„Sväté písmo a Podanie sú dva pohľady jedinej skutočnosti odovzdávania Božieho slova.“
„Sväté podanie a Písmo sú teda akoby zrkadlom, v ktorom na zemi putujúca Cirkev kontempluje Boha a cez ktorého poznáva všetko , kým napokon neuvidí Boha z tváre do tváre takého, aký je (porov. 1Jn 3, 2).“
„Písmo a podanie sú teda navzájom čo najužšie spojené.“ Tridentský koncil hovorí: „Koncil si je vedomý, že táto pravda a poriadok sa nachádzajú v napísaných knihách a nenapísaných tradíciách, ktoré apoštoli prijali z Kristových úst, alebo ktoré od samých apoštolov z vnuknutia Ducha Svätého akoby z ruky do ruky sa ďalej podávali a tak prišli až k nám. Koncil nasleduje príklad pravoverných otcov, keď všetky knihy Starého a Nového zákona- veď jeden Boh je autorom obidvoch- spolu s tradíciami, ktoré sa týkajú viery a mravov, s rovnakou nábožnosťou a úctou prijíma a si uctieva, lebo pochádzajú z úst Kristových alebo sú diktované Svätým Duchom a v nepretržitej tradícii sa zachovali v Katolíckej Cirkvi.“

Obidva sú veľmi potrebné, aby sme mali pevnú istotu a jasnosť pri poznávaní Božieho zjavenia. Písmo sväté dáva Podaniu pevnú istotu, že Cirkev hlása neustále tú istú pravdu, to isté učenie, ktoré mala pri vzniku Cirkvi. „Písmo je vyjadrením ústneho podania, no ústne podanie je predpokladom a nasledujúcim výkladom Svätého písma.“
Ako sa Sväté písmo nachádza v knihách Starého a Nového zákona, takisto aj podanie je zachytené v tzv. dokumentoch. Slovo tradícia v sebe zahrňuje štvoro prvkov, a to:
1.odvodzujúcu osobu
2.moc odovzdávať
3.úkon odovzdania
4.odovzdaný predmet

Osoby odovzdávajúce tradíciu sa ustavične menia a takisto sa pominú aj úkony odovzdávania. Avšak ostávajú zvyšné dve: moc odovzdávať, ktorá sa prenáša nástupníctvom a odovzdaný predmet.
Kto je vlastne nositeľom zjavenia? Druhý vatikánsky koncil nám dáva odpoveď: Celý boží ľud je nositeľom podania. Boží ľud má akýsi cit pre vieru (sensus fidei), ktorým posudzuje, či je niečo správne alebo či to patrí do Kristovho tajomstva. Túto činnosť môže Cirkev ako celok vykonávať len v podriadenosti učiteľskému úradu Cirkvi.

Práve v potridentskej teológii sa vytvoril názor, že čo celý ľud uznáva za zjavenú pravdu, to sa má pokladať za prameň poznania. Avšak toto tiež podlieha aj kritickej norme, ktorou je Sväté písmo. Ak by tak nebolo mohli by vzniknúť vo viere nekresťanské názory, o čom nám hovoria aj skúsenosti z dejín, napríklad to boli klamné názory o čarodejniciach ako aj vojny, ktoré viedli kresťania.
Takže odovzdávaný predmet je zahrnutý v presvedčení kresťanského ľudu, ale jednak aj v dokumentoch podania, ako sú symboly viery, vieroučné aktá, vydané Rímskou stolicou, vieroučné dekréty snemov, spisy Otcov a teológov, liturgické doklady.
Tieto dokumenty môžu byť prvotné alebo druhotné. Prvotné dokumenty pochádzajú od magistéria: dekréty snemov, pápežov, symbola viery. To predstavuje prvotné súdidlo posvätného podania. Druhotné zase nepochádzajú od magistéria, ale s nimi súhlasia. Do tejto skupiny patrí súhlas cirkevných Otcov a teológov. Ich spisy sa používajú v dogmatickom dokazovaní.