Bohoslužbu je možno nazvať i považovať za ústredný bod duchovného života kresťana. Ťažisko celej bohoslužby je Svätá Božská liturgia ako vrchol života Cirkvi, kedy sa nebo akoby znieslo na zem, kde ľud Cirkvi vidí duchovnými očami znovu prichádzajúceho vteleného Krista – Učiteľa a Spasiteľa. Božská liturgia je večne opakovanie veľkého objatia lásky, ktoré sa skrze Ježiša udialo pre spásu nás všetkých. Preto má každé jej slávenie kozmický charakter, uchovávajúc prítomných ľudí spolu s prosbami za všetkých na celom svete k eschatologickej účasti na nebeskej liturgii. Ľud pri vyzdvihovaní a oslave faktu Ježišovho vzkriesenia má počas liturgie zažiť Paschu – prechod od života smrti, vlastnej hriešnosti do života nového človeka, nakloneného Svätým Duchom, podľa vzoru samého Krista. Liturgia je najdokonalejšou príležitosťou človeka stať sa Božím dieťaťom v zmysle teológie zbožštenia, ktorá tak silno zaznieva vo Východnej cirkvi.
Nato, aby každý prítomný mal čo najväčší duchovný zážitok zo slávenia, aby sa čo najviac odtrhol od všetkých svetských vplyvov, starostí a problémov, má Božská liturgia Východných cirkví široký rozmer. vedie človeka postupne cez množstvo silných modlitieb a hymnou, chápanie Božieho slova, poznanie vlastnej hriešnosti i veľkej lásky Boha a privádza ho k prijatiu jediného Prameňa šťastného života – k Eucharistii. Liturgia, premieňajúc srdce, je cestou k lepšiemu prežívaniu každodenného života.

K lepšiemu chápaniu symbolických úkonov, ktoré Východ využíval pre lepšiu sústredenosť účastných a hodnotnejšie prežívaniu, je potrebné im rozumieť. K tomu ponúkame vysvetlenie najdôležitejších miest Božskej liturgie.
Najčastejšie symboly v liturgii.
Všetky úkony, štýl prostredia, štruktúra liturgie sú charakteristické pre orientálnych ľudí, lepšie vnímajúcich skutočnosti cez symboly. Je to tradícia odlišnej mentality ľudí Východu a Západu. Žiadna z týchto tradícií nemá za cieľ potierať hodnotu tých ostatných, ale naopak. Slúžia pre vzájomné obohatenie obradov a duchovné pozadie úkonov iných obradov môže povzbudiť človeka k horlivejšiemu prežívaniu tých svojich.

Okiadzanie – Počas liturgie sa na mnohých miestach užíva kadidlo, symbolizujúce svojim voňavým dymom prítomnosť sv. Ducha na slávení. Tak ako sa dym po chvíli rozplynie, ale v miestnosti zostáva vôňa, tak aj Svätý Duch je síce neviditeľný, ale jeho účinkovanie je citeľné cez vonkajšie prejavy milosti a skutky lásky.
Prežehnanie – Rovnako sa ľud veľakrát prežehnáva. Pri každom požehnávaní kňaza a pri spomínaní Najsvätejšej Trojice. vyjadruje tým vieru v jediného pravého Boha v Troch Osobách, skrze ktorého sa všetko vo svete uskutočňuje a že všetko prichádzajúce od Boha skrze kňaza je pre ľud nesmiernym požehnaním. Rovnako sa vo Východnej liturgii chápe symbol kríža a prežehnávania ako mocná zbraň proti diablovi, ktorý sa snaží odviesť pozornosť človeka aj počas modlitby. Takto liturgia myslí na človeka a ťažkosť byť plne vnímavým počas celej liturgie, preto mu sporadicky ponúka tento silný vonkajší úkon s vnútorným úmyslom byť prítomný len pre Boha.

Úklon – Počas určených modlitieb i pri prežehnávaní robí ľud mierny úklon na znak pokory, pripravenosti a otvorenosti pre veci, prichádzajúce od Boha.
V prvej časti – Liturgii katechumenov – všetko – ekténie / prosby /, modlitby, spev – má za úlohu pripraviť človeka pre počúvanie Božieho slova podľa príkladu Bohorodičky a svätých. V nich ako otvorených sa toto slovo počalo a prinieslo viditeľnú úrodu. Vo veľkej úcte sa preto vyzdvihuje Evanjeliár – okrášlená kniha štyroch evanjelií, symbolizujúca Krista Učiteľa.
V druhej časti - Liturgii veriacich / verných / sa všetko sústreďuje okolo spasiteľného diela Ježiša Krista. to sa po trojročnom verejnom účinkovaní začalo chýliť k záveru, kvôli ktorému Ježiš prišiel. Smrť, zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie Svätého Ducha s milosťami a darmi. Všetko toto sa nachádza v patričnej následnosti svoje miesto v tejto druhej časti a človek je pre ne pripravený.