Takéto prinášanie darov z prvotných čias kresťanstva sa prerušilo. No cirkev zachovala pamiatku tohto starého zvyku. Ona určila určité číslo prosfor /chlebov/ a množstvo vína. Jednu prosforu prináša Bohu na obetu vďaky ako spomienku utrpení Ježiša Krista ako Baránka, zabitého na kríži za očistenie hriechov celého sveta /1 Jn 1,29/ a preto sa prvá prosfora nazýva Baránok - Ahnec. Na prosfore zhora je vtlačená pečať, zobrazujúca kríž, ktorá sa tlačí na všetky prosfory s pridaním slov označujúcich víťazstvo Ježiša Krista - IC XC NI KA. Tento názov sa začal používať od tej doby, ako cisár Konštantín Veľký dal urobiť tri kríže z drahocenných materiálov a dal ich postaviť na tri rôzne miesta v Carihrade. Na prvom kríži bol nápis IC - Ježiš, na druhom XC - Kristus a na treťom NI KA - Víťaz. Neskoršie Gréci tieto tri názvy spojili do jedného IC XC NI KA a tak ich písali na kríže.

Skôr ako kňaz vezme do rúk prvú prosforu na vyrezávanie, najprv si umýva ruky. V SZ Boh prikázal Mojžišovi postaviť v stánku veľké umývadlo, aby tí, ktorí prichádzajú k žertveniku, museli si umyť ruky i nohy, keď vstupovali do stánku svedectva /Ex 30,18-21 a Ex 40,30-32/. V NZ slúžiaci si umývajú ruky, aby ukázali čistotu svojej duše a svedomia, s ktorým pristupujú k obete. Ako píšu Apoštolské Ustanovenia v 8. knihe a 11. hl., kňazi si umývali ruky pred prenesením darov zo žertvenika na obetný stôl, tak ako to dnes robia biskupi na archijerejskej službe pred veľkým vchodom. Mimochodom, v starokresťanských chrámoch boli aj také umývadla pri dverách, kde vstupujúci si umývali ruky na znak toho, že sa idú klaňať Bohu v nepoškvrnenosti a čistote svedomia.
Ako píše sv. Ján Zlatoústy v 6. knihe v 108. besede: "Sú dve umývadlá pri dverách cerkvi, jedno s vodou, kde sa umývajú ruky a druhé - ruky chudobných, v ktorých očisťuješ svoju dušu."

Kňaz pristupujúc k žertveniku hovorí tropár Veľkého Piatku: "Svojou drahocennou krvou...", čím jasne ukazuje, že proskomidia je tiež spomienkou na utrpenie a smrť Ježiša Krista. Potom kňaz berie do rúk prvú prosforu, z ktorej vyrezáva Baránka a kopiju, s ktorou naznačuje nad prosforou znak kríža a hovorí: "Na pamiatku Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista." Tieto slová naznačujú, že tento chlieb je určený na prinesenie obety Pánovi, na spomienku utrpenia a smrti Ježiša Krista. Keď reže chlieb na štyroch stranách blízko pečate, prednáša slová, pripomínajúce utrpenie Ježiša Krista. Keď reže z pravej strany pečate, hovorí: "Ako ovča na zabitie ho vedú", z ľavej strany: "Ako nepoškvrnený Baránok...". Týmito rezmi kňaz zobrazuje Jeho pokoru a slobodné trpezlivé utrpenie. Pri rezaní vrchnej strany pečate hovorí: "Pre jeho miernosť vyrvali ho súdu" /prijal nespravodlivé odsúdenie na smrť a bol vzatý na ukrižovanie/ a pri spodnej strane pečate hovorí: "A kto pomyslí na jeho pokolenie" /označujú Mesiáša, trpiaceho v osobe Ježiša Krista, ktorý dáva svoj život za hriech všetkých ľudí/. Takýmto spôsobom oddeľuje vnútro chleba v tvare kocky a vyberá túto časť chleba hovoriac: "Lebo jeho život sa berie zo zeme" a vyberá Baránka, kladie ho na diskos tak, že znak pečate je otočený smerom na diskos a nadrezuje vyrezaný chlieb v tvare kríža. Chlieb, takto položený na diskos, zobrazuje Baránka, ktorý čaká na smrť. Týmto nadrezaním v tvare kríža vyrezaného Baránka v tvare kocky: 1. svätý chlieb sa posväcuje a pripravuje sa k lámaniu pred prijímaním, 2. ukrižovanie, alebo smrť Ježiša Krista na kríži je dokonané. Preto hovorí pri tomto úkone slová: "Obetuje sa Baránok Boží...". Aby celé utrpenie Kristovo na kríži bolo naznačené týmto chlebom, kňaz, obráti Baránka pečaťou hore a prebodáva ho z pravej strany pečate a tým naznačuje prebodnutie Kristovho boku na kríži a z neho vyjde krv a voda, ktoré sa zobrazujú takto spojením vody a vína, vlievaním v tom istom čase do čaše. Kňaz hovorí slová: "Jeden z vojakov..." /Jn 19,34-35/.

Nikolaj Kabasila o tomto hovorí: "Takéto vyrezávanie chleba robí kňaz, aby vybral Dar /Baránka/, zobrazujúc odchod Pána k Otcovi cestou smrti na kríži. Ako chlieb, ktorý je obetovaný Bohu je oddelený od ostatného všedného, tak i Pán je oddelený od ľudí, s ktorými sa zjednotil v prirodzenosti a ako ovča na smrť sa vedie a takým spôsobom je zničený jeho pozenský život."
Svätý patriarcha Germán v pripravení svätého chleba tajomne pozoruje počatie Ježiša Krista a jeho narodenie. Ako v útrobe Panny telo Syna Božieho, účinkom Svätého Ducha, sa vytvorilo z jej nepoškvrneného tela, tak i tu z prosfory vybratá vnútorná časť chleba sa premieňa na liturgii na Telo Ježiša Krista pôsobením Svätého Ducha. Preto prosfora označuje lono Panny Márie, rezy kopije - počatie, vyňatie vnútra chleba - narodenie Ježiša Krista, samotný vyňatý chlieb v tvare kocky - Telo Ježiša Krista, kňaz - Svätého Ducha, ktorý zatienil Máriu, diakon - archanjela Gabriela, sprostredkovateľa nevýslovného tajomstva vtelenia.
Iný profesor liturgiky píše, že v proskomídii sa zobrazuje narodenie Ježiša Krista, ktorý prijal telo, aby priniesol obetu za spásu sveta. Prosfora, z ktorej sa vyberá Baránok, označuje Presvätú Pannu / sv. patriarcha Germán /, žertvenik zobrazuje jaskyňu a Golgotu, diskos jasle, do ktorých bol položený chlapček Ježiš Kristus, hviezdica označuje tú hviezdu, ktorá viedla mudrcov do Betlehemu, pokrovce zobrazujú plienky. Čaša, kadidelnica a tymián v nej horiaci zobrazujú dary prinesené mudrcami – zlato, kadidlo a myrhu. Modlitby a doxológie predstavujú poklonu a oslavu Boha, ktoré vzdávali Spasiteľovi pastieri a mudrci / Simeon Solúnsky /. S týmto sa na proskomidii spomína, s vyrieknutím prorockých slov, utrpenie a smrť Pána. Tým sa naznačuje to, pre čo sa narodil, prišiel na zem – t.j. aby trpel a zomrel za hriechy ľudí.

Z druhej prosfory vykrajuje častičku na česť a pamiatku Preblahoslavenej Panny Márie a kladie ju na diskos po pravici svätého chleba, pretože Matka Božia je na nebesiach po pravici Boha, t.j. vo zvlášnej sláve jeho kráľovstva podľa prorockých slov, hovoriac pri tom: "Po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom." A ako hovorí o nej tropár 6. hodinky: "...lebo mocná je modlitba matky...", podľa učenia Cirkvi, tak pri kladení jej častičky na diskos kňaz prosí Pána, kvôli jej orodovaniu a modlitbám, aby prijal túto obetu na nebeský žertvenik.

Z tretej prosfory sa vykrajuje 9 častičiek za svätých: prorokov, apoštolov, hierarchov, mučeníkov, prepodobnych a všetkých spravodlivých a kladú sa po ľavej strane svätého chleba tri po tri rady, podľa obrazu deviatich činov nebeskej hierarchie, pretože i samé zástupy svätých pred prestolom Baránka sú pričlenené k zástupu anjelských síl a tvoria s nimi jednu oslavujúcu cirkev v nebesiach /Zjv 4,5,19/.
Nakoniec z ostatných prosfor sa prikladajú častičky za živých a mŕtvých, na ich pamiatku a odpustenie hriechov. Potom kladie kňaz za seba samého a modlí sa slovami sv. Bazila Veľkého:"Spomeň si, Pane, podľa svojho veľkého milosrdenstva...". A tak svätý Ahnec, ležiac na diskose uprostred všetkých vykrojených častičiek, ako Kráľ slávy a tajomná Hlava Cirkvi, na nebesiach oslavujúcej a na zemi pod znamením kríža sa namahajúcej, javí sa obklopený celým zástupom nebeských a pozemských duchovných síl.