Pravda o troch Kristových stavoch:
- preexistencia
- kenoza
- oslávenie v eschatologickej sláve
je v tomto texte veľmi viditeľná. Keď prijmeme, že výraz (morfe) znamená prirodzenosť, tak potom (morfe Theu) bude odpovedať Kristovej preexistencii, keď mal Božiu prirodzenosť. Potom (morfe dulou) bude znamenať kenozu, čiže prijatie ľudskej prirodzenosti, ktorá nevytláča božskú prirodzenosť, ale len ako by ju prekryla. V tejto božsko ľudskej existencii prebývaní obdrží titul Kyrios, Pán, ktorému všetké stvorenia na nebi i zemi sú povinné dávať božskú úctu. (v. 10 - 11).
Oproti týmto dvom zdôvodňujúcim textom z Listov sv. Pavla, ostatné pavlove texty môžeme zoskupiť okolo nasledujúcich vyjadrení o Kristovi.

Kristus je na rovnakej úrovni s Bohom
Vyjadruje to zvlášť Rim 1,7: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Tento text v podobnom znení môžeme stretnúť v iných pavlových Listoch. Podčiarkuje rovnosť osôb obdarujúcich človeka darmi.

Kristus je Božím Synom
V liste Rímanom čítame: Je to Evanjelium o Jeho Synovi - ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn. (Rim 1, 3 - 4)
Výraz synovstva môžeme rozumieť ako
1. vziatie
2. existenčný pôvod.
Text podčiarkuje to druhé, zvlášť Hebr. 1,3 vysvetľuje nám na čom spočíva zväzok Krista s Bohom: On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty.

Kristus je skutočnosť zložená
Z jednej strany je človekom: Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery (Rím 3,25). Na druhej strane privilégiom Izraelitov je to, že z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen. (Rim 9,5)

Kristológia v náuke sv. Pavla
Syn Boží
Pavol nazýva Ježiša Synom Božím, alebo rovno Synom. Veľa ráz spomína o vzťahu medzi Bohom a jeho Synom. Podľa odkazu Skutkov, Pavol po svojom obrátení okamžite začal ohlasovať Krista - Syna Božieho. zjavení pred bránami Damašku Ježiš sa nepredstavuje Palovi ako Syna Boží. To presvedčenie sa u Pavla zrodilo vo svetle pochopenia samotného stretnutia. Pavol, ešte ako Šavol prenasledovateľ - vedel, že Ježiš Sanhedrinom bol odúdený na smrť preto, že sa priznal k Božiemu Synovstvu. Chápal tento nárok Ježiša ako blúznenie. Pri bránach Damašku Pavol musel pochopiť, že Ježiš je skutočnetým, za koho sa považoval. Synovsto, ktoré Pavol pripisuje Ježišovi treba chápať vo význame silne transcedentnom, a tiež takom, aký si sám Ježiš priznal a ktoý sa stal dôvodom Jeho odsúdenia.
Na prvom mieste treba podčiarknuť, že Pavol chápe Synovstvo Ježiša nie vo výnamennadobudnutom /získanom/, alebo adoptívnom, ale ako synovstvo včasnejšie od ľudského Ježišovho života. Preexistencia je skrytá v tvrdení, že Boh Svojho Syna

1. Kristológia podľa pôvodného Kristovho úmyslu.
1. 1. Zásadna orientácia kristológie.
1. 1. 1. Ježišova osoba v Kristológii.
Kristológia je dynamická predmetom svojich skúmaní. Usiluje sa poznať Kristovu osobu a jeho dielo, tým spôsobom, že osoba nikdy nie je odlúčená od diela. Neohraničuje sa nikdy tým, že by skúmala kto je Ježiš sám v sebe. Úlohou kristológie je zvýraznenie dynamizmu Božieho pôsobenia, ktoré smeruje k dokonaniu ľudského vykúpenia. Dynamizmus kristologickej myšlienky zodpovedá dynamizmu Kristohvo diela, jeho účinkovania.
Niektorí teológovia vypracovali kristológiu celkom alebo prinajmenšom ako zásadne funkčnú. Hľadali spôsob Ježišovho zadefinovania cez jeho funkcie a uvedenie do čisto funkčného významu biblických textov, tiež a tých, ktoré v tradícií sú uvedené ako najviac ontologické, napr. Boží Syn. Slovo Pán. Podľa týchto teológov biblické texty celkom nám nepodávajú kto bol Ježiš, alebo aka bola jeho náuka, ale aké bolo jeho poslanie.

Podľa toho ohodnotenia, bolo by treba urobiť analýzu všetkých biblických textov. Je to prinajmenšom v tomto okamihu nemožné. Údaje z Písma nás vedú k Ježišovej otázke, ktorú položil svojim žiakom: " A za koho ma pokladáte vy?" Mt 16, 15;. Otázka poukazuje na vážnosť, akú Ježiš kladie nielen na svoje poslanie, ale aj na správnu mienku žiakov na tému jeho osoby. Cez Ježišovu otázku dá sa dokázať, že podľa Jeho názoru, nedá sa spojiť význam a váha jeho pôsobenia,bez správneho poznania jeho osoby. Podstatnou a zásadnou udalosťou v celom diele spásy je prítomnosť Ježišovej osoby uprostred ľudí. Rozpoznať túto osobu je tak dôležité.

1. 1. 2. Dialogova Kristológia - Kristológia dialógu.
Ježiš chce kristológiu umiestniť v dialogovom dynamizme. Vyššie uvedená otázka nemá špekulatívny charakter, ale akoby išlo o význam akejsi doktríny. Dôraz je položený na vzťah medzi osobami. " A za koho ma pokladáte vy ?" Mt 16, 15. To "vy" je v tomto prípade veľmi zvýraznené cez kontrast s inými ľuďmi. Peter hovorí: "Ty si ..." Mt 16, 16. Vážny je ten detail, že Ježišova otázka nie je vyprovokovaná žiadnou okolnosťou, vyrastá z Ježišovej vôle a Jeho rozhodnutia. "Pýtal sa svojich učeníkov".Chce podčiarknúť - zvýrazniť, že iniciatíva dialógu patrí Ježišovi.

Má scéna z evanjelia obsahujúca spomínanú otázku skutočnú súvislosť so samým Ježišom? Inými slovami: Položil Ježiš túto otázku takticky svojim žiakom? Nepúšťajúc sa do podrobnejšieho rozoberania literárno - kritických otázok Evanjelia, treba povedať, že nevidieť dôvod, ktorý by nútil k prijatiu mienky, že Ježiš túto otázku nepoložil, a potom, že táto otázka je produktom tvorivosti evanjelistov. Táto otázka ostáva v zhode so všeobecne prijatou Ježišovou metódou, ktorá spočíva na privádzaní ľudí k vyznaniu viery. Vo vyznaní viery sa ľudská osoba stavala v dialogovom kontexte voči Ježišovej osobe.