Kánon 1482
Ak vyjde v ktoromkoľvek stupni trestného súdneho konania najavo, že sa obvinený trestného činu nedopustil, musí to sudca rozsudkom vyhlásiť a obvineného oslobodiť, a to i vtedy, ak by sa potvrdilo, že žaloba je premlčaná.

Článok III.
Žaloba o náhradu škody

Kánon 1483
§ 1Strana, ktorej vznikla škoda, môže v trestnom súdnom konaní podať sporovú žalobu na náhradu škody, spôsobenej trestným činom, podľa kánona 1276.
§ 2Vstup poškodenej strany sa nepripustí, ak nevstúpila do konania v prvom stupni trestného súdneho konania.
§ 3 Odvolanie vo veci náhrady škody upravujú kánony 1309 až 1321, i keď odvolanie nemohlo byť podané u trestného súdu. Ak sú podané obe odvolania rôznymi stranami, vykoná sa iba jedno odvolacie konanie, bez ujmy kánona 1484.

Kánon 1484
§ 1Aby sa zabránilo nadmerným prieťahom trestného súdneho konania, môže sudca konanie o náhrade škody odložiť do doby, kedy vyhlási v trestnom súdnom konaní konečný rozsudok.
§ 2Sudca, ktorý zvolí tento postup je povinný v trestnom súdnom konaní rozhodnúť o škode, i keď trestné súdne konanie nie je z dôvodu podania odvolania doposiaľ skončené, alebo ak obvinený bol oslobodený z dôvodu, ktorý nezbavuje povinnosť k náhrade škody.

Kánon 1485
Právomocný rozsudok, vyhlásený trestným súdom nevytvára pre poškodenú stranu prekážku rozhodnutej veci, ak nepodala žalobu podľa kánona 1483.

HLAVA II.
Mimosúdne uloženie trestu trestným výnosom

Kánon 1486
§ 1K platnosti trestného výnosu, ktorým sa ukladá trest sa vyžaduje, aby:
1.obvinený bol oboznámený so žalobou a bola mu daná možnosť plného využitia práva na obhajobu s výnimkou, že hoci predvolaný, sa nedostavil sa;
2.ústna rozprava medzi miestnym hierarchom, alebo ním poverenou osobou a obvineným sa konala v prítomnosti strážcu spravodlivosti a notára;
3.v trestnom výnose bolo uvedené, o aké vecné a právne dôvody sa uloženie trestu opiera.
§ 2Tresty, uvedené v kánone 1426 § 1 možno uložiť i bez tohto postupu, ak je zrejmé, že boli písomne prijaté.

Kánon 1487
§ 1Odvolanie proti trestnému výnosu, ktorým sa ukladá trest, možno podať do desiatich zarátateľných dní odo dňa jeho oznámenia k príslušnej vyššej autorite.
§ 2Podanie tohto odvolania má odkladný účinok.
§ 3Proti rozhodnutiu vyššej autority nie je prípustné ďalšie odvolanie.

ČASŤ XXIX.
Zákon, obyčaj, správne rozhodnutie

HLAVA I.
Cirkevný zákon

Kánon 1488
Zákony nadobúdajú platnosť dňom vyhlásenia.

Kánon 1489
§ 1Zákony, vydávané Apoštolským stolcom sa vyhlasujú v úradnom vestníku Acta Sedis Apostolicae s výnimkou, že bol v osobitných prípadoch stanovený iný spôsob vyhlásenia. Účinnosť nadobúdajú za tri mesiace odo dňa, uvedeného v príslušnom čísle Akt s výnimkou, že by svojou povahou boli účinné dňom vyhlásenia, alebo bola výslovne stanovená kratšia, alebo dlhšia doba.
§ 2Zákony vydané inými zákonodarcami, teda partikulárneho práva sa vyhlasujú spôsobom, stanoveným týmito zákonodarcami a nadobúdajú účinnosť dňom nimi stanoveným.

Kánon 1490
Zákony, iba cirkevné, sú záväzné pre pokrstených v katolíckej Cirkvi a pre tých, ktorí boli do nej prijatí, majú dostatočné užívanie rozumu a dosiahli siedmich rokov veku, ak nestanovuje právo výslovne inak.

Kánon 1491
§ 1Zákony, vydané najvyššou autoritou Cirkvi sú na celom svete záväzné pre tých, pre ktorých boli vydané, s výnimkou, že boli vydané iba pre určité územie; ostatné zákony majú platnosť iba na území, na ktorom vykonáva riadiacu právomoc autorita, ktorá ich vydala, ak nie je právom stanovené inak, alebo ak to nie je zrejmé z povahy veci.
§ 2Zákony, vydané pre určité územie sú záväzné pre tých, pre ktorých boli vydané a pre tých, ktorí tam majú trvalé alebo prechodné bydlisko a súčasne sa tam skutočne zdržiavajú.
§ 3Osoby cestujúce:
1.nie sú viazané zákonmi svojho územia, ak sa na ňom nezdržiavajú s výnimkou, ak by ich porušenie malo škodlivé následky na vlastnom území, alebo ak by šlo o zákony s osobnou pôsobnosťou;
2.nepodliehajú zákonom územia, na ktorom sa zdržiavajú s výnimkou tých, ktoré chránia verejný poriadok alebo stanovujú vonkajšie náležitosti úkonov, alebo sa vzťahujú na nehnuteľnosť, ležiacu na tomto území;
3.sú však viazané všeobecným právom a partikulárnym právom Cirkvi vlastného obradu, i keď toto partikulárne právo na ich území neplatí, ak sa nezdržiavajú na mieste, kde nezaväzuje;
4.ktoré nemajú trvalé ani prechodné bydlisko, sú viazané všetkými zákonmi v mieste, kde sa zdržiavajú.

Kánon 1492
Zákony, vydané najvyššou autoritou Cirkvi, v ktorých nie je výslovne stanovená osobná pôsobnosť, zaväzujú veriacich východných Cirkví iba vo veciach viery a mravov, alebo ak sa nimi vyhlasuje Božský zákon, alebo sa v nich pojednáva o východných veriacich alebo o veciach v ich prospech a neobsahujú nič, čo by sa priečilo východným obradom.

Kánon 1493
§ 1Všeobecným právom sa v tomto zákonníku rozumie okrem zákonov a právnych obyčají všeobecnej Cirkvi tiež zákony a právne obyčaje, spoločné všetkým východným Cirkvám.
§ 2Partikulárnym právom sa rozumejú všetky zákony a právne obyčaje, ustanovenia a iné právne normy, ktoré nie sú spoločné všeobecnej Cirkvi, ani všetkým východným Cirkvám.

Kánon 1494
Zákony nemajú spätnú účinnosť s výnimkou, že by tak výslovne stanovili.

Kánon 1495
Iba tie zákony sú zneplatňujúce, alebo zbavujúce spôsobilosti, ktoré výslovne stanovia, že konanie je neplatné, alebo osoba nespôsobilá.

Kánon 1496
Zákony, vrátane zneplatňujúcich a zbavujúcich spôsobilosti v pochybnosti práva nezaväzujú; v prípade skutkovej pochybnosti od nich môžu oslobodiť miestni hierarchovia, alebo v prípade vyhradeného oslobodenia autorita, ktorej je oslobodenie vyhradené.
Kánon 1497
§ 1Neznalosť, alebo omyl nie je prekážkou účinnosti zneplatňujúcich, alebo zneschopňujúcich zákonov s výnimkou, že by bolo výslovne stanovené inak.
§ 2Neznalosť, alebo omyl sa nepredpokladá, ak ide o zákon alebo trest, alebo vlastný alebo cudzí verejne známy skutok; predpokladá sa však, ak ide o cudzí skutok, ktorý nie je verejne známy, ak sa nedokáže opak.

Kánon 1498
§ 1Záväzný výklad zákonov podáva zákonodarca a ten, ktorému zákonodarca udelil právomoc ich záväzne vykladať.
§ 2Záväzný výklad formou zákona má rovnakú platnosť ako zákon a musí byť vyhlásený; ak však iba vysvetľuje nejasné slová zákona, má spätnú účinnosť; ak výklad zákona zužuje alebo rozširuje, alebo vysvetľuje, nemá spätnú účinnosť.

Kánon 1499
Cirkevné zákony je potrebné vykladať podľa vlastného významu slov, ich znenia a súvislosti. Ak zostáva zákon pochybný a nejasný, je potrebné ho vykladať podľa prípadných obdobných miest a s ohľadom na cieľ zákona, okolnosti a úmysel zákonodarcu.

Kánon 1500
Zákony, ktoré stanovia tresty, alebo obmedzujú slobodný výkon práv, alebo obsahujú výnimku zo zákona, vykladajú sa doslovne.
Kánon 1501
Ak chýba pre určitú vec, s výnimkou trestnej, výslovný právny predpis, postupuje sa obdobne podľa predpisov snemov a svätých Otcov, právnych obyčají, všeobecných zásad cirkevného práva, so zachovaním spravodlivosti podľa cirkevnej vedy a všeobecnej a ustálenej cirkevnej náuky.