Článok II.
Výkon správnych rozhodnutí

Kánon 1521
Vykonávateľ správneho rozhodnutia koná neplatne, kým neobdrží rozhodnutie a neoverí si jeho pravosť a neporušenosť s výnimkou, že by o rozhodnutí predtým obdržal správu od autority, ktorá toto správne rozhodnutie vydala.

Kánon 1522
§ 1Vykonávateľ správneho rozhodnutia, ktorému je zverený iba výkon, nemôže ho odoprieť s výnimkou, že by bolo zrejmé, že rozhodnutie je neplatné alebo je z iného vážneho dôvodu právne neúčinné, alebo neboli splnené podmienky, pripojené k tomuto správnemu rozhodnutiu. Ak sa výkon správneho rozhodnutia javí ako nevhodný s ohľadom na osobu alebo miestne okolnosti, vykonávateľ preruší výkon a bezodkladne to oznámi autorite, ktorá rozhodnutie vydala.
§ 2Ak sa rozhodnutím vykonávateľovi zveruje udelenie milosti, záleží na jeho múdrom úsudku a svedomí, či milosť udelí alebo odoprie.

Kánon 1523
Vykonávateľ správneho rozhodnutia postupuje podľa predpísaného príkazu; ak nesplní podmienky, na ktoré je viazaná platnosť rozhodnutia a tým príkaz nevykoná, alebo nedodrží podstatnú náležitosť postupu, výkon je neplatný.
Kánon 1524
Vykonávateľ správneho rozhodnutia môže podľa svojho rozumného uváženia poveriť výkonom iného, ak nebolo poverenie zakázané alebo ak k tomu nebol osobne vybraný pre svoje osobné prednosti, alebo poverená osoba je výslovne uvedená. V týchto prípadoch môže vykonávateľ zveriť inému prípravnú činnosť.

Kánon 1525
Správne rozhodnutie môže byť vykonané i nástupcom vykonávateľa, ak vykonávateľovi nebol výkon zverený pre jeho osobné prednosti.

Kánon 1526
Ak sa vykonávateľ dopustí pri výkone správneho rozhodnutia akéhokoľvek omylu, môže výkon zopakovať.

Článok III.
Prípisy

Kánon 1527
§ 1To, čo kánony stanovia o prípisoch, platí tiež o ústnom udelení milosti, ak nie je zrejmé niečo iné.
§ 2Ústne udelenú milosť musí každý užiť, kedykoľvek sa to od neho oprávnene požaduje.

Kánon 1528
Prípis môže byť nadobudnutý i pre inú osobu i bez jej súhlasu a platí pred jeho prijatím, ak nevyplýva z pripojených doložiek niečo iné.

Kánon 1529
§ 1Platnosti prípisu nie je na prekážku zamlčanie pravdy v žiadosti, pokiaľ je výslovne vyjadrené to, čo sa vyžaduje k platnosti podľa spôsobu vybavovania dvora hierarchu, príslušného k vydaniu prípisu.
§ 2Pri neúplne pravdivom znení žiadosti postačí, keď aspoň jeden dôvod je pravdivý.

Kánon 1530
§ 1Milosť, ktorú odmietla udeliť vyššia autorita, nemôže byť platne udelená nižšou autoritou, s výnimkou výslovného súhlasu vyššej autority.
§ 2Milosť, odoprená niektorou autoritou nemôže byť platne udelená inou príslušnou autoritou alebo vyššou autoritou, ak sa v žiadosti neuvedie, že udelenie bolo zamietnuté.

1. Výsady

Kánon 1531
§ 1Výsadu, alebo milosť v prospech určitých fyzických alebo právnických osôb môže udeliť osobitným rozhodnutím zákonodarca alebo ten, ktorému zákonodarca túto moc zveril.
§ 2U storočnej alebo od nepamäti držanej výsady sa predpokladá, že bola udelená.

Kánon 1532
§ 1Výsada sa pokladá za trvalú.
§ 2Výsada zaniká:
1.ak je osobná, smrťou osoby, ktorej bola udelená;
2.ak je vecná alebo miestna, úplným, zánikom veci alebo miesta;
3.uplynutím doby, alebo splnením počtu prípadov, pre ktoré bola udelená;
4.ak sa podľa úsudku autority časom zmenili okolnosti tak, že by škodila, alebo sa jej užitie stalo nedovolené.
§ 3Miestna výsada ožíva, ak miesto bolo počas 50-tich rokov obnovené.

Kánon 1533
§ 1Žiadna výsada nezaniká vzdaním sa , ibaže vzdanie sa bolo prijaté príslušnou autoritou.
§ 2Ktorákoľvek fyzická osoba sa môže vzdať výsady, ktorá bola udelená iba k jej prospechu.
§ 3Výsady, udelenej niektorej právnickej osobe, alebo z dôvodu hodnoty miesta alebo veci, sa fyzická osoba nemôže platne vzdať. Ani právnická osoba sa nemôže platne vzdať výsady, ktorá jej bola udelená, ak by vzdaním sa utrpela škodu Cirkev, alebo iní.

Kánon 1534
Neužívaním, alebo opačným užívaním výsada nezaniká, ak nie je bremenom pre druhých. Výsada, ktorá je bremenom pre druhých zaniká, ak dôjde k právoplatnému premlčaniu, alebo mlčky urobenému vzdaniu sa.

Kánon 1535
Ten, ktorý zneužíva moc, ktorá mu bola výsadou udelená, bude miestnym hierarchom napomenutý; ťažko zneužívajúceho po neúčinnom napomenutí miestny hierarcha zbaví tejto výsady, ktorú udelil; ak udelila výsadu vyššia autorita, miestny hierarcha je povinný ju o tom upovedomiť.

2. Oslobodenie

Kánon 1536
§ 1Oslobodenie, teda uvoľnenie z výlučne cirkevného zákona v osobitnom prípade môže byť udelené iba zo spravodlivého a rozumného dôvodu s ohľadom na okolnosti prípadu a závažnosti zákona, od ktorého sa oslobodzuje; inak je oslobodenie nedovolené a ak nie je udelené priamo zákonodarcom, alebo vyššou autoritou, je tiež neplatné.
§ 2Duchovné dobro veriacich je spravodlivým a rozumným dôvodom.
§ 3V pochybnostiach o dostatočnosti dôvodu sa oslobodenie udeľuje dovolene a platne.

Kánon 1537
Oslobodenie nie je možné udeliť od zákona, ktorý stanoví, čo je podstatne určujúce pre právny inštitút, ani od zákonov upravujúcich konanie a trestných zákonov.

Kánon 1538
§ 1Eparchiálny biskup môže v osobitnom prípade oslobodiť veriacich, nad ktorými podľa práva vykonáva svoju právomoc od zákonov všeobecného práva i partikulárnych zákonov cirkvi vlastného obradu, kedykoľvek usúdi, že to prospeje ich duchovnému dobru s výnimkou, že si vyhradila oslobodenie autorita, ktorá vydala zákon.
§ 2Ak je obtiažne obrátiť sa na autoritu, ktorá zákon vydala a súčasne hrozí nebezpečenstvo závažnej škody z omeškania, môže v osobitnom prípade každý miestny hierarcha oslobodiť veriacich, nad ktorými podľa práva vykonáva svoju právomoc, iba ak ide o oslobodenie, ktoré táto autorita za týchto okolností bežne udeľuje podľa kánona 396.

Kánon 1539
Ten, ktorý má právomoc oslobodzovať, môže ju vykonávať i mimo svoje územie voči svojim podriadeným, ak nie je výslovne stanovený opak, a to i voči cudzincom, ktorí sa na jemu zverenom území zdržiavajú, i voči sebe samotnému.
ČASŤ XXX.
Vydržanie, premlčanie a počítanie času

HLAVA I.
Vydržanie a premlčanie