Nikolaj Kabasila hovorí ohľadom spomínania Panny Márie a svätých v tejto prosbe, že spomínať svätých znamená privolávať ich a modliť sa k nim a oni nám seba samých oddajú na pomoc k všetkému, čo je nám užitočné. Na prosby sa odpovedá "Pane, zmiluj sa". Je to všeobecné zvolanie ľudstva, spoznajúc celú hĺbku svojich priestupkov a prosiac Večného Sudcu o prepáčenie: "Zmiluj sa, neodovzdávaj nás odsúdeniu a trestu". Jeden cirkevný otec hovorí, že keď kresťania spájajú svoje hlasy na vysielanie týchto zvolaní k Bohu, vtedy treba v skrúšenom srdci vyjadriť podobné prežívanie: "Pane! Nemôžeme Tebe nikdy povedať - zmiluj sa, pre príčinu množstva hriechov, ktorými nie Tvoju milosť, ale jedine Tvoj spravodlivý hnev si zaslúžime, no nadchýna nás k tomu Tvoje nevýslovné milosrdenstvo, ktoré si ty sľuboval dať všetkým volajúcim k Tebe v pravde, ktoré i my očakávame od Tvojej milosti, predkladajúc pred Teba naše potreby a prosby." Tieto i druhé prosby vzdávané v liturgii v prvotnej Cirkvi boli konané na kolenách, po odchode katechumenov, a predstavovali spoločnú modlitbu veriacich ako vidno na Liturgii Apoštolskej (Apoštolské Ustanovenia kn. 8,hl.9). Potom so všetkou vernosťou možno zakončiť, že určite túto ekténiu prednášal na začiatku liturgie, lebo po časoch sv. J. Zlatoústeho, lebo už nebolo v Cirkvi kategórie katechumenov, lebo 1., stará litirgia katechumenov začínala nie ekténiou, ale spevom žalmov 2., sv. J. Zlatoústy hovorí, že prosby boli prednášané pred veriacimi, t.j. v čase liturgie veriacich a nie katechumenov.
Po skončení veľkej ekténie začínajú sa spievať tri antifóny. V 4.stor. sa spievali antifóny počas lítijneho pochodu, no keď sa vstúpilo do stacionálneho chrámu nasledovalo Trojsväté a v 10. stor. sa javia ako integrálna súčasť liturgie. Ako uvádza Atanáz Bibliotekár (9. stor.), žalmami ktoré sa spievali spolu s hymnom "Jednorodený" boli 92., 94., 91. žalm.
Pre predstavenie si procesu formovania trojice antifón ako integrálnej časti liturgie uvádzam začiatok liturgie sv. J. Zlatoústeho z rukopisu Leningradskej knižnice( 9.-10. stor.)-Po ukončení proskomídie a okadení darov, diakon: "Blahoslovi, Vladyko !". Kňaz:" Blahosloveno načalo i carstvo...". Diakon:" Mirom Hospodu pomolimsja", kňaz modlitbu prvej antifóny" Hospodi Bože naš, jehože deržava...". Diakon:" Zastupi, spasi...". Kňaz zvolanie:" Jako podobajet..." a prvá antifóna -91. žalm. Diakon:" Paki..." a kňaz modlitbu druhej antifóny " Hospodi Bože naš, spasi ľudi...". Diakon:" Zastupi, spasi..." a kňaz zvolanie:" Jako tvoja deržava...". Druhá antifóna 92. žalm. Diakon:" Paki..." a kňaz modlitbu tretej antifóny" Iže obščija sija...". Diakon:" Zastupi..." a kňaz :" Jako blah i čelovikoľubec..." a tretia antifóna 94. žalm. Spieva sa hymnus "Jedinorodnyj Syne...". V čase spevu hymnu "Jedinorodnyj..." diakon pozdvihuje evanjeliár i kadidlo a spolu s kňazom idú pred prestol a, hľadiac na kňaza, drží evanjeliár v rukách. Kňaz číta modlitbu vchodu "Blahoditeľu i vseja tvari..." a klania sa sv. evanjeliu. Vtedy diakon hovorí:" Premudrosť, prosti" a spev "Pridijte poklonimsja...". Počas spevu tohto veršu zo žalmu kňaz sa modlí modlitbu " Trisvjataho"( odlišnú od súčasnej):" Svjate svjatych, Bože naš, Jedin svjat...". Nasleduje Trojsväté. V čase jeho spevu kňaz bozká prestol, v mysli hovoriac" Blahosloveno carstvo...". Obrátiac sa k ľudu hovorí:" Voňmim, Mir vsim". Potom nasledovalo zaspievanie prokimenu, čítanie listov alebo zo Skutkov, spev aleluja a čítanie sv. evanjelia a za tým ekténia "Rcem vsi...".
Ako základ antifón zo žalmami tvorí hymnus " Jednorodený Synu...". Keďže v tom čase neexistoval vchod s evanjeliárom v dnešnej forme a nebol zvyk klásť evanjeliár na prestol, vtedy keď nastal čas čítania Sv. kníh, z vedľajšej miestnosti, kde sa uchovávali Sv. knihy, pri Oltári, išla procesia s evanjeliárom a bola doprevádzaná spevom hymnu " Jednorodený Synu..." (8.-9. stor.). V 10. stor. sa týmto hymnom v Carihrade zakončoval vchod patriarchu. Na prelome 11.- 12. stor. sa hymnus "Jednorodený" stal pevnou súčasťou druhej antifóny a verš " Prijdite poklonimsja..."na konci tretej antifóny.
Antifóny, obsahujúce chvály vteleniu Jednorodeného Syna Božieho, posväcujú prítomných a zvolávajú milosť Svätého Ducha na nich. Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že nie iba cez prítomné tajomstvá (eucharistia), ale i skrze spievané piesne zo žalmov prichádza Duch.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Svätá Božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho
Dátum pridania: | 24.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 13 281 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 47.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 79m 0s |
Pomalé čítanie: | 118m 30s |
Zdroje: Dmitrijevskij, Istoričeskoje dogmatičeskoje i tajinnstvennoje izjasnenie božestvennoj liturgii, Moskva 1993, V. Krasnopevkov, Novaja skrižaľ, Peterburg 1899, N. Uspenskyj, Vizanťijskaja liturgia, Bogoslovskije trudy, Moskva 1975, č. 21 a 22, K. Nikolskyj, Ustav bogosluženia, Peterburg, 1907