Úvod
Vieme, že naša sila má svoje hranice. Potrebujeme vyššie sily proti úzkosti, minulosti, prítomnosti, budúcnosti.
Katolícka teológia musí na jednej strane mnoho opravovať a prejavuje sa kriticky voči ľudovej tvorivosti tým, že ukazuje, ako málo toho o anjeloch vie; na druhej strane musí toto málo ukázať ako časť viery vo stvorenie, vykúpenie a posvätenie sveta.
Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté Písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.

Mimobiblický svet
Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je Stvoriteľ neba i zeme, a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: „...sveta viditeľného i neviditeľného...“
Snáď všetky staré náboženstvá zaplnili priestor pozemský i nadzemský nadľudskými bytosťami, polobožskými či polozvieracími. Starozákonným predstavám sú najbližší poslovia boha El-mlkm (čo je rovnaké ako hebr. malákim ); taktiež ugaritský boh mora má podobných „poslov“; z mezopotámskeho prostredia známe podobne pôsobiace bytosti angulu (z toho gr. anggelos; lat. angelus a naše anjel; sukallu, šedu, lamassu a i.)
Grécka filozofia dospela k predstave trojstupňového usporiadania bytí: hmota, duch v hmote, číry duch. Aristoteles uznal možnosť existencie netelesných inteligencií.
Dnešnému evolučnému obrazu sveta je iste ťažko prijať ideu nehmotného súcna. Ale veda nemôže existenciu anjelov svojimi prostriedkami ani dokázať, ani poprieť. Anjeli sú faktom viery – a tá má iné zdroje poznania.

Kto sú anjeli?
Anjeli sú čistí duchovia, nemajú telo. Meno anjel je z gréckeho angelos. Znamená to isté, čo hebrejské malok, teda posol, Boží vyslanec. Podľa reči Písma Boh zriedka koná sám. Posiela anjela, aby niečo oznámil, poručil, aby potrestal a odmenil (por. Zach 2,3: anjel vysvetľuje videnie). Vystupujú teda anjeli ako spolupracovníci Božej prozreteľnosti vo svete, v Cirkvi, v národoch. Majú zvláštne poslanie i k jednotlivým osobám. Svätý Augustín o nich hovorí: „Anjel ... je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch, ak sa pýtaš na službu, je anjel.“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže „ustavične hľadia na tvár ... Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10), počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy. Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy.

Anjeli v dielach Svätých Otcov
V Písme vystupuje Boh v zástupe anjelov (por. Dan 7, 10). Preto i Božie Slovo, keď sa vtelilo, priviedlo podľa Origena so sebou na zem anjelov, ktorí ho všade sprevádzajú. Kresťanské umenie zobrazuje Krista ako kráľa. Zdôrazňuje sa tým proti ariánom, že je pravý Boh. Pretože Kristus zostáva s nami v Eucharistii, hovoria Otcovia, napríklad Ján Zlatoústy, o anjelskej službe počas liturgie pri oltári. Hermas prirovnáva Cirkev k veži. Svätý Michal stojí pri nej, aby odrážal tých, ktorí by rušili je stavbu. Často hovoria Otcovia o „anjeloch národov“ a miest. Svätý Gregor Naziánsky krásne oslovuje anjelov mesta Carihradu v homílií na rozlúčku s hlavným mestom, keď opúšťa biskupský stolec. Blahoslavený Peter Faber sa modlieval k anjelom strážnym toho miesta, do ktorého prichádzal.
A) Anjeli v Starom Zákon
S predstavami starého Orientu o anjeloch má najstaršia vrstva Starého Zákona spoločné presvedčenie, že sú to nebeskí poslovia k ľuďom. Všetko ostatné je však podstatne rozdielne. Starozákonní poslovia nie sú polobohovia ani polozvieratá, ale inteligentné Božie tvory, ktoré sú Bohom posielané k ochrane neba a k potrestaniu ľudí. Tak vstupujú anjeli do diela stvorenia a predovšetkým do dejín spásy. V tomto zmysle Starý Zákon predstavy o anjeloch silne odmytologizoval.
Anjeli sú prítomní od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy, zďaleka i z blízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jej uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadŕžajú Abrahámovu ruku, svojou službou sprostredkúvajú zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, pomáhajú prorokom, aby sme uviedli aspoň niekoľko príkladov (por. Gn 3, 24; Gn 19; Sdc 13; 1 Kr 19, 5 ...). Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie samého Ježiša. Zdôrazňuje sa ich podriadenosť Bohu, dokonca aj ich nedokonalosť, ale ich mravná dokonalosť a pôsobenie v Božom pláne spásy prevažujú. Objavujú sa ako množstvo alebo zase ako jednotlivci s menami (Michal, zvláštny ochranca Izraela, Gabriel, Rafael).

B) Anjeli v Novom Zákone
V Novom Zákone vystupuje zvlášť idea anjelov v rámci dejín spásy a pokračuje očista predstáv o nich. Zjavujú sa v snoch alebo v stave bdelosti ako mladí muži (Mk 16, 5; Sk 1, 10). Sú to duchovia (Hebr 1, 14), ktorých Kristus stvoril (Kol 1, 16) a svojou krvou zmiernil (Kol 1, 20). Slúžia Kristovi (Mt 4, 11), jeho učeníkom (Sk 5, 19). Deti (Mt 18, 10) a každý človek (Sk 12, 15) majú svojho anjela, ktorý ich skríži. Sú však i anjeli satana, anjeli zlý (1 Kor 15, 24). Predovšetkým zjavenie svätého Jána má mnoho opisov o anjeloch, v ktorých najviac objavujú prvky vtedajších dobových názorov. Od vtelenia až po nanebovstúpenie je život vteleného Slova obklopený adoráciou a službou anjelov. Keď Boh „uvádza prvorodeného na svet, hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.“ (Hebr 1, 6) Ich chválospev pri Kristovom narodení neprestáva zaznievať v oslavnom speve Cirkvi: „Sláva Bohu na výsostiach...“ (Lk 2, 14). Anjeli ochraňujú Ježišovo detstvo, posluhujú Ježišovi na púšti, posilňujú ho v smrteľnej úzkosti, hoci by ho boli mohli vyslobodiť z rúk nepriateľov, ako kedysi vyslobodili Izrael. Anjeli aj „evanjelizujú“, keď oznamujú dobrú zvesť o Kristovom vtelení a zmŕtvychvstaní. Budú pri Kristovom návrate, ktorý oznamujú, a budú mu posluhovať pri súde.

Anjel strážny
Starý Zákon sa často zmieňuje o anjeloch, ktorí chránia človeka v nebezpečenstve: Gn 24, 7.40; Ex 23, 20.23; Ž 91, 11; Dan 3, 28; Jdt 13, 20. Nový zákon pozná anjelov ako pomocníkov kresťanov: Zjv 5, 19; 12, 7-10; Hebr 1, 14. Náuka, že má každý pokrstený vlastného anjela ochrancu, ba každý človek, je rozvinutie náuky Písma a starej tradície – ale vyslovene nebola definovaná. Avšak ... mnohí z nás už zažili náhle osvietenie, šokujúci moment odvrátenia nešťastia. Táto akási sila je anjel, možno náš osobný anjel strážny.

Záver
Anjeli nám chcú pomáhať. Sú tu a čakajú na naše zavolanie. No my často krát o ich jestvovaní ani netušíme. Sväté Písmo vie o anjeloch ešte niečo viac. Anjeli hľadia na Božiu tvár. Tak nám to hovorí už Ježiš: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18, 10)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Boží vzťah k anjelom