Kánon 1419
§ 1Ten, ktorý môže oslobodiť od trestného zákona, alebo od trestného príkazu, môže oslobodiť i od trestu, ktorý tento zákon, alebo príkaz ukladajú.
§ 2Okrem toho môže trestný zákon, alebo príkaz udeliť i iným moc oslobodzovať od trestov.

Kánon 1420
§ 1Od trestu, uloženého mocou práva môže oslobodiť:
1.miestny hierarcha, ktorého súd konal trestné konanie, alebo ktorý uložil trest trestným výnosom;
2.miestny hierarcha miesta, kde sa vinník práve zdržiava, po porade s miestnym hierarchom, uvedeným v bode 1.
§ 2To platí i o trestoch, uložených podľa partikulárneho práva, alebo na základe trestného príkazu, ak nestanovuje partikulárne právo Cirkvi vlastného obradu inak.
§ 3Od trestu, uloženého Apoštolským stolcom môže oslobodiť iba Apoštolský stolec s výnimkou, že by oslobodením bol poverený patriarcha alebo niekto iný.

Kánon 1421
Oslobodenie od trestu, vynútené vyvolaním veľkého strachu alebo podvodom je neplatné.

Kánon 1422
§ 1Oslobodenie od trestu môže byť udelené i bez vedomia vinníka, alebo pod podmienkou.
§ 2Oslobodenie od trestu sa udelí písomne, ak závažný dôvod neodporúča inak.
§ 3Je potrebné vyvarovať sa toho, aby žiadosť o oslobodenie, alebo toto oslobodenie bolo zverejnené, s výnimkou, že by to bolo osožné na ochranu dobrej povesti vinníka, alebo nevyhnutné pre nápravu pohoršenia.

Kánon 1423
§ 1Bez ujmy práva pápeža vyhradiť právo oslobodzovať od akýchkoľvek trestov sebe, alebo iným môže synoda biskupov patriarchálnej Cirkvi, alebo arcibiskup väčší predpisom, vydaným z dôvodu závažných okolností vyhradiť oslobodenie od trestov patriarchovi, alebo arcibiskupovi väčšiemu pre podriadených ktorí majú trvalé alebo prechodné bydlisko v hraniciach územia Cirkvi, na ktorej čele stoja; nik iný nemôže platne vyhradiť sebe alebo iným odpustenie trestov, stanovených všeobecným právom s výnimkou súhlasu Apoštolského stolca.
§ 2Všetky výhrady sa vykladajú doslovne.

Kánon 1424
§ 1Oslobodenie od trestu nie je možné udeliť, ak vinník spáchaného trestného činu úprimne neľutuje a ak nie je primerane postarané o nápravu pohoršenia a škody.
§ 2Ak podľa úsudku toho, ktorý je oprávnený od trestu oslobodiť, sú tieto podmienky splnené, oslobodenie sa neodoprie, ak to povaha trestu umožňuje.

Kánon 1425
Ak je niekomu uložených viac trestov, oslobodenie platí iba pre tie, ktoré sú výslovne uvedené; celkové oslobodenie však oslobodzuje od všetkých trestov s výnimkou tých, ktoré vinník vo svojej žiadosti úmyselne zamlčal.
Kánon 1426
§ 1Ak nebol právom stanovený iný trest, možno podľa dávnych tradícií východných Cirkví uložiť tresty, ktorými sa ukladá vykonať nejaké vážne zbožné dielo, alebo skutok lásky, ako určité modlitby, zbožnú púť, osobitný pôst, almužny, duchovné ústranie.
§ 2Tomu, ktorý nie je spôsobilý vykonať tieto tresty, uložia sa iné.

Kánon 1427
§ 1Bez ujmy platnosti partikulárneho práva, verejné napomenutie sa vykoná pred notárom, alebo pred dvoma svedkami, alebo písomne tak, aby o obsahu a prijatí písomností bol preukazný doklad.
§ 2Je potrebné dbať, aby verejné napomenutie nespôsobilo neprimeranú ujmu na cti.

Kánon 1428
§ 1Ak je vec závažná a najmä ak ide o viacnásobných vinníkov, môže miestny hierarcha okrem trestov, uložených rozsudkom podľa práva uložiť výnosom nad vinníkom dozor.

Kánon 1429
§ 1Zákazom pobytu na určitom mieste môže byť potrestaný iba duchovný, rehoľník, alebo člen spoločnosti, ktorá vedie na spôsob rehoľníkov spoločný život; tento predpis o zákaze pobytu sa týka iba duchovných, pripísaných eparchii bez ujmy práv spoločností zasväteného života.
§ 2K uloženiu zákazu pobytu na určitom mieste, alebo území sa vyžaduje súhlas miestneho hierarchu miesta s výnimkou, že by šlo o dom spoločnosti zasväteného života pápežského práva alebo patriarchálneho práva, kedy sa vyžaduje súhlas príslušného predstaveného, alebo o dom pre kajúcich duchovných viacero eparchií, alebo o nápravné domy.

Kánon 1430
§ 1Trest zbavenia môže postihnúť iba tie právomoci, úrady, dary, práva, výsady, oprávnenia, milosti, tituly a odznaky, ktoré podliehajú právomoci autority, ktorá trest uložila, alebo miestneho hierarchu, ktorého súd trestne vykonal trestné konanie, alebo ktorý uložil trest trestným výnosom; to isté platí pre prenesenie trestu na iný úrad.
§ 2Nie je možné odňať moc zo sviatostného svätenia; možno iba zakázať vykonávanie všetkých, alebo niektorých úkonov podľa všeobecného práva; rovnako nie je možné odňať akademické tituly.

Kánon 1431
§ 1Ten, ktorému je uložený trest menšieho vyobcovania, nesmie prijímať Božské Eucharistiu; naviac je vylúčený z účasti na Božskej liturgii a nesmie vstupovať do chrámu počas konania bohoslužieb.
§ 2Rozsudkom, alebo trestným výnosom, ktorým sa ukladá tento trest stanoví sa i jeho rozsah a v prípade potreby doba trvania.

Kánon 1432
§ 1Trest pozastavenia môže zakazovať všetky alebo niektoré úkony moci zo sviatostného svätenia alebo konania, výkon všetkých, alebo niektorých úkonov alebo práv, spojených s úradom, službou alebo funkciou, ktorých rozsah sa stanoví v rozsudku alebo v trestnom výnose, ktorým sa trest ukladá, ak ho nestanoví zákon.
§ 2Pozastavenie sa týka iba tých úkonov, ktoré spadajú do právomoci autority, ktorá trest uložila, alebo miestneho hierarchu, ktorého súd konal v trestnom konaní, alebo ktorý vydal trestný výnos s uložením trestu pozastavenia.
§ 3Pozastavenie nemá vplyv na platnosť úkonov, ani na právo bývania, ktoré má vinník z dôvodu úradu, služby alebo funkcie; pozastavenie, zakazujúce poberať úroky, odmeny, dôchodky a obdobné plnenia, je spojené s povinnosťou vrátiť všetko, čo bolo, hoci i v dobrej vôli prijaté.

Kánon 1433
§ 1Duchovný, zaradený na nižší stupeň, nesmie vykonávať tie úkony moci zo sviatostného svätenia a konania, ktoré nižšiemu stupňu neprislúchajú.
§ 2Duchovný, vylúčený z duchovného stavu, je zbavený všetkých úradov, služieb a iných funkcií, cirkevnej mzdy a akejkoľvek zverenej moci a stáva sa k ním nespôsobilým; nesmie vykonávať moc zo sviatostného svätenia, nemôže prijať vyššie svätenie a v právnych účinkoch je postavený na úroveň veriacich, bez ujmy kánonov 396 a 725.

Kánon 1434
§ 1Väčšie vyobcovanie zakazuje okrem toho, čo je uvedené v kánone 1431 § 1, prijímať i iné sviatosti, udeľovať sviatosti a sviatostiny, zastávať akékoľvek úrady, služby alebo funkcie, konať správne úkony; ak sú vykonané, sú mocou práva neplatné.
§ 2Ten, ktorému je uložený trest väčšieho vyobcovania, nesmie mať akúkoľvek účasť na Božskej liturgii a v akýchkoľvek verejných bohoslužbách.
§ 3Zakazuje sa mu užívanie skôr udelených výsad; nemôže platne nadobudnúť hodnosť, úrad, službu, alebo inú funkciu v Cirkvi, alebo dôchodok a príjmy s ním spojené; nesmie voliť ani byť voleným.

Kánon 1435
§ 1Ak trest zakazuje prijímať sviatosti a sviatostiny, zákaz sa pozastavuje, ak je vinník v nebezpečenstve smrti.
§ 2Ak zakazuje trest udeľovať sviatosti, alebo sviatostiny, alebo vykonať nejaký správny úkon, zákaz sa pozastavuje, kedykoľvek je to nevyhnutné a potrebné pre veriacich, ktorí sú v nebezpečenstve smrti.