A) Anjeli v Starom Zákon
S predstavami starého Orientu o anjeloch má najstaršia vrstva Starého Zákona spoločné presvedčenie, že sú to nebeskí poslovia k ľuďom. Všetko ostatné je však podstatne rozdielne. Starozákonní poslovia nie sú polobohovia ani polozvieratá, ale inteligentné Božie tvory, ktoré sú Bohom posielané k ochrane neba a k potrestaniu ľudí. Tak vstupujú anjeli do diela stvorenia a predovšetkým do dejín spásy. V tomto zmysle Starý Zákon predstavy o anjeloch silne odmytologizoval.
Anjeli sú prítomní od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i z blízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadŕžajú Abrahámovu ruku, svojou službou sprostredkúvajú zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom, aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov (por. Gn 3, 24; Gn 19; Sdc 13; 1 Kr 19, 5 ...). Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samého Ježiša. Zdôrazňuje sa ich podriadenosť Bohu, dokonca aj ich nedokonalosť, ale ich mravná dokonalosť a pôsobenie v Božom pláne spásy prevažujú. Objavujú sa ako množstvo alebo zase ako jednotlivci s menami (Michal, zvláštny ochranca Izraela, Gabriel, Rafael).

B) Anjeli v Novom Zákone
V Novom Zákone vystupuje zvlášť idea anjelov v rámci dejín spásy a pokračuje očista predstáv o nich. Zjavujú sa v snoch alebo v stave bdelosti ako mladí muži (Mk 16, 5; Sk 1, 10). Sú to duchovia (Hebr 1, 14), ktorých Kristus stvoril (Kol 1, 16) a svojou krvou zmiernil (Kol 1, 20). Slúžia Kristovi (Mt 4, 11), jeho učeníkom (Sk 5, 19). Deti (Mt 18, 10) a každý človek (Sk 12, 15) majú svojho anjela, ktorý ich skríži. Sú však i anjeli satana, anjeli zlý (1 Kor 15, 24). Predovšetkým zjavenie svätého Jána má mnoho opisov o anjeloch, v ktorých najviac objavujú prvky vtedajších dobových názorov. Od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený adoráciou a službou anjelov. Keď Boh „uvádza prvorodeného na svet, hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.“ (Hebr 1, 6) Ich chválospev pri Kristovom narodení neprestáva zaznievať v oslavnom speve Cirkvi: „Sláva Bohu na výsostiach...“ (Lk 2, 14). Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo, posluhujú Ježišovi na púšti, posilňujú ho v smrteľnej úzkosti, hoci by ho boli mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov, ako kedysi vyslobodili Izrael. Anjeli aj „evanjelizujú“, keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení a zmŕtvychvstaní. Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú, a budú mu posluhovať pri súde.

Anjel strážny
Starý Zákon sa často zmieňuje o anjeloch, ktorí chránia človeka v nebezpečenstve: Gn 24, 7.40; Ex 23, 20.23; Ž 91, 11; Dan 3, 28; Jdt 13, 20. Nový zákon pozná anjelov ako pomocníkov kresťanov: Zjv 5, 19; 12, 7-10; Hebr 1, 14. Náuka, že má každý pokrstený vlastného anjela ochrancu, ba každý človek, je rozvinutie náuky Písma a starej tradície – ale vyslovene nebola definovaná. Avšak ... mnohí z nás už zažili náhle osvietenie, šokujúci moment odvrátenia nešťastia. Táto akási sila je anjel, možno náš osobný anjel strážny.

Záver
Anjeli nám chcú pomáhať. Sú tu a čakajú na naše zavolanie. No my často krát o ich jestvovaní ani netušíme. Sväté Písmo vie o anjeloch ešte niečo viac. Anjeli hľadia na Božiu tvár. Tak nám to hovorí už Ježiš: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18, 10)