Rozsiahly úryvok Mt 8.1-17 nachádzajúci sa bezprostredne za blokom učenia Ježiša Mt 5-7, si môžeme rozdeliť podľa významu do týchto častí:

I.
ÚVOD
Keď Ježiš zostúpil z Vrchu, išli za ním veľké zástupy.

1. UZDRAVENIE
Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal:
„Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale
choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“

II.
2. UZDRAVENIE
Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ - ide; inému: „Poď sem!“ - tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ - on to urobí.“

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“

A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

III.
3. UZDRAVENIE
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila.

Hneď vstala a obsluhovala ho.
ZÁVER
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti
a niesol naše choroby.“

Po krátkom úvode nasledujú opisy troch uzdravení so zovšeobecňujúcim záverom odvolávajúcim sa na starozákonný text Izaiáša. Každé z troch uzdravení má tú istú štruktúru, odzrkadľujúcu Matúšovu systematickosť. Najprv je príchod Ježiša, uzdravenie a následné usmernenie k správnej životnej ceste; ku konaniu dobra. Tieto zázraky anticipujú vieru, ktorá sa vysvetľuje v stati uzdravenia stotníkovho sluhu vo vyznaní stotníka a v Ježišovom objasnení.

V každom z troch uzdravení najprv pristupuje Ježiš, slovo pristúpiť je tu kľúčové. Zostúpenie z vrchu v úvode poukazuje na prameň jeho sily, vrch je vyvýšené miesto od zeme a smeruje k Nebu. Ježiš sa často modlil na vrchu. Zostupuje k ľuďom ako poslaný Bohom. V každom uzdravení Ježiš ako prvý prichádza, on je ten podstatný, prvotná aktivita je na jeho strane: 1. Ježiš zostúpil z vrchu 2. vošiel do Kafarnauma. 3. vošiel do Petrovho domu. Je badateľná i spolupráca tých, na ktorých sa udial zázrak: 1. prišiel k nemu istý malomocný 2. pristúpil stotník 3. Tu sa dá tiež anticipovať príhovor ako v druhom uzdravení. Ježiš potom viditeľne a konkrétne koná–uzdravuje. Po každom uzdravení je ako následok pozitívna činnosť. V prvom Ježiš malomocného usmerní k novému a plnšiemu zachovávaniu toho istého zákona. V druhom stotníka Ježiš nemusí obracať k aktivite, keďže ten je už správne nasmerovaný a koná skutky pravej viery, hoci oficiálne nepatrí medzi tých, ktorí sa vo všeobecnosti považujú za nábožných. Nasleduje stotníkovo vyznanie a chvála Ježiša pre pravú vieru a správne pochopenie nadpridodzenej skutočnosti. V treťom prípade Petrova svokra okamžite koná dobro.

Trojnásobné uzdravenie nám predstavuje Boha a jeho plnosť. I následnosť uzdravení má svoj význam. Najprv je uzdravený predstaviteľ židovstva, keďže Ježiš prišiel najprv k židovskému národu. Je postihnutý chorobou znečisťujúcou, ktorá bola trestom za znečistenie vnútra a vybočenie zo správnej starozákonnej cesty. Potom pomáha pohanovi, ktorý je symbolicky postihnutý ochrnutím, chorobou, ktorá zamedzuje akúkoľvek činnosť. Je to obraz neživotaschopného duchovného žitia pohanov. Potom je uzdravená Petrova testiná ako symbol tých, ktorí budú dokonale uzdravení na konci vekov v „Petrovom dome“. Postupnosť uzdravení je znakom toho, že Boh uzdravuje najprv najdôležitejšie stránky ľudského bytia až k úplnému dokonalému uzdraveniu.
Kľúčovým slovom je tiež slovo Pán v prvom, druhom a anticipovane aj v treťom uzdravení.

Veľmi dôležitým pojmom je slovo viera, vnútorný princíp, ktorý Ježiš objasňuje v Mt 8.10b-13 a podčiarkuje jej dôležitosť.
Dôležitými spolu súvisiacimi a vyskytujúcimi sa slovami sú výrazy uzdravenia vo všetkých troch prípadoch. V prvom ...hneď bol očistený..., v druhom ...sluha ozdravel..., v treťom ...horúčka opustila... Je tu jednoznačný odkaz na Starý zákon a na potvrdenie Ježišovho kráľovského a mesiášskeho poslania.
Ďalším kľúčovým pojmom je výraz slovo, hovoriť. V prvom ...Ježiš povedal..., v druhom ...povedz iba slovo..., v závere ...slovom vyháňal... No vyzýva malomocného, aby o uzdravení nehovoril.

Slovo tu má hlbší zmysel a je rozdiel medzi bytostným, plným a mocným Ježišovým slovom, ktoré koná konkrétne zázraky a nad bezzmyslovým hovorením.
I slovo dotknúť sa, ktoré sa vyskytuje v prvom a v treťom uzdravení je kľúčové. Pán sa dotýka tých, ktorí ho už poznajú.
Veľmi veľa na prvý pohľad viac i menej zrejmého duchovného bohatstva nájdeme v tomto úryvku. Dôležitá je následnosť uzdravení, ako určenie priorít v Božom poslaní. I úcta a podriadená prosba, ktorá podmienečne prosí o Boží zásah vo všetkých troch uzdraveniach; v druhom a v treťom uzdravení je to modlitba príhovoru. Pravá viera stotníka, ktorý má na rozdiel od Židov správny náhľad a samozrejme spája Ježišov príchod s konkrétnym Božím skutkom. Uzdravenie a privedenie k plnosti toho, kto je v „Petrovom dome“ a čerpá aj z príhovoru iných...
Ja si však bližšie všímam len jeden moment, jeden z významov tejto state a tým je prepojenie náboženského života s konkrétnymi skutkami. Čo potvrdzuje i najzákladnejšia Božia vlastnosť, jeho životnosť, lebo On Je tým, ktorý Je. Ten fakt zdôrazňuje i širší kontext, keď po kapitolách učenia nasledujú tri bloky uzdravení. A tak učenie Ježišovo je mocné , nie ako často sa vyskytujúce bezduché a formálne učenie farizejov; oprostené od živého Boha. Boh je Bohom činnosti a svedectvo Ježiša určené pre Jána Krstiteľa je najlepším znakom pravého Boha. Toto podčiarkuje aj pravá viera nachádzajúca sa u stotníka. Je to viera, ktorá Boží príchod automaticky spája s konaním. Ježiš sa neutápa v pseudofilozofii, ale je živý, On Je ten, ktorý Je v plnosti, koná a prináša úľavu, radostnú zvesť pre všetkých. Preto každého tiež vyzýva k životu, ktorý je činný. Zaujímavé je, že Ježiš nie je revolucionár, neprináša novátorstvo, ktoré hľadá malomocný po skúsenosti s neplodným zákonníckym spôsobom života, ktorý ho priviedol k chorobe a má tendenciu prijať nové učenie. Ježiš sa naopak vracia ku koreňom a prináša nový plný zmysel.
Z toho aj vyplýva odkaz pre všetkých Božích ctiteľov, že iba viera činná spojená s láskou, je skutočná. Priorita však patrí podľa textov Ježišovmu príchodu, ktorý automaticky sprevádza uzdravovacia činnosť. Moja snaha, dobré skutky, sú potrebnou spoluprácou. Avšak sú len snahou otvoriť sa Božiemu pôsobeniu, ktoré ako jediné má moc konať. Preto mať spolu so stotníkom vedomie, že ak Boh príde, koná a kreatívno-činne očakávať jeho konkrétne pôsobenie v živote je odkaz pre mňa z týchto textov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Teologickeá štúdia textu Matúš 8.1-17