Ja si však bližšie všímam len jeden moment, jeden z významov tejto state a tým je prepojenie náboženského života s konkrétnymi skutkami. Čo potvrdzuje i najzákladnejšia Božia vlastnosť, jeho životnosť, lebo On Je tým, ktorý Je. Ten fakt zdôrazňuje i širší kontext, keď po kapitolách učenia nasledujú tri bloky uzdravení. A tak učenie Ježišovo je mocné , nie ako často sa vyskytujúce bezduché a formálne učenie farizejov; oprostené od živého Boha. Boh je Bohom činnosti a svedectvo Ježiša určené pre Jána Krstiteľa je najlepším znakom pravého Boha. Toto podčiarkuje aj pravá viera nachádzajúca sa u stotníka. Je to viera, ktorá Boží príchod automaticky spája s konaním. Ježiš sa neutápa v pseudofilozofii, ale je živý, On Je ten, ktorý Je v plnosti, koná a prináša úľavu, radostnú zvesť pre všetkých. Preto každého tiež vyzýva k životu, ktorý je činný. Zaujímavé je, že Ježiš nie je revolucionár, neprináša novátorstvo, ktoré hľadá malomocný po skúsenosti s neplodným zákonníckym spôsobom života, ktorý ho priviedol k chorobe a má tendenciu prijať nové učenie. Ježiš sa naopak vracia ku koreňom a prináša nový plný zmysel.
Z toho aj vyplýva odkaz pre všetkých Božích ctiteľov, že iba viera činná spojená s láskou, je skutočná. Priorita však patrí podľa textov Ježišovmu príchodu, ktorý automaticky sprevádza uzdravovacia činnosť. Moja snaha, dobré skutky, sú potrebnou spoluprácou. Avšak sú len snahou otvoriť sa Božiemu pôsobeniu, ktoré ako jediné má moc konať. Preto mať spolu so stotníkom vedomie, že ak Boh príde, koná a kreatívno-činne očakávať jeho konkrétne pôsobenie v živote je odkaz pre mňa z týchto textov.