Speváci pripájajú ešte slávoslovie " Sláva Otcu i Synu i Sv. Duchu ..." na vyjadrenie toho, že pieseň trojsvätého obsahuje vyznanie všetkých osôb Sv. Trojice - Svätý Boh Otec, z ktorého sú Boh Syn a Boh Duch, Sv. silný Syn, hypostatická božia sila, Sv. nesmrteľný - Duch Sv. oživovateľ (Sv. Ján Damascenský).
Modlitba, prednesená kňazom pri speve trojsvätého " sv. Bože ... ", bola dodaná po účinkovaní sv. Bazila Veľkého a sv. Jána Zlatoústeho. Úmysel tej modlitby je, aby presvätého Boha, ktorý býva v nebesiach a tam je neprestajne oslavovaný chválospevom od cherubínov a serafínov, aby blahosklonne prijal chválu z úst veriacich, ktorí sú na zemi, ale nasledujú jeho anjelov : " sám Vládca prijmi z našich úst hriešnikov trojsvätú pieseň ... ".

Pri ukončení spevu Trojsvätého, keď nastupuje čítanie, v tom čase kňaz a biskup má dovolenie sedieť, ako rovný apoštolom podľa milosti učiteľstva a moci Sv. Ducha, a tiež ako vodca a správca cirkevného spoločenstva. Horné, vyvýšené miesta sa začali používať už v časoch samotných apoštolov, keď samotným apoštolom, ktorí boli predstaviteľmi a biskupmi miestnych cirkví prináležalo z hľadiska učiteľského a pastierskeho úradu. Význam tohto svätého miesta je, že na ňom ako pastierskom a vodcovskom tróne predstaviteľov cirkevnej hierarchie, milosťou kňazstva a nebeskou hodnosťou, majúci moc v osobe samého Boha k vedeniu jeho cirkvi, k vykonávaniu sviatosti, tak i samotný horný alebo nebeský trón, na ktorom On, sediac so slávou po pravici Boha Otca vládne všetkému nebeskému a pozemskému.
Po povele diakona " Požehnaj ... " kňaz vzdáva chválu a vyznanie k Bohu, sediacemu na cherubínoch " Požehnaný si ...". Každý z konajúcich sv. liturgiu nosí v sebe obraz Ježiša Krista a smerujúc k hornému miestu predstavuje v sebe samom osobu Spasiteľa, hovoriac : "Požehnaný, ktorý prichádza ...". Tak Ho privítali židia, keď vstupoval do Jeruzalema, ako proroka, kňaza a kráľa Izraela, aby tu položil základ novej zmluvy podľa zámeru Jeho nebeského Otca. Kňaz, stojac na hornom mieste, hovorí: "Pokoj všetkým". Tak Spasiteľ pozdravil učeníkov, keď vstal z mŕtvych. Jeho príklad nasledovali apoštoli a ich nasledovníci. Ten pozdrav bol v prvotnej cirkvi všeobecným biskupským požehnaním, zvolávajúce od Pána na tých, ktorým boli zvestované, všetky dobrá, lebo pokoj vo sv. Písme má takýto význam. Týmto pozdravom sa tiež vzbudzovala sústredenosť k jednote a nábožnosti, pred každým vážnym úkonom v liturgii.

Svätý Ján Zlatoústy píše, že kňaz hovorí nie " Pokoj Vám" , ale " Pokoj všetkým ", lebo keď sme s jedným človekom v pokoji a s druhým vedieme spor, aký úžitok, a v našom rozume a duchu nebude pokoj, ak všetky naše myšlienky nebudú mierumilovné. Na inom mieste ten istý autor píše, pretože pokoj je prameň všetkých dobier, on je pôvodca radosti a ten istý pokoj pripravuje cestu láske.
Simeon Solúnsky píše: "Biskup sediaci na hornom mieste, zobrazujúc Krista, hovorí " pokoj všetkým" a tým ukazuje zjednotenie neba a zeme ako píše Sv. Pavol " On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo... " (Ef. 2,14). Slovo " pokoj ", vlastné Kristovi, je dedičstvo, ktoré On nám nechal, ktoré biskup cez tento pozdrav dáva ľuďom skrze Božie požehnanie".
Zhromaždenie odpovedá " I tvojmu duchu ". Cirkev tak prijímajúc spasiteľný a užitočný pozdrav (pokoja) od kňaza a modliac sa pozdravuje ho hovoriac " I tvojmu duchu ", aby ukázala, že jeho slúženie má byť duchovné a kňaz ku konaniu veľkých božích diel má byť osvietený Duchom zhora a odetý silou božej milosti, aby ne svojou múdrosťou, ale týmto Duchom bol vedený, pre blaho zhromaždenia.

Nasleduje prokimen, ktorý pripravuje naše myšlienky k porozumeniu božích výrokov a ukazuje význam a vážnosť toho, čo sa číta v tento významný deň. Sv. Germán píše, že prokimen označuje chór prorokov, ktorý pozerajúc duchom privítali Pána v tajomných videniach. V sv. evanjeliu sa sám Kristus predstavuje zvestovateľom. Preto tieto spevy vyjadrujú Jeho príchod a obracajú sa k nemu s výrazom oslavy a veľkosti.
Po prokimene je čítanie z apoštolských listov alebo ich skutkov. Sv. Ján Zlatoústy svedčí, že knihu Genezis čítali vo Veľkom pôste, knihu Jóbovu a proroka Jonáša počas Veľkého týždňa, udalosti utrpenia a smrti Ježiša Krista v dni Veľkého týždňa, udalosti vzkriesenia cez Svetlý týždeň a Skutky apoštolov cez celú Päťdesiatnicu.
Sv. Gregor Neocézarejský hovorí:" Keď sa číta sv. evanjelium alebo apoštolské listy buď vnímavý nie knihe alebo čítajúcemu, ale samotnému Bohu, ktorý hovorí skrze toto slovo ".
Aj sv. Ján Zlatoústy svedčí, že čítajúci pred začiatkom čítania z prorockých kníh hovorí:" Takto hovorí Boh...".
Sv. Ján Zlatoústy hovorí:" Keď sa čítajú cisárske listiny, je treba byť mlčanlivý, ale o koľko viac sa všetci musíme utíšiť a stáť s vnímavým sluchom, lebo sa majú čítať písma nie pozemské, ale samotného Pána anjelov ".
Pred čítaním sv. evanjelia sa spieva na klirose pieseň "Aleluja- chváľte Pána", bez prekladu. V apokalypse sv. Ján Teológ počul, ako na nebesiach sa oslavuje svadba Baránkova, chváliac Boha spevom "Aleluja" (Zjv 19,6-7). Tak i my túto radosť z božieho slova a tajomstva eucharistie, ktoré sú obrazom tejto svadby Baránkovej, vyjadrujeme spevom "Aleluja".

Pridávajú sa ešte verše, aby sa predlžoval spev "Aleluja", pretože je treba v tom čase okadiť celý Oltár i ostatné veci. Okiadzanie je ustanovené 1., na znak nábožnosti pred nadchádzajúcim čítaním sv. evanjelia, 2., na tajomné znamenie toho, že cez evanjeliovú blahozvesť sa milosť Sv. Ducha stala ľúbeznou vôňou srdcu človeka. Preto sv. Pavol o zvestovateľoch sv. evanjelia hovorí:"... sme Kristovou ľúbeznou vôňou..." (2 Kor 2,15).
Pred čítaním zo sv. evanjelia sa kňaz modlí modlitbu a prosí Boha, aby osvietil mysle svetlom božej rozumnosti a prítomní sa stali múdrymi v poznaní evanjeliových tajomstiev, umiestnil do ich sŕdc bázeň a nábožnosť k zákonu, aby odvrhnúc telesné túžby žili život duchovne, mysliac a konajúc iba skutky milé Bohu.
Na ambone diakon alebo kňaz hovorí:" Premúdrosť, pozorne počúvajme sv. evanjelium ". Keď ho číta diakon, predstavuje apoštolov a keď kňaz, predstavuje samotného Ježiša Krista. Čítanie sv. evanjelia ukazuje, že Premúdrosť-Kristus, predpovedaný prorokmi, čo bolo vidno zo spevu prokimena, ohlásený apoštolmi, na čo ukazovalo čítanie apoštol. listov, teraz skrze čítanie sv. evanjelia všade a všetkými je poznaný a uznaný ako Mesiáš, zjavuje sa svetu, akoby tvárou v tvár, nech tí, ktorí mu uverili a prijali, dal moc stať sa božími deťmi (Jn 1,12).

Simeon Solúnsky píše:" Samotné čítanie sv. evanjelia označuje zvestovanie posolstva sv. apoštolmi na celom svete. Preto sa najprv čítajú apoštol. listy alebo ich skutky, potom sv. evanjelium, lebo najprv boli učeníci poslaní a potom obišli celý svet, ohlasujúc blahozvesť. Sv. Germán píše, že sv. evanjelium znamená príchod Božieho Syna, aby sme Ho zreteľne videli, nie zahalene a v oblaku ako Mojžiš, ale ako pravého človeka. Cez ústa Ježiša Krista s nami rozprával Boh Otec, nie v hádankách a tiež o Ňom Otec hlasom z neba svedčí pri krste v Jordáne (Mt 3,17).
Simeon Solúnsky píše, prečo sa nečíta sv. evanjelium v Oltári, ale na ambóne- lebo apoštoli zvestovali blahozvesť vyjdúc z Jeruzalema ako zo Svätyne svätých a tiež predstavuje prázdny Kristov hrob, čím sa slová Ježiša Krista uvedené vo sv. evanjeliu mohli pravdivo ohlásiť celému svetu.
Po skončení čítaní sa začínajú úpenlivé prosby, to sú také, ktoré treba prednášať z celej duše, s hlbokou nábožnosťou. Zhromaždení, vnímajúc takými nevýslovnými vzdychmi ducha modlitby (Rim 8,26), vychádzajúcich z úst kňaza alebo diakona, sami prednášajú takéto spoločné volanie k Bohu, trikrát spievajúc "Pane, zmiluj sa". Preto všetky tieto prosby sa nazývajú mimoriadnymi, zintenzívnenými prosbami.

Počas spevu prosieb sa kňaz potichu modlí modlitbu, k zintenzívneniu všeobecných prosieb cirkvi pred božím prestolom-"Pane, Bože náš, prijmi tieto úpenlivé prosby...", ktorá bola zavedená sv. Bazilom Veľkým, za všetkých, ktorí sa spomínajú v prosbách a sú dôstojný prosieb.
Nasledujúce modlitby za katechumenov, ktorí sa pripravujú na vstup do Cirkvi, sú vykonávané cirkvou od čias apoštolských. Diakon spieva:"Ohlásení čakatelia na krst..."- predovšetkým ich samých povzbudzuje k modlitbe za seba samých, aby s ich starosťou o svoju dušu ich Boh spasil. Potom diakon vyzýva i veriacich modliť sa k Pánovi za katechumenov: "Veriaci, modlime sa za tých,..."- pretože, ako hovorí sv. Ján Zlatoústy, že veriaci, prijímajúci sv. tajomstvá, môžu sa modliť čistejšie a vrúcnejšie.
"Nech im otvorí evanjelium spravodlivosti"- robiac ľudí spravodlivých a schopných ospravedlniť sa na božom súde zastúpením Spasiteľa sveta. Sv. evanjelium nielen očisťuje človeka od hriechov, ale i vedie ho ku všetkým čnostiam.
"Nech ich pripojí k svojej...cirkvi"- oni sú ešte cudzí v božom dome, ešte vzdialení od spoločenstva a bratstva veriacich a Cirkev ich ešte neprijala, ako deti, do svojho materinského objatia.