné pre život, ak nejde o vylúčenie. V takom prípade miestny hierarcha zabezpečí, aby vylúčený, ktorý v dôsledku trestu skutočne stráda, bol pokiaľ možno slušne zaopatrený bez ujmy práv na sociálne zabezpečenie a zdravotnú starostlivosť, a to vrátane jeho rodiny, ak je ženatý.
Kánon 1411
Žiadny trest nemôže byť uložený, ak je trestnosť činu premlčaná.

Kánon 1412
§ 1Ten, ktorý je viazaný právom, alebo príkazom, podlieha i pripojeným trestom.
§ 2Ak sa zmení právo po spáchaní trestného činu, použije sa to, ktoré je pre vinník priaznivejšie.
§ 3Ak ruší neskoršie právo skoršie, alebo ak ruší aspoň trest, akýkoľvek uložený trest hneď stráca účinky.
§ 4Trest viaže vinníka všade i v prípade zániku práva toho, ktorý ho uložil, ak všeobecné právo nestanoví výslovne inak.

Kánon 1413
§ 1Osoba mladšia 14 rokov nie je trestne zodpovedná.
§ 2Ten, ktorý spáchal trestný čin vo veku od 14 do 18 rokov, môže byť postihnutý iba trestami, ktoré nezbavujú nejakého dobra s výnimkou, že eparchiálny biskup, alebo sudca v osobitných prípadoch posúdi, že polepšenie bude lepšie dosiahnuté inak.

Kánon 1414
§ 1Trestné zodpovedný je ten, ktorý porušil trestný zákon, alebo trestný príkaz, alebo sa dopustil úmyselného, alebo ťažko zavineného opomenutia povinný starostlivosti, alebo ťažko zavinenej neznalosti zákona alebo príkazu.
§ 2Ak ide o porušenie trestného zákona, alebo trestného príkazu vo vonkajšom odbore, predpokladá sa, že bolo spáchané úmyselne, pokiaľ sa nedokáže opak. U ostatných zákonov a príkazov sa tak predpokladá iba vtedy, ak došlo k porušeniu zákona alebo príkazu po trestnom napomenutí opätovne.

Kánon 1415
Ak je podľa všeobecných zvyklostí a právnej náuky nejaká poľahčujúca okolnosť spáchania trestného činu, sudca zmení trest, stanovený zákonom alebo príkazom; ak podľa svojej úvahy usúdi, že by polepšenia a nápravy pohoršenia a škody bolo lepšie dosiahnuté, môže od uloženia trestu prípadne upustiť.

Kánon 1416
Ak spáchal trestný čin vinník opakovane, alebo ak je podľa všeobecných zvyklostí a právnej náuky nejaká priťažujúca okolnosť, môže sudca vinníka potrestať tvrdšie, ako stanoví zákon alebo príkaz, a nie sú vylúčené ani tresty, uvedené v kánone 1402 § 2.

Kánon 1417
Tí, ktorí k trestnému činu napomáhajú a nie sú v práve výslovne uvedení, môžu byť potrestaní rovnakými trestami ako vinník, alebo podľa múdreho uváženia sudcu trestami inými, alebo miernejšími.

Kánon 1418
§ 1Ten, ktorý konaním, alebo opomenutím páchal trestný čin, ale nezávisle na vlastnej vôli ho nemohol dokonať, nepodlieha trestu za dokonaný trestný čin, ak právo alebo príkaz nestanoví inak.
§ 2Ak konanie, alebo opomenutie svojou povahou smeruje k spáchaniu trestného činu, páchateľ bude potrestaný primeraným trestom, avšak nižším, ako stanoveným za dokonaný trestný čin, najmä ak vzniklo pohoršenie, alebo veľká škoda.
§ 3Od potrestania bude oslobodený ten, kto dobrovoľne z vlastnej vôle upustí od dokonania začatého trestného činu, ak touto činnosťou nevznikla žiadna škoda, alebo pohoršenie.