Božstvo Krista v Skutkoch Apoštolov
Táto kniha má pre nás dvojaký význam. Z jednej strany ukazuje Božiu realitu, a z druhej strany dáva dôvod viery prvotnej Cirkvi v Božstvo Krista. Skutky Apoštolov zo svojho pôvodu sú popretím hypotéz na prelome XIX. a XX. storočia, že viera v Božstvo Ježiša sa zrodila na ceste evolúcie a Evanjelia vznikli v II. storočí po Kristovi. Na základe tej knihy Nového Zákona môžeme tvrdiť, že viera v Božstvo Ježiša je prítomná už v prvých rokoch po Jeho smrti, a evolúcia vyžaduje predsa pevný čas - určité obdobie.

Sk 2, 21 - Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
Peter oznamuje splnenie proroctva proroka Joela /Joel 3, 1 - 5/ a hovorí, že viera v Ježiša ma charakter spásonosný.
Sk 3, 6 - Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“
Peter i Ján v Ježišovom mene robia zázraky.
Sk 3, 15 - Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych: a my sme toho svedkami.
Apoštoli hovoria, že zázraky sa nekonajú ich mocou, ale mocou toho, ktorý je žriedlom a darcom života.
Sk 4, 12 - A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.
Peter pred Sanhedrinom hovorí, že len v Kristovi môžeme byť spasení.
Sk 7, 54 - 60 - Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.
Svätý Štefan za úctu k Ježišovi ako Bohu, je ukameňovaný.

Sk 10, 36 - Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista: on je Pánom všetkých.
Ježiš je Pánom /Kyrios / všetkého.
Sk 10, 42 - A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych.
Kristus je najvyšším sudcom živých i mŕtvych.
Sk 10, 43 - Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.
Pre Jheo meno dosiahneme odpustenie hriechov.
Sk 20, 28 - Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.
Z jednej strany je Cirkev opísaná ako Cirkev Božia, z druhej strany ako Cirkev, ktorú sme dostali, získali krvou Krista. Autor predpokladá, že Kristus je Bohom.
Všetke citované texty na rôzny spôsob a vychádzajúce z rôzných bodov, predstavujú nám už existujúcu vieru v Krista ako Boha. Prvotná Cirkev bola od samého počiatku presvedčená, že Ježiš Kristus je Bohom.

Kristove božstvo v Listoch sv. Pavla.
Sv. Pavol je svedkom Apoštolskej tradície. Už povrchné čítanie jeho listov ukazuje, že ich autor je absolútne presvedčený o Pánovom božstve. Kristovi pripisuje Božie vlastnosti a modli sa k nemu. V doxológiach kladie ho na roveň s Bohom Otcom. Seba pokladá za Kristovho apoštola súc presvedčený, že hoci nebol jeho bezprostredným apoštolom, predsa ho stretol v tajomnej kristofanii pod Damaškom (Sk 9,1 - 19; Gal 1, 11 - 17). Ako apoštol zaväzuje všetkých kresťanov, aby uverili a milovali Krista, keď istota spásy to viera v Krista uskutočňovaná skrze lásku.

Biblické texty: Kol 1, 15 - 20 - On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, knižatstvá a mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko zo sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Text je veľmi charakteristický, keď hovorí o Kristovi - človeku, ako historickej postave a Božom Synovi, ktorý je tvoriacou príčinou a cieľom stvorenia. V 15 verši výraz eikwn (eikon, obraz) môžeme chápať ako:
1. podobnosť Bohu,
2. viditeľné zjavenie sa Boha
3. dokonalé vyjadrenie Božej prírodzenosti.

S pohľadu na kontext celého fragmentu (v. 16 - 17) máme prijať tretiu možnosť. Kristus vlastniac Božsku prirodzenosť, dokonale ju vyjadruje vo svojom živote: Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. Text poukazuje na jeho božskú prirodzenosť. V 19. verši výraz plhrwma (pleroma, plnosť) je potrebné chápať vo význame plnosti Božskej prirodzenosti.
Flp 2, 5 - 11 - Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť nepridŕža sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.