LITURGIA KATECHUMENOV
Liturgia katechumenov v prvotnej cirkvi zahrňovala v sebe časti bohoslužby, ktoré predchádzali modlitbám veriacich, a to: spev žalmov, čítanie SZ a NZ, poučenia veriacich a modlitby za katechumenov, kajúcnikov a posadnutých zlými duchmi. Najprv sa pozrieme do histórie tejto časti liturgie.
Už apoštol Pavol konal "pred lámaním chleba" dlhé besedy s veriacimi o Božom slove (por. Sk 20,7-9). Vyššie spomínaný sv. mučeník a apologét Justín o liturgii píše, že v deň slnka bolo zhromaždenie na jednom mieste všetkých žijúcich kresťanov v mestách a dedinách, kde sa čítali, koľko dovoľoval čas, rozprávania apoštolov, alebo písania prorokov. Potom, keď čítajúci prestal, predsedajúci zhromaždenia prostredníctvom slova robil poučenie a napomínanie nasledovať tieto prekrásne veci. Potom všetci spolu vstali a modlili sa.

V historickom prameni Sýrskej oblasti "Testamentum Domini Nostri Jesu Christi" môžeme pozorovať sviatočnú formu liturgie ako ju nazýva spis "Oslava na úsvite". Bohoslužba sa konala skoro, aby sa skončila do východu slnka. Biskup, okolo ktorého stáli presbyteri, diakoni, ostatní klerici a národ, zvolal: "Sláva Pánovi". Národ: "Je dôstojné a správne". Biskup čítal dlhotrvajúcu modlitbu, trojnásobnú doxológiu. Národ odpovedal na prvú a druhú časť doxológie zvolaním: "Tebe zvelebujeme, Tebe dobrorečíme, Tebe ďakujeme a Teba prosíme, Bože náš", a na tretiu časť odpovedal slovom "Amen". Po doxológii spievali žalmy a štyri biblické piesne - Mojžišovu, Šalamúnovu a dve z prorokov. Po vykonaní piesní predsedajúci predniesol slávoslovie, zakončujúce sa požehnaním: "Milosť nášho Pána so všetkými vami". Národ: "I s tvojim duchom". Biskup zvolal: "Ešte zvelebujme nášho Pána". Národ: "Dôstojne a správne". Biskup zvolal: "Nech sú hore vaše srdcia". Národ: "Máme k Pánovi". Začínalo sa záverečné slávoslovie. Predsedajúci predniesol dlhú, trojnásobnú doxológiu. Po prvej a druhej časti doxológie národ odpovedal predsedajúcemu vyššie spomenutou aklamáciou a po tretej časti slovom "Amen". Po skončení doxológie sa doplnila ešte nejaká modlitba a nasledovalo čítanie z Prorokov a iné. Potom diakon, alebo presbyter čítal sv. evanjelium a potom biskup, alebo presbyter poučoval zhromaždených. Predniesla sa ešte modlitba a katechumeni, prijímajúc položenie rúk od biskupa, opúšťali modlitebné zhromaždenie. Veriaci dostávali poučenie o sviatostiach, za ktorým nasledovala eucharistia.
V "Ustanoveniach Apoštolských" (2. kniha) sa zhromaždenie začínalo čítaním Sv. Písma.

Čítal sa Pentateuch, knihy historické, poučné a šestnásť prorokov. Potom spievali žalm a pokračovali čítania - Skutky Apoštolov, listov a sv. evanjelium. Nasleduje homilia, ktorú hovorili všetci presbyteri a zakončuje biskup.
Ďalšie svedectvo je zo 4. stor., čias sv. Jána Zlatoústeho. Skôr ako biskup vyšiel na svoj trón, poklonil sa ľudu a pozdravil ich " Pokoj všetkým". Keď sa posadil na trón, začínalo sa čítanie Svätých kníh. Tiež sa responzóriovým spevom prednášali žalmy. Čítajúci na ambóne čítal názov knihy a diakon vyzýval k pozornému počúvaniu a mlčaniu. Nasledovala homília, poučenie a modlitba za katechumenov, ktorí kľačali a po prepustení odchádzali. Potom nasledovala modlitba za veriacich, kajúcnikov a za posadnutých zlými duchmi.

Ďalšie svedectvo je pútničky Etérie (5. st.) vo Svätej Zemi na sviatok Narodenia Ježiša Krista. Pri jaskyni narodenia J.K. sa konala dlhotrvajúca nočná bohoslužba, zostavená z 11. čítaní zo SZ, ktoré sa striedali so spevom žalmov. Potom nasledovala liturgia, ktorá sa začínala responzóriovým spevom 2. žalmu s jeho antifónou. Nasledovalo čítanie z listu sv. Pavla k Títovi, potom aleluja - 1. verš 109. žalmu a sv. evanjelium od Matúša.

6. storočie znamenalo v sebe začiatok nového, dlhotrvajúceho obdobia v histórii kresťanského bohoslúženia, pretože sa začali objavovať v bohoslužbe nové obrady, ktoré dopĺňali a prehlbovali zmysel tejto časti liturgie. Charakteristickou črtou nového byzantského bohoslúženia bolo prehĺbenie bohosloveckého obsahu a významu jeho obradovej stránky. V liturgii sa táto obradovosť koncentrovala okolo vchodu biskupa do chrámu a momentu prenesenia pripravených chleba a vína k prestolu. Pridanie osobitnej slávnostnosti týmto dvom momentom bolo logické a múdre. Starokresťanská liturgia slova mala za svoj cieľ počúvanie Božieho slova a spoločnou modlitbou pripraviť veriacich k dôstojnému prijatiu sv. tajomstiev. V bohosloveckom chápaní sv. Maxima Vyznavača prvý vstup biskupa do cerkvi slúži obrazom prvého príchodu vteleného Boha Ježiša Krista do tohto sveta a tak táto časť liturgie nadobúda nový myšlienkový význam. Ešte s väčšou modlitbovou sústredenosťou musel byť sprevádzaný moment prenesenia chleba a vína k prestolu, pretože ako píše sv. Maxim Vyznavač, vstupom svätých tajomstiev sa označuje dokonalejšie a tajomnejšie nové učenie a poznanie o Božom diele spásy vo vzťahu k ľuďom. Účasťou na sv. prijímaní uskutočňuje sa to stretnutie a zjednotenie s Bohom, po ktorom sa človek stáva hodným zbožštenia.

Boj s arianizmom bol jednou z príčin k zavedeniu sv. J. Zlatoústym nočných pochodov s nesením kríža a spievaním hymnov. Druhou príčinou boli rôzne biedy z nešťastí (zemetrasenie, vojny). Pochod sprevádzalo spievanie žalmov, tropárov, ekténii a čítanie modlitieb. A toto sa označovalo názvom "lítija"- prosby, modlitby. Na ceste počas pochodu mohli byť jedna, dve alebo tri zastávky, nepočítajúc konečného bodu lítijného pochodu. Odtiaľ chrám, pri vchode ktorého sa zakončovala lítija, v liturgickej literatúre dostal názov stacionálny, konečný.

Uvediem dva príklady takýchto pochodov s jednou a tromi zastávkami. Lítija v deň založenia Carihradu mala jednu zastávku. Patriarcha prišiel do Veľkej Cerkvi ( chrám sv. Sofie) tak, že vošiel bočnými dverami do Oltára a tu čítal modlitbu Trojsvätého. Speváci spievali na ambóne tropár. Počas spevu tropára pochod smeroval do cerkvi na Fórum Konštantinum. Čítala sa tu modlitba a za ňou išli tri antifóny. Prvá zo žalmu 45, druhá zo žalmu 46 s dvojitým prípevom "Aleluja". Tretia antifóna bola zo žalmu 47 s tropárom 4. hl.. Patriarcha čítal zvyčajné modlitby a požehnával ľud. Potom prokimen, apoštol, aleluja a sv. evanjelium. Diakon predniesol veľkú ekténiu a speváci spievali tropár. Speváci sa vrátili do cerkvi spievať slávoslovie, ktorým sa zakončovala lítija, čiže malé slávoslovie "Sláva i teraz". Príduc do chrámu začínali liturgiu spievaním Trojsvätého. Lítija s tromi zastávkami predstavovala pochod na deň sv. mučeníkov Sergija a Bakcha a spomienku zemetrasenia v Carihrade za cisára Justiniána v roku 525. Po utreni vo Veľkej Cerkvi patriarcha s procesiou smeroval do cerkvi Vzkriesenia. Tu spievali tri antifony. Prvá antifona zo žalmu 119 s prípevom "Pomiluj mja, Hospodi, Čelovikoľubče" a "Spasi nas, Christe Bože náš". Druhá zo žalmu 120 s prípevom "Molitvami Bohorodicy..." a tretia zo žalmu 121 s prípevom "Aleluja". Po tretej antifone sa čítala modlitba Trojsvätého a speváci spievali lítijný tropár 6. hl. "Pomiluj nas, Hospodi, pomiluj nas...". Procesia smerovala na Fórum, speváci spievali slávoslovie, diakon veľkú ekténiu a po nej spievali tropár 5. hl. Príduc do cerkvi sv. Sergija, opäť spievali slávoslovie s tropárom 5. hl., potom Trojsväté a začala liturgia.