Úvod
Neexistuje nikto iný, kto by mohol sprostredkovať tak autentický pohľad do prvotného kresťanstva, ako to poskytuje apoštol Pavol- Patril k druhej generácii kresťanov. Bol povolaný samotným vzkrieseným Kristom, ale nepatril do kruhu dvanástich apoštolov. Jeho listy poskytujú náhľad do prvých pohansko-kresťanských cirkevných obcí, do ich štruktúry a organizácie, do ich problémov a potrieb, avšak tiež i do kontroverzií, ktoré povstali pri voľnom prijímaní pohanov do cirkvi, ktorá ešte platila za časť židovského spoločenstva.

Pavlove listy sú dopisy vo vlastnom slova zmysle, v ktorých apoštol Pavol udržuje spojenie so svojimi obcami. Skrze tieto listy obciam účinne pomáha i v období svojej neprítomnosti (napr. 2 Kor 2, 1 – 4; 10, 10). Listy sú osobnou spomienkou a poďakovaním za stav obce (napr. 1 Sol 1 – 3), útechou v naliehavých otázkach (1ˇSol 4: osud zosnulých), odpoveďou na otázky (zvlášť 1 Kor), stanoviskom k tomu, čo obec ohrozuje (Gal: spor o pravé evanjelium), vyučovaním, výkladom a prehľadom jeho evanjelia (Rim), prosbou za zbehlého otroka (Flm). Podľa týchto zámerov sú obsahy listov skôr náhodné.
Z 21 listov NZ je 13 tradične pripisovaných apoštolovi Pavlovi. Všeobecne sa tieto listy rozdeľujú nasledujúcim spôsobom: veľké listy, napísané behom apoštolského pôsobenia apoštola (Rim, 1 a 2 Kor, Gal a 1 a 2 Sol); listy napísané vo väzení (Flp, Kol, Flm a Ef); pastorálne listy (1 a 2 Tim a Tit). Pavlove listy sa delia na protopavlovské a deuteropavlovské. Protopavlovské listy sú tie, u ktorých autorstvo je nesporné: 1 Sol; 1 a 2 Kor; Gal; Rim; Flp; Flm. Deuteropavlovské listy sú nasledovné: Kol; Ef; 2 Sol; 1 a 2 Tim; Tit.

Forma a účel protopavlovských listov
Pavol vo svojich listoch používa rôznorodé literárne formy vyjadrovania a argumentácie: antitézy, typológia, prirovnania, iróniu, podobenstvá, inklúzie, digresiu, chiazmus, katalógy nerestí a zvládaní ťažkostí, citáty LXX, Pánove slová a iní. Pavlove listy sú formou komunikácie, pri ktorej partneri od seba sú miestne a časovo vzdialení. List tak slúži ako narážka priameho rozhovoru. V Pavlových listoch môžeme objaviť: chválu, pokarhanie, vyhrážky, utešujúce slová, obranné reči... Listy nemajú v úmysle popísať systematický prehľad vierouky, ale poskytujú konkrétne odpovede na otázky, ktoré povstali v novovzniknutých cirkevných obciach.

Pastoračná metóda apoštola Pavla
„Robte to, čo ste sa naučili a prijali, počuli a videli na mne!“ A Boh pokoja bude s vami“ (Flp 4, 9). Tieto slová vynikajúcim spôsobom zhŕňajú celé učenie a pastoračnú prax apoštola Pavla, vkladajú sa do úst dona Bosca, otca a učiteľa mládeže, aby podčiarkli jeho pastoračnú lásku, definovanú ako originálny spôsob života a činnosti – saleziánsky duch. Tento saleziánsky duch má svoj vzor a prameň v samom srdci Krista, Otcovho apoštola a osobitným spôsobom je vyjadrený v črtách a postojoch Krista, Dobého pastiera, ktorému sa salezián musí pripodobňovať: jeho prednostnej láske k maličkým a úbohým, horlivosti kázať, vychovávať a zachraňovať, podmaňujúcej láskavosti a obetovaniu seba samého.

Svätý Ján Chryzostom vyjadril tajomstvo Pavlovej neúnavnej a odvážnej, misionárskej a pastoračnej práce nádherným a výstižným označením: „Cor Christi – cor Pauli“. Apoštol Pavol, jeho osobnosť, jeho náuka a jeho príklad nás pozývajú a pobádajú, aby sme študovali jeho metódu a pastoračný štýl, rozjímali o nich, napodobňovali ich v saleziánskej interpretácii, uplatňovali a prispôsobili ich tak, aby to zodpovedalo špecifickým potrebám pastorácie mladistvých v historickej, sociálno-kultúrnej a náboženskej situácii dneška doby na prahu tretieho tisícročia.

Rozmery pastoračnej činnosti apoštola Pavla
1)Prvým rozmerom pastoračnej činnosti, ktorý možno odvodiť z Pavlových listov, je výchova a systematická formácia, ktorou apoštol so svojimi učeníkmi pomáha kresťanom žiť dôsledne a verne v rôznych podmienkach života Cirkvi a v rôznych kultúrnych a sociálnych pomeroch. Základom tohto procesu a postupnej formácie je životne dôležitý vzťah k Bohu Otcovi skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. To by bolo možné nazvať „teologickým a kristologickým rozmerom Pavlovej pastorácie“.
2)Druhým rozmerom, ktorý charakterizuje Pavlovu pastoračnú činnosť je jeho osobný prístup. Pavol nadväzuje dynamický a trvalý ľudský vzťah so svojimi spolupracovníkmi a kresťanmi mladých cirkevných obcí. O svojich spolupracovníkoch hovorí ako o milovaných a vážnych synoch, bratoch a priateľoch. V tomto zmysle možno hovoriť o „personalizovanej“ pastorácii apoštola Pavla, ktorá má rozmer komunitný a ekleziálny.
3)Tretím rozmerom Pavlovej pastoračnej činnosti ja trvalé a dynamické pôsobenie, ktoré sa rozvíja progresívnym a integrálnym spôsobom od ohlasovania evanjelia pri zakladaní obcí až po zaangažovanosť v živote Cirkvi a kresťanské svedectvo v ľudskej spoločnosti.