Do prvotnej cirkvi boli antifóny zavedené sv. Ignácom Bohonoscom podľa podoby chválitebných piesní, ktoré v starozákonnom chráme spievali leviti, rozdelení na dva chóry. Antifóny sú verše vybraté zo žalmov a rozdelené na tri časti, podľa čísla Sv. Trojice a spievané striedavo obidvoma chórmi. Spievaním žalmov sa začínali modlitbové zhromaždenia prvotných kresťanov, zvlášť eucharistia. To dosvedčuje sv. Dionýz Aeropagita: "...Po okadení celého chrámu sa kňaz vrátil k prestolu a začínal sväté spievanie žalmov, ktoré sú skrášlené jeho žalmovým slávoslovím." Tiež, ako píše sv. Hieroným, že po 9. hodine sa schádzalo na spoločné zhromaždenie a začínali hrmieť žalmy.

Antifóny - vyjadrujú poznanie vteleného Slova, ktoré bolo utajené mnohým ľuďom, no prorokom a praotcom ono bolo odkryté, od nich bolo očakávané a ospevované. Prečo sa toto staré proroctvo vždy spieva na začiatku liturgie, niekto to tak objasnil: "Prorocké slová spievané na začiatku liturgie, označujú čas existujúci do sv. Jána Krstiteľa. Tak, ako pripravené sväté dary, označujúce Krista, ešte nie sú do zhromaždenia prinesené a ukázané, no ležia pokryté na žertveníku, tak i antifóny vyjadrujú prvé časy príchodu Ježiša, v ktorých, hoci On i žil, no ešte od mnohých bol nepoznaný, preto bolo nevyhnutné o ňom prorokovať." Sv. German hovorí: "Antifóny sú predpovede prorokov, predpovedajúce príchod Božieho Syna na zem z Panny , ktorý je prijatý a uznaný skrze hlásanie od apoštolov. Narodil sa v posledných dňoch, aby sme ho mohli poznať, že On je Boh a Pán, Kristus."

Simeon Solúnsky hovorí, že speváci spievajú antifóny, zobrazujúc tým zástup prorokov, v ktorých najprv spievajú verše vybrané zo žalmov a potom piesne z Novej Zmluvy. Slovami žalmov zvestujú predpovedané vtelenie Slova Božieho a slovami z Novej Zmluvy poukazujú už na samotnú milosť uskutočňujúcu sa na vtelenom Ježišovi Kristovi i na všetkom, čo pre nás urobil. Preto najprv oslavujú Presvätú Bohorodičku, panensky porodiacu Krista, a prosia Ju o naše orodovanie, hovoriac - modlitbami Bohorodičky spas nás. Potom, spomínajúc svätých, sväto konajúcich v námahách, voláme ich na modlitbu. Nakoniec, velehlasne ospevujeme Prvorodeného, Vodcu i Zavŕšiteľa našej spásy, Krista, hovoriac - spas nás Synu Boží. Podľa Simeona Solúnskeho antifóny vyjadrujú proroctvá, ktoré hovorili o vtelenení Ježiša Krista, preto v deň veľkého sviatku sa osobitne vyberajú verše obsahujúce oslavované tajomstvo a v novozákonnej piesni vyrozpráva sa už uskutočnené vtelenie Ježiša Krista. Po druhej antifóne (na "I teraz") sa spieva vždy pieseň "Jednorodený Synu..." na česť Božieho Syna, ktorý sa vtelil od Svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie. Táto pieseň pripomína čas, keď hlas Boha Otca slávnostne svedčil na Jordáne o Synovi, že On je Jeho milovaný Syn. Tento hymnus, podľa svedectva G. Kedrina, bol napísaný cisárom Justiniánom I. Veľkým v 6. st. proti heréze Nestória, ktorý tvrdil, že Panna Mária porodila nie Bohočloveka, ale len obyčajného človeka.