Užitočnosť, ťažkosť a nebezpečenstvá dialógu
V tejto časti sa dozvieme, že rozhovor prináša so sebou učenie sa trpezlivosti, počúvaniu iných názorov, prinášanie zásluh za to, že sme sa usilovali vystaviť sa námietkam iných- spraví nás múdrymi aj učiteľmi.

Forma vysvetľovania
Ide o to, aby sme hľadali nové spôsoby komunikácie a nedržali sa starých spôsobov vyjadrovania. Kladie sa nám tu otázka do akej miery sa má Cirkev prispôsobiť, aby sa vyhla nebezpečenstvu číhajúceho z vonku.? Najlepším prostredím rozhovoru je priateľstvo, kedy sme ochotný počúvať hlas aj srdce človeka. Tak isto majme na pamäti, že to, čo robíme je služba.

Nezastupiteľne prvenstvo ohlasovania
Pre nás je dôležité, aby sme si uvedomili, ako som to už vyššie spomínal, že ohlasovanie je prvý apoštolát. Je to služba slova. Katechéza nech je vždy skúsená v jazyku, múdra v metóde, podporená svedectvom reálnych cnosti, priviesť poslucháčov k istote viery, k intuícii zhody medzi Božím slovom a životom a k jasu živého Boha.

IV. Na koho sa obracia dialóg cirkvi

Vo všeobecnosti
V tejto časti sa dozvieme niečo o tom ku komu sa obracia Cirkev pri rozhovore. Dozvedáme sa, že Cirkev musí byt stále pripravená udržiavať dialóg so všetkými ľuďmi dobrej vôle, vo vnútri, ale i mimo jej vlastného okruhu. Keďže toto poslanie je pre nás službou, tak nik nemôže byť nášmu srdcu cudzí, alebo dokonca nepriateľom, pokiaľ to sám nechce. Vieru, ktorú sme dostali je darom od Boha. A teda Cirkev má posolstvo pre všetky kategórie ľudí: pre deti, má ho pre mládež, pre svet práce, pre umelcov, politikov, ale osobitne pre chudobných, vydedencov, trpiacich, dokonca i pre zomierajúcich – čiže pre všetkých.
Prvým okruhom dialógu je ľudstvo, ktorého hranice nedokážeme vyčleniť, lebo ide o cely svet. V každom jednom z nás je spoločná prirodzenosť – život. Ten život, v ktorom máme problémy, radosti a my kresťania dôležité pravdy, blahodárne pre všetkých, lebo ak v človekovi existuje,, duša od prirodzenosti kresťanská“, chceme si ju uctiť tým, že si ju budeme vážiť a viesť rozhovor. Je pravda a treba si to priznať, že vo svete sa stretneme aj s tým, že nám niekto odpovie, že je ateista, že je neveriaci, alebo že on neverí v Boha, ale i napriek tomu sa nesmieme vzdávať nenadviazať kontakt s týmto človekom. Viem, že ja to ťažké, ale netreba si povedať nemožný, lebo „pre toho, kto miluje pravdu, dialóg je vždy možný.

Druhým okruhom sú veriaci, ktorí sa predovšetkým klaňajú jedinému a najvyššiemu Bohu. Som rád, že teraz budeme hovoriť o nás, lebo aj ja sa poznám iba jediného Boha.
Tretím okruhom sú kresťania , ktorí nesú Kristovo meno. Hovorí sa tu o ekumenizme, kde zdôrazňujeme predovšetkým to , čo máme spoločné a nie to, čo nás delí. Dozvedáme sa, že cirkev sa už chopila iniciatívy dať do kopy jeden ovčinec, a to Kristov ovčinec. Katolícka Cirkev sa neprestane modlitbou a pokáním robiť schopnou a hodnou túženého zmierenia. Odlúčení bratia vytvárajú aj také hypotézy, že všetko by bolo v poriadku, keby na čele cirkvi nestal pápež, ako viditeľná hlava Cirkvi, ale sv. Hieronym o tom hovorí toto „bolo by v Cirkvi toľko schiziem, koľko je kňazov“ My však kresťania musíme podotknúť to, že ústredný pilier Cirkvi nechce predstavovať nadradenosť duchovnej pýchy, ale primát služby, ministéria a lásky. Tu by som rád pripomenul, ako sv. otec Pavol VI. objal Jeruzalemského patriarchu Atenagorasa.

Dialóg v Cirkvi
Táto časť je posledná, a je tu zreteľne vidno, aké je potrebne byť poslušnými voči autoritám, a to kvôli tomu, aby vo vnútri medzi nami vládla láska a pokoj. Prečo by sme mali byť poslušní voči autorite? No, preto, lebo je ustanovením Krista a ona Ho reprezentuj, šíri jeho slovo a nekonečnosť lásky. On sám prijal poslušnosť voči svojmu Otcovi a „ stal sa poslušným až na smrť“

Záver

Cirkev žije, a jej práca sa ešte vonkoncom nekončí, lebo od svojho ženícha dostala jedno poslanie, ktoré jej zaručuje prácu -službu po celý jej čas trvania. Je teda na každom jednom z nás, aby sme videli, že my sme tá Cirkev a že toto poslanie je naším poslaním, lebo máme dedičstvo, s ktorým sa treba deliť a poukázať na lásku Boha voči nám ľuďom.