A. Prvý krok - práca s textom

Delimitácia textu
Uvedený text o vyslaní Dvanástich sa nachádza v šiestej hlave Markovho evanjelia. Začiatok tohto textu je počnúc siedmym veršom: „Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch.“ Daná textová jednotka končí svedectvom o činoch vyslaných apoštolov trinástym veršom: „Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Zdá sa, akoby zadanej časti t. j. 6, 7-13 chýbala ešte jedna veta a to verš 6b: „Potom chodil po okolitých dedinách a učil.“ No nie je tomu tak. Táto veta nie je časťou predchádzajúceho rozprávania a takisto nepatrí do rozprávania mojej časti textu. Je to iba konštatovanie, že Ježiš „chodil po okolitých dedinách“ (6, 6b).

Štruktúra textu
SYNOPTICKÉ POROVNANIE

Mt 9, 35; 10,1.9-11.14 Mk 6, 6b-13 Lk, 9, 1-6
35A Ježiš chodil po všetkých mestách a 6bPotom chodil po okolitých
Dedinách, učil v ich synagógach, hlásal dedinách a učil.
Evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
1Zvolal svojich Dvanástich učeníkov a 7Zvolal Dvanástich a začal ich 1Zvolal Dvanástich a dal im moc posielať po dvoch. Dal im moc dal im silu i moc
nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali nad nečistými duchmi nad všetkými zlými duchmi a liečiť a uzdravovali každý neduh a každú neduhy. 2Potom ich poslal hlásať
chorobu. Božie kráľovstvo a uzdravovať
8a prikázal im, aby si okrem chorých. 3A povedal im: „Na cestu
9Neberte si do opaskov ani zlato ani palice nebrali na cestu nič: ani si neberte nič: ani palicu ani
striebro ani peniaze, 10ani kapsu na cestu chlieb ani kapsu ani peniaze do chlieb ani peniaze
si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani opaska, 9ale aby sa obuli do
palicu, lebo robotník si zaslúži svoj sandálov a neobliekali si dvoje ani dvoje
pokrm. šiat. šiat nemajte.
11Keď 10 A povedal im : Keď kdekoľvek 4Keď
prídete do niektorého mesta alebo dediny, vojdete do domu, vojdete do niektorého domu,
Vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam
potom ostaňte, kým nepôjdete ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ostaňte tam a odtiaľ
ďalej. 14A keby vás ďalej. 11Ale keby vás vychádzajte. 5Ale keby vás
niekto neprijal, ani na niektorom mieste neprijali , ani niekde neprijali,
vaše slová nevypočul, z takého domu nevypočuli
alebo aj mesta odíďte a straste si odíďte odtiaľ a straste si odíďte z toho mesta a straste si
prach z nôh. prach z nôh na svedectvo proti prach z nôh na svedectvo proti
nim. 12Oni šli a hlásali, že nim. 6 Oni šli, chodili po
treba robiť pokánie. Po dedinách, všade hlásali evanjelium
13Vyhnali mnoho zlých duchov,
Pomazali olejom veľa chorých a a
uzdravovali. uzdravovali.

Apoštoli boli určitú dobu s Ježišom, boli svedkami jeho učenia a zázrakov. Teraz prichádza ich prvé rozoslania pre ich apoštolskú prácu. Na brehu Genezaretského jazera boli povolaní a odtiaľ pravdepodobne (Kafarnaum) boli aj vyslaní.
Bolo by zvláštne a nepochopiteľné, keby na nedôveru a odmietnutie zo strany ľudí reagoval sklamane a ako zranený človek. Ba naopak, putuje ďalej v blízkosti svojho domova (6, 6b). Dokonca robí ešte viac: posiela svojich vyvolených Dvanástich a posiela ich po dvoch a dáva im moc nad nečistými duchmi. Namiesto toho, aby Ježiš rezignoval ešte viac sa snaží, aby vyslobodil svoj ľud z moci zlého.
Matúš podáva správu o vyslaní Dvanástich hneď po ich Ježišovom vyvolení. (Mt 10, 5). U Marka sú tieto dva udalosti prerušené rôznymi príhodami. Markove údaje v porovnaní s Matúšom a Lukášom sú stručnejšie a ohľadom Ježišových pokynov sú tam rozdiely.
Keď Ježiš hovorí u Marka, že učeníci si môžu zobrať palicu, u Matúša a Lukáša im to Ježiš zakazuje. Tieto rozdiely nám pomáhajú správne pochopiť zmysel textu. Vidíme, že Ježiš nevyžaduje nijaké doslovné plnenie zákonov a pravidiel. U Marka sú dovolené topánky, u Matúša sa zakazujú, to tiež treba chápať nie ako doslovný príkaz, ale ako skutočnosť, že poslovia, ktorí vždy nesú radostnú zvesť do rôznych krajov, majú slobodne a nezaťažení ľuďmi a vecami ísť svojou cestou. V týchto textoch neide o vecnú odlišnosť medzi výpoveďami Marka, Matúša a Lukáša, ale ide tu iba o formálnu odlišnosť. Zdôrazňuje sa tam, že poslovia môžu vykonávať svoje poslanie a službu bez ľudských záruk a pomocných prostriedkov, opierajúc sa jedine o Božiu pomoc, ktorý sa bude o nich starať. Najdôležitejšie vybavenie je vlastne plná moc nad nečistými duchmi.
ROZDELENIE TEXTU:
I.Mk 6, 7
II.Mk 6, 8-9
III.Mk 6, 10-11
IV.Mk 6, 12-13

I.Mk 6, 7
Ako som už spomínal, Ježiš sa nevzdáva ani neodstupuje od svojho poslania, ktoré má od Otca, ale ide ďalej, posiela svojich učeníkov, aby hlásali, čo počuli a videli u svojho Majstra.
Sú posielaní po dvoch. Vyplýva to zo starozákonného chápania, že hodnoverné je svedectvo je iba z úst dvoch svedkov. „Jeden svedok nebude nič platný pri nejakej vine alebo zločine, ktorého sa niekto dopustil; na výpovedi dvoch alebo troch svedkov bude závisieť rozhodnutie.“ ( Dt, 19, 15) Ďalším dôvodom je to, že dvaja ľudia sú pre seba pomocou a útechou a takisto aj čistota ich hlásania je chránená, keď jeden bdie nad tým druhým. Taktiež sa predpokladá, že ich hlásanie nieslo so sebou aj dlhé a namáhavé cesty často i pustou krajinou, na ktorých bolo aj veľa nebezpečenstva, čo sa vo dvojici ľahšie prekonávalo. Marekova správa je akoby nejakou skicou, nie je tu žiadna zmienka o uzdravovaní chorých a o kázaní, aj keď to verš 12-13 predpokladá.

Neide tu o nejakú skušobnú misiu. Majú plne vykonávať úlohu, pre ktorú boli povolaní (Mk 3, 12n). Majú mať s Ježišom účasť na jeho poslaní a moci.
Ježiš im dáva moc nad nečistými duchmi. Jeden kňaz takto píše: „ Čo znamená táto moc? Dal im schopnosť potierať nespravodlivosť, nelásku, nepriateľstvo, závisť, nenávisť a všetky zlá, ktoré spôsobujú, že život na tomto svete je trpký a neznesiteľný. A akým spôsobom im dal moc nad zlými duchmi? Naplnil ich svojím Duchom, svojou Láskou. Božia láska a moc je silnou zbraňou proti zlám tohto sveta. Aby bolo aj navonok vidieť, že sú vystrojení na apoštolskú cestu, posiela ich po dvoch. Sv. Gregor Veľký vraví, že k láske sú potrební najmenej dvaja. Tým, že ich posiela po dvoch naznačuje, že Božie posolstvo sa nedá inak ohlasovať, len láskou. Kto je egoista a chce milovať iba seba, nech sa vôbec nenamáha
ohlasovať Krista, lebo egoista je Ježišovým opakom.“

II.Mk 6, 8-9
Ako som už vyššie spomínal, že neide o príkazy, ktoré by sa mali chápať nejako doslovne, o čom svedčia aj rozdiely u jednotlivých synoptikov, čo sa týka príkazov. To nám dosvedčuje aj skutočnosť, že prvotná cirkev tieto Ježišove príkazy nebrala doslovne. Hlavný je tu duch apoštolskej jednoduchosti. Ježiš nechce, aby apoštol bol zaťažovaný zbytočnosťami.
Čo sa týka palice, sv Augustín píše, že palica je u Mt a Lk v zmysle slovnom a u Mk je v zmysle metaforickom, čo vyjadruje právo požadovať od veriacich najnutnejšie zaopatrenie. Podľa niektorých exegétov bola palica povolená, ak slúžila ako opora, no zakazaná je tam, kde sa používa na obranu alebo ako symbol moci.
Kapsa môže byť chápaná v zmysle žobrácka kapsa alebo pravdepodobnejšie ako mešec.
Odporúčanie, aby si brali so sebou sandály znamená, že to bude dlhá cesta, môžeme to znova chápať obrazne, lebo u Mt a Lk sú zakázané.
Dvoje šiat sú zakázané u všetkých, čo značí, človek má byť spokojný s prvým pozvaním a nemá hľadať niečo lepšie.

III.Mk 6, 10-11
Hlavnou úlohou bolo kázanie, čo nasvedčuje aj použitie gramatického tvaru slovesa v texte. Je použitý slovesný tvar – aoristu, zatiaľ čo sa o uzdravovaní hovorí v slovesnom čase- imperfekte, čo značí niečo vedľajšie. Nikomu sa však evanjelium nemá vnucovať násilím. Tam, kde ich neprijmú, kde sa stretnú s odmietnutím, nemajú sa snažiť dlhými slovnými súbojmi a presvedčovaním premáhať odpor a zatvrdlivosť srdca, ale majú ísť ďalej pokojne. S týmito, ktorí opovrhnú sa majú rozísť dôkladne, že dokonca až opovrhnú prachom, ktorý by mohli z ich pôdy odniesťso sebou. Je to iste symbolické vyjadrenie, ktoré má korene v židovskej tradícii. Vyjadruje to prerušenie všetkého spojenia s nimi, ale je to aj varovanie pred nastávajúcim súdom. Jednak to aj vyjadruje, že Ježišovi učeníci sú oslobodení od akéhokoľvek záväzku voči takýmto ľuďom. No toto gesto nemá byť robené urážlivo alebo z nenávisti. Ježišových učeníkov to iste bolí a nie je pre nich ľahké, keď sa majú stretnúť s odmietnutím, pretože Ježiš povedal, že vina odmietnutia posolstva spásy je väčšia, ako to, čo bolo v Sodome a Gomore. ( Porov. Mt, 11, 23-24 )
Kde ich prijmú a pohostia, tam majú zostať pokým neurobia svoju úlohu do konca. Nemôžu meniť bydlisko napríklad, ak by im niekto ponúkol bohatšie a pohodlnejšie bývanie. Majú nasledovať svojho Majstra, ktorý počas svojho účinkovania nepoznal pohodlie.

IV.Mk 6, 12-13
Po Ježišových inštrukciách sa apoštoli rozišli po Galilei. Marek podáva správu o priebehu apoštolátu dosť stručne a na rozdiel od Lukáša sa vyznačuje zvláštnosťami. Lk píše o hlásaní evanjelia, Mk udáva obsah kázania, ktorým je pokánie. Lk píše o uzdravovaní chorých a Mk sa zmieňuje aj o vyháňaní zlých duchov a mazaní chorých olejom.
Už starí Babylončania, Gréci a Rimania mali mazanie chorých olejom V Oriente mal olej v lekárstve veľmi významnú úlohu. Aj Židia používali olej ako liek kvôli jeho hojivým a ukľudňujúcim účinkom, dokonca rabíni dovoľovali mazať chorých olejom aj v sobotu. Táto starozákonná praktika sa spomína v evanjeliu iba na tomto mieste. Niektorí exegéti si mysleli, že apoštoli skutočne uzdravovali prirodzene, ale zo slov evanjelistov a súvislostí nám vychádza, že mazanie olejom iba znázorňovalo ich moc nad chorobou a išlo o dar zázraku. Oni uzdravovali ako ich Učiteľ, iba slovom, aj keď Ježiš nemazal olejom pri uzdravovaní.
O návrate z misie sa hovorí trocha ďalej (Mk 6, 30), čo ma za úlohu naznačiť, že medzi poslaním a návratom uplynula určitá doba.
Sledujeme, že Dvanásti sa stretli s kladným prijatí a aj ich pričinením sa dosiahlo to, že o Ježišovi sa hovorilo aj v najvyšších kruhoch, až na dvore Herodesovho paláca.
KEY WORDS - KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
- zvolal
-začal ich posielať
-prikázal im
-šli, hlásali a uzdravovali

ŽÁNER: rozprávanie
POSTAVY: Ježiš, Dvanásti apoštoli, zlí duchovia, chorí ľudia
Letmotív: Ježiš -Boží Syn posiela Dvanástich a dáva im svoju moc, ktorá každému poslanému učeníkovi Ježiša stačí na to, aby hlásal evanjelium a robil v jeho mene divy.

D.Druhý krok – Kontext
Ako som už vyššie spomínal, Marek nepíše o vyslaní apoštolov hneď po ich vyvolení, ale je to prerušené rôznymi rozprávaniami. Ježiš prichádza do svojej vlasti, kde zažije odmietnutie od svojich vlastných, no neúspech vo vlasti, neznamená pre neho porážku, ide ďalej a nevzdáva sa, chodí po okolitých dedinách a posiela svojich učeníkov. Tu vidím takú náväznosť predchádzajúceho rozprávania s tým mojím a zase potom ako som už spomínal, je načrtnutá akási náväznosť účinkovania Dvanástich s ďalším rozprávaním a to, že sa zvesť o Ježišovi dostala až ku Herodesovi. Nasleduje rozprávanie o jednom z Božích služobníkov, ktorý kvôli službe Bohu obetoval svoj život. Je to sťatie Jána Krstiteľa, ktorý pripravoval cestu Pánovi. Akoby hneď v nasledujúcich veršoch chcel Marek ukázať až do krajnosti ako sa má pravý Boží posol radostnej zvesti odpútať od tohto sveta a vyplniť požiadavky, ktoré dal Ježiš Dvanástim učeníkom.

STAROZÁKONNÝ KONTEXT
Ako som už spomínal v rozdelení textu, starozákonné chápanie svedectva bolo, že iba svedectvo dvoch je hodnoverné. Zákon upravoval používanie svedectva: odsúdenie nie je možné bez výpovede svedkov (Nm 5, 13) a aby sa predišlo omylom alebo zlomyseľnosti, vyžaduje sa aby svedčili aspoň dvaja svedkovia (Nm 35, 30; Dt 17, 6; 19, 15). Pri hrdelných procesoch svedkovia, ktorí mali zodpovednosť za odsúdenie zločinca, mali byť prví pri výkone trestu. Učitelia múdrosti krivé svedectvo odsudzujú ako niečo, čo sa oškliví Bohu. Takto aj ohlasovanie zvesti apoštolmi mohlo byť prijímané ako hodnoverné.
Striasť prach z nôh hlavne symbolicky znázorňuje varovanie pred súdom.

C.Tretí krok – Syntéza
„Ježiš hneď od začiatku svojho verejného života chcel rozmnožiť svoju prítomnosť a rozšíriť svoje posolstvo pomocou ľudí, ktorí by boli takými ako on.“ Preto si povoláva učeníkov.
„Ježišovo poslanie sa predlžuje v poslaní apoštolov, Dvanástich, ktorí sa práve preto nazývajú apoštolmi. Ježiš ich posiela už za svojho pozemského života hlásať evanjelium a uzdravovať, čo je predmetom jeho osobného poslania. Oni sú tými robotníkmi, ktorých Pán poslal na žatvu (Mt 9, 38p; porov. Jn 4, 48); sú služobníkmi, ktorých Kráľ poslal, aby priviedli pozvaných na svadbu jeho Syna (Mt 22, 2p). Nemajú si robiť nijaké ilúzie o osude, čo ich čaká; vyslanec nie je väčší než ten, čo ho poslal (Jn 13, 16); ako zaobchádzali s Pánom, tak budú zaobchádzať so služobníkmi (Mt 10, 24n)“ Ježiš dobre vie, že to pre nich nebude ľahké, lebo sám sa stretol s nepochopením. Posiela ich ako „ovce medzi vlkov“ (Mt 10, 16). Avšak, čo urobia jeho služobníkom, to urobia jemu samému a nakoniec aj Otcovi: „Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“(Mt, 10, 16)

D.Štvrtý krok - Môj kontext
V tomto slove som našiel sám seba, svoju situáciu a svoje chyby. Keď som hľadal kľúčové slová, uvedomil som si, že taká istá schéma sa nachádza aj v mojom živote. Verím, že aj mňa si Boh takto zavolal, konkrétne do seminára, teraz som v jeho škole, kedy ma učí a dáva mi príkazy na „cestu“ skrze jeho Božie slovo, skrze predstavených a rôzne situácie, ktoré mi Pán dáva. Je tu určitý čas, kedy by som sa mal naučiť chodiť s Pánom. Ak Pán dá a nastane pravý čas, pošle aj mňa na svoju žatvu, kedy budem chodiť a konať v jeho mene a s jeho mocou. Pre mňa sa objavuje výzva, aby som skutočne využil túto chvíľu formácie a vzdelávania naplno ako len môžem.

Ukázal mi cez to aj jednu skutočnosť, že jedine jemu mám zveriť svoj život s dôverou, že čokoľvek ma zastihne, On sa o mňa postará a v najťažších chvíľach mi dí vo viere vytrvať, lebo On povedal: „Neboj sa, veď som s tebou ja,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilňujem ťa, ba pomáham ti,
držím ťa svojou spásnou pravicou.“ Iz 41,10

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mt 6,7-13: Seminárna práca z Nového zákona