ROZDELENIE TEXTU:
I.Mk 6, 7
II.Mk 6, 8-9
III.Mk 6, 10-11
IV.Mk 6, 12-13

I.Mk 6, 7
Ako som už spomínal, Ježiš sa nevzdáva ani neodstupuje od svojho poslania, ktoré má od Otca, ale ide ďalej, posiela svojich učeníkov, aby hlásali, čo počuli a videli u svojho Majstra.
Sú posielaní po dvoch. Vyplýva to zo starozákonného chápania, že hodnoverné je svedectvo je iba z úst dvoch svedkov. „Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; na výpovedi dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie.“ ( Dt, 19, 15) Ďalším dôvodom je to, že dvaja ľudia sú pre seba pomocou a útechou a takisto aj čistota ich hlásania je chránená, keď jeden bdie nad tým druhým. Taktiež sa predpokladá, že ich hlásanie nieslo so sebou aj dlhé a namáhavé cesty často i pustou krajinou, na ktorých bolo aj veľa nebezpečenstva, čo sa vo dvojici ľahšie prekonávalo. Marekova správa je akoby nejakou skicou, nie je tu žiadna zmienka o uzdravovaní chorých a o kázaní, aj keď to verš 12-13 predpokladá.

Neide tu o nejakú skušobnú misiu. Majú plne vykonávať úlohu, pre ktorú boli povolaní (Mk 3, 12n). Majú mať s Ježišom účasť na jeho poslaní a moci.
Ježiš im dáva moc nad nečistými duchmi. Jeden kňaz takto píše: „ Čo znamená táto moc? Dal im schopnosť potierať nespravodlivosť, nelásku, nepriateľstvo, závisť, nenávisť a všetky zlá, ktoré spôsobujú, že život na tomto svete je trpký a neznesiteľný. A akým spôsobom im dal moc nad zlými duchmi? Naplnil ich svojím Duchom, svojou Láskou. Božia láska a moc je silnou zbraňou proti zlám tohto sveta. Aby bolo aj navonok vidieť, že sú vystrojení na apoštolskú cestu, posiela ich po dvoch. Sv. Gregor Veľký vraví, že k láske sú potrební najmenej dvaja. Tým, že ich posiela po dvoch naznačuje, že Božie posolstvo sa nedá inak ohlasovať, len láskou. Kto je egoista a chce milovať iba seba, nech sa vôbec nenamáha
ohlasovať Krista, lebo egoista je Ježišovým opakom.“

II.Mk 6, 8-9
Ako som už vyššie spomínal, že neide o príkazy, ktoré by sa mali chápať nejako doslovne, o čom svedčia aj rozdiely u jednotlivých synoptikov, čo sa týka príkazov. To nám dosvedčuje aj skutočnosť, že prvotná cirkev tieto Ježišove príkazy nebrala doslovne. Hlavný je tu duch apoštolskej jednoduchosti. Ježiš nechce, aby apoštol bol zaťažovaný zbytočnosťami.
Čo sa týka palice, sv Augustín píše, že palica je u Mt a Lk v zmysle slovnom a u Mk je v zmysle metaforickom, čo vyjadruje právo požadovať od veriacich najnutnejšie zaopatrenie. Podľa niektorých exegétov bola palica povolená, ak slúžila ako opora, no zakazaná je tam, kde sa používa na obranu alebo ako symbol moci.
Kapsa môže byť chápaná v zmysle žobrácka kapsa alebo pravdepodobnejšie ako mešec.
Odporúčanie, aby si brali so sebou sandály znamená, že to bude dlhá cesta, môžeme to znova chápať obrazne, lebo u Mt a Lk sú zakázané.
Dvoje šiat sú zakázané u všetkých, čo značí, človek má byť spokojný s prvým pozvaním a nemá hľadať niečo lepšie.

III.Mk 6, 10-11
Hlavnou úlohou bolo kázanie, čo nasvedčuje aj použitie gramatického tvaru slovesa v texte. Je použitý slovesný tvar – aoristu, zatiaľ čo sa o uzdravovaní hovorí v slovesnom čase- imperfekte, čo značí niečo vedľajšie. Nikomu sa však evanjelium nemá vnucovať násilím. Tam, kde ich neprijmú, kde sa stretnú s odmietnutím, nemajú sa snažiť dlhými slovnými súbojmi a presvedčovaním premáhať odpor a zatvrdlivosť srdca, ale majú ísť ďalej pokojne. S týmito, ktorí opovrhnú sa majú rozísť dôkladne, že dokonca až opovrhnú prachom, ktorý by mohli z ich pôdy odniesťso sebou. Je to iste symbolické vyjadrenie, ktoré má korene v židovskej tradícii. Vyjadruje to prerušenie všetkého spojenia s nimi, ale je to aj varovanie pred nastávajúcim súdom. Jednak to aj vyjadruje, že Ježišovi učeníci sú oslobodení od akéhokoľvek záväzku voči takýmto ľuďom. No toto gesto nemá byť robené urážlivo alebo z nenávisti. Ježišových učeníkov to iste bolí a nie je pre nich ľahké, keď sa majú stretnúť s odmietnutím, pretože Ježiš povedal, že vina odmietnutia posolstva spásy je väčšia, ako to, čo bolo v Sodome a Gomore. ( Porov. Mt, 11, 23-24 )
Kde ich prijmú a pohostia, tam majú zostať pokým neurobia svoju úlohu do konca. Nemôžu meniť bydlisko napríklad, ak by im niekto ponúkol bohatšie a pohodlnejšie bývanie. Majú nasledovať svojho Majstra, ktorý počas svojho účinkovania nepoznal pohodlie.

IV.Mk 6, 12-13
Po Ježišových inštrukciách sa apoštoli rozišli po Galilei. Marek podáva správu o priebehu apoštolátu dosť stručne a na rozdiel od Lukáša sa vyznačuje zvláštnosťami. Lk píše o hlásaní evanjelia, Mk udáva obsah kázania, ktorým je pokánie. Lk píše o uzdravovaní chorých a Mk sa zmieňuje aj o vyháňaní zlých duchov a mazaní chorých olejom.
Už starí Babylončania, Gréci a Rimania mali mazanie chorých olejom V Oriente mal olej v lekárstve veľmi významnú úlohu. Aj Židia používali olej ako liek kvôli jeho hojivým a ukľudňujúcim účinkom, dokonca rabíni dovoľovali mazať chorých olejom aj v sobotu. Táto starozákonná praktika sa spomína v evanjeliu iba na tomto mieste. Niektorí exegéti si mysleli, že apoštoli skutočne uzdravovali prirodzene, ale zo slov evanjelistov a súvislostí nám vychádza, že mazanie olejom iba znázorňovalo ich moc nad chorobou a išlo o dar zázraku. Oni uzdravovali ako ich Učiteľ, iba slovom, aj keď Ježiš nemazal olejom pri uzdravovaní.
O návrate z misie sa hovorí trocha ďalej (Mk 6, 30), čo ma za úlohu naznačiť, že medzi poslaním a návratom uplynula určitá doba.
Sledujeme, že Dvanásti sa stretli s kladným prijatí a aj ich pričinením sa dosiahlo to, že o Ježišovi sa hovorilo aj v najvyšších kruhoch, až na dvore Herodesovho paláca.