Úvod
Vieme, že naša sila má svoje hranice. Potrebujeme vyššie sily proti úzkosti, minulosti, prítomnosti, budúcnosti.
Katolícka teológia musí na jednej strane mnoho opravovať a prejavuje sa kriticky voči ľudovej tvorivosti tým, že ukazuje, ako málo toho o anjeloch vie; na druhej strane musí toto málo ukázať ako časť viery vo stvorenie, vykúpenie a posvätenie sveta.
Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté Písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.
Mimobiblický svet
Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je Stvoriteľ neba i zeme, a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: „...sveta viditeľného i neviditeľného...“
Snáď všetky staré náboženstvá zaplnili priestor pozemský i nadzemský nadľudskými bytosťami, polobožskými či polozvieracími. Starozákonným predstavám sú najbližší poslovia boha El-mlkm (čo je rovnaké ako hebr. malákim ); taktiež ugaritský boh mora má podobných „poslov“; z mezopotámskeho prostredia známe podobne pôsobiace bytosti angulu (z toho gr. anggelos; lat. angelus a naše anjel; sukallu, šedu, lamassu a i.)
Grécka filozofia dospela k predstave trojstupňového usporiadania bytí: hmota, duch v hmote, číry duch. Aristoteles uznal možnosť existencie netelesných inteligencií.
Dnešnému evolučnému obrazu sveta je iste ťažko prijať ideu nehmotného súcna. Ale veda nemôže existenciu anjelov svojimi prostriedkami ani dokázať, ani poprieť. Anjeli sú faktom viery – a tá má iné zdroje poznania.
Kto sú anjeli?
Anjeli sú čistí duchovia, nemajú telo. Meno anjel je z gréckeho angelos. Znamená to isté, čo hebrejské malok, teda posol, Boží vyslanec. Podľa reči Písma Boh zriedka koná sám. Posiela anjela, aby niečo oznámil, poručil, aby potrestal a odmenil (por. Zach 2,3: anjel vysvetľuje videnie). Vystupujú teda anjeli ako spolupracovníci Božej prozreteľnosti vo svete, v Cirkvi, v národoch. Majú zvláštne poslanie i k jednotlivým osobám. Svätý Augustín o nich hovorí: „Anjel ... je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch, ak sa pýtaš na službu, je anjel.“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže „ustavične hľadia na tvár ... Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10), počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy. Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy.
Anjeli v dielach Svätých Otcov
V Písme vystupuje Boh v zástupe anjelov (por. Dan 7, 10). Preto i Božie Slovo, keď sa vtelilo, priviedlo podľa Origena so sebou na zem anjelov, ktorí ho všade sprevádzajú. Kresťanské umenie zobrazuje Krista ako kráľa. Zdôrazňuje sa tým proti ariánom, že je pravý Boh. Pretože Kristus zostáva s nami v Eucharistii, hovoria Otcovia, napríklad Ján Zlatoústy, o anjelskej službe počas liturgie pri oltári. Hermas prirovnáva Cirkev k veži. Svätý Michal stojí pri nej, aby odrážal tých, ktorí by rušili je stavbu. Často hovoria Otcovia o „anjeloch národov“ a miest. Svätý Gregor Naziánsky krásne oslovuje anjelov mesta Carihradu v homílií na rozlúčku s hlavným mestom, keď opúšťa biskupský stolec. Blahoslavený Peter Faber sa modlieval k anjelom strážnym toho miesta, do ktorého prichádzal.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Boží vzťah k anjelom
Dátum pridania: | 19.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 984 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 3.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 6m 0s |
Pomalé čítanie: | 9m 0s |
Zdroje: Tomáš Špidlík, Pramene svetla, SSV, Trnava 2000 , KKC, SSV, Trnava 1999, Josef Zvěřina, Teologie Agapé, Scriptum Praha, 1994