4B. Literárna analýza textov
Pri exegéze žalmov v posledných desaťročiach má veľkú úlohu ich štrukturálna analýza a kritika foriem (nem. Formgeschichte). Táto sa snaží objavovať pevné formy už popísaných druhov, popisovať ich, určovať úmysel ich výpovede a miesto v živote (Sitz im Leben). Veľkú prácu na tomto poli urobil Hermann Gunkel, ktorý prikročil k analýze žalmov vo svetle ich literárnej formy, všímajúc si skúsenosti, z ktorých žalmy vyrastajú a možné prostredie ich vzniku. Gunkel rozdelil žalmy do 5 základných kategórií: Hymny, žalospevy ľudu, žalospevy jednotlivca, piesne vďakyvzdania, duchovné básne. Iný významný biblista, J. Westermann pri zohľadnení vnútornej dynamiky modlitby, ktorá dáva žalmom formu, navrhol 6 kategórií: žalospevy ľudu, žalospevy jednotlivca, žalmy deklaratívnej chvály ľudu, žalmy deklaratívnej oslavy jednotlivca, opisné žalmy chvály a eschatologické piesne chvály.

Žalmy s prosbou o zničenie nepriateľov patria väčšinou do kategórie žalospevov a z tohto pohľadu je nutné ich aj vnímať. Tieto modlitby vznikli pri stretoch Izraela s rôznymi krízovými situáciami, akou boli vojnové konflikty, útok nepriateľa, zajatie, poľnohospodárske ťažkosti... Dôležité je všimnúť si vnútornú štruktúru týchto modlitieb. Westermann popisuje štruktúru žalospevu takto:
1.oslovenie
2.sťažnosť voči Bohu, sebe, či iným
3.pohľad do minulosti a vyjadrenie dôvery
4.prosba
5.motívy
6.dvojité želanie
7.Božia odpoveď
8.prísľub oslavy

Nebezpečenstvo, ktoré žalmista prežíva môže mať bezprostredný zdroj v útoku iného človeka, či celého národa, čiže nepriateľov. Jeho opis je v skutočnosti dosť stereotypný. Je to niekto, kto obkľučuje žalmistu. Je ako zver čakajúca v úkryte, aby sa vrhla na žalmistu, ktorý koná ako nič netušiaca obeť. Všimnime si, že sa neuvádzajú detaily, ktoré by identifikovali nepriateľov s nejakou konkrétnou skupinou.
Žalmista je pritom vykreslený ako bezmocná obeť, ktorý musí byť zachránený len silou zvonku. Ohrozený nie len jeho fyzický život, ale spolu s ním celé jeho bytie pred Bohom, jeho viera a zmluva, ktorú uzavrel Boh s jeho ľudom. Jeho ohrozenie je vlastne ohrozením práv samotného JHVH. Len Boh môže zasiahnuť, preto sa žalmista dovoláva jeho súdu.
V prosbe sa objavuje motív, v ktorom sám JHVH bude mať prospech z toho, ak zasiahne v žalmistov prospech. Odvoláva sa na identifikáciu medzi ľudom Izraela a JHVH.

Túžba žalmistu po záchrane bude mať dva účinky: záchranu žalmistu a zničenie nepriateľa. Záchrana vyžaduje pozdvihnutie utláčaného z útlaku, a to nutne zahŕňa prekazenie opozície nepriateľa voči oslobodeniu. Žalmista často volá Boha, aby potrestal nepriateľa tým istým spôsobom, akým ho on sám chcel zničiť. Na tomto mieste sa najčastejšie uvádzajú „preklínania nepriateľov.“ V prosbe žalmista žiada Boha, aby ponížil utláčateľov, aby bola obnovená spravodlivosť a dobro. Nezabúdajme na celý kontext. Zničenie nepriateľov je prosbou adresovanou Bohu, teda nie osobnou pomstou, je zasadená v modlitbe, v ktorej sa výkonná moc necháva Bohu Izraela. Opisy nepriateľov a prosby o ich zničenie mobilizujú radikálnu vernosť žalmistu a každého, kto sa ich modlí, Božím cestám a Božej spravodlivosti.

5. Historická skúsenosť
Kniha žalmov je zbierkou žalmov rôznych žánrov z najrôznejších období izraelských dejín. Dobu vzniku jednotlivých žalmov je veľmi ťažké určiť. V jednotlivých žalmoch môžeme nájsť veľmi starý predexilný materiál, rovnako tak je isté, že iné žalmy predpokladajú babylonský exil. Niektoré zo žalospevov ľudu hovoria výslovne o zničení chrámu (Ž 74, 3 – 8; 79, 1 – 3). Iné dávajú poznať, že podnetom k náreku sú politické a vojenské ohrozenia, prípadne katastrofy (Ž 44; 60; 80; 83).

Izraelitom na opísanie a interpretovanie súčasnej situácie pomáhajú dejinné udalosti podobné tým, ktoré práve prežívajú.
Skúsenosť exodu je základným zážitkom Izraela. Pre mladšie generácie sa stal obrazom vyslobodenia, vzhľadom naň sa posudzovali a hodnotili súčasné udalosti.
Udalosť exodu je jedným z ústredných modelov náreku. Ľud bol utláčaný, volal k Pánovi, Pán vypočul ich volanie, vyviedol ich z krajiny otroctva. Toto vyslobodenie zahŕňa záchranu Izraelitov aj zničenie nepriateľa.
Ďalšími historickými udalosťami, ktoré sa odrážajú v žalmoch sú uzatvorenie zmluvy na Sinaji, darovanie Tóry, vyvolenie patriarchov, boj sudcov (Ž 83, 10) – Sdc 7, 1n), mocné kráľovstvo Izraela za čias Dávida...
Spomienka Izraelitov nikdy nebola bezvýznamným uvažovaním o minulosti, ktorá nemá žiadny bezprostredný účinok na prítomnosť. Minulosť sa pripomínala preto, aby sa oslávil a zvelebil JHVH, aby sa mobilizovala nádej a viera počas kríz.