Medzi ďalšie pramene viery patria spisy Náuky a zmluvy (Doctrine and Covenants) a Drahocenná perla (Pearl of Great Price). Kniha Náuky a zmluvy je “zbierka videní Josepha Smitha, ktorá má základný význam pre organizačnú štruktúru mormonskej cirkvi i pre každodenný život jej členov. Už v tomto spise nachádzame videnie (č. 107), ktoré určuje, že cirkev bude vedená tzv. žijúcim prorokom a jeho dvoma poradcami. Žijúci prorok je potom považovaný za toho, kto odovzdáva skutočné posolstvo od Ježiša pre dnešné časy. O jeden stupeň nižšie v hierarchii stojí výbor dvanástich mužov, tzv. apoštolovia. Ďalším organizačným stupňom je potom kvórum sedemdesiatich.” V knihe nájdeme aj popis troch posmrtných kráľovstiev, rozdelenie kňazstva na Áronovské a Melchizedechovské a v známej kapitole Slovo Múdrosti stravovacie predpisy (zákaz požívať “horúce nápoje”, alkohol apod.)

Štyri knihy textu Drahocenná perla pozostávajú zo zjavení, prekladov a rozprávaní Josepha Smitha. Jedna z nich, Kniha Abrahámova, sa stala známou nielen svojím rozprávaním o pobyte Abraháma v Egypte, ale aj tým, že sa ako jediná z posvätných kníh mormónskeho náboženstva dochovala do dnešných dní v originálnej podobe. Potom čo anjel Moroni odňal Smithovi zlaté dosky Knihy Mormon, nie je už viac originál tejto knihy k dispozícii avšak “papyrusy s pôvodným textom Knihy Abrahámovej, o ktorých sa myslelo, že sa stratili pri požiari v Chicagu v roku 1871, objavilo Metropolitné múzeum v New Yorku a darovalo ich mormónskej cirkvi.” Tá dala fotokópie textu na preskúmanie Dee Jay Nelsonovi, v tom čase najkvalifikovanejšiemu mormónskemu egyptológovi, ktorého výskumy na počudovanie ukázali, že “papyrusy sú časťou Egypskej knihy mŕtvych z rímskeho obdobia a obsahujú magické formule, ktoré mali mŕtvym pomôcť v ich záhrobnej púti.”

Mormóni “veria, že Kristus riadi svoju Cirkev neustálymi zjaveniami prostredníctvom žijúceho proroka a apoštolov.” Princíp pokračujúceho zjavenia otvára cirkvi možnosť priebežne upravovať svoju náuku. Na základe Božieho zjavenia bolo takto napríklad možné zrušiť tradičnú prax mnohoženstva (1843-1890) práve v čase, keď americký Kongres prijal zákon proti polygamii (1890).


Spoločenstvo

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní je so svojimi 11 miliónmi členmi piatou najväčšou náboženskou organizáciou v USA, a to aj napriek tomu, že viac ako 50% členov cirkvi žije mimo územia Spojených štátov. Mormóni tvoria 70% obyvateľstva štátu Utah.

Cirkev sa významne angažuje v humanitárnej oblasti. Od roku 1985 sa zapojila do viac ako 3000 humanitných projektov v 137 krajinách sveta. Svoju humanitárnu pomoc zväčša realizuje prostredníctvom charitatívnej organizácie Latter-day Saint Charities.

Pilierom vzdelávacieho systému Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní je Univerzita Brighama Younga (BYU), najväčšia súkromná univerzita v USA (30 000 študentov). Pýchou cirkvi je slávny 325-členný Tabernacle Choir, ktorý v roku 1991 vystúpil na pozvanie vtedajšej federálnej vlády aj v bývalej ČSFR.

Pravidelné nedeľné bohoslužby sa konajú v modlitebniach (meetinghouse, chapel). V 160 krajinách sveta je ich v súčasnosti viac ako 15 000. Modlitebne neslúžia len bohoslužobným, ale aj sociálnym a kultúrnym účelom. V porovnaní s veľkým počtom modlitební je počet chrámov (temple) prekvapujúco nízky (cca 100). Menší počet chrámov je daný účelom, podobou (sú podstatne väčšie a finančne nákladnejšie) a podmienkami (lokalita, kde cirkev zaznamenáva rozmach) budovania chrámových priestorov.

Zvláštnosťou mormónskych chrámov je, že neslúžia pravidelným bohoslužobným účelom, ale sú vyčlenené na vysluhovanie osobitných obradov. Spečatením manželského zväzku v chráme manželstvo získava nadčasový rozmer. V chráme sa vysluhuje aj obrad zasvätenia a tzv. zástupný krst. Mormóni veria, že dary milosti, ktoré sú viazané na príslušnosť k cirkvi, sa ponúkajú nielen žijúcim, ale aj zosnulým. Ak z nich však majú čerpať aj tí, ktorí už nie sú na tomto svete a počas svojho pozemského života sa nestali členmi mormónskej cirkvi, je nutné, aby boli do spoločenstva vyvolených uvedení takpovediac in memoriam, prostredníctvom zvláštneho obradu nazývaného zástupný krst. Zástupný krst znamená, že žijúci člen mormónskej cirkvi sa nechá zástupne pokrstiť za niekoho, kto už tento svet opustil, aby tak dotyčný mohol mať účasť na božských daroch určených len členom mormónskeho spoločenstva. Podmienkou platnosti zástupného krstu je bezpečná identifikácia zosnulého. Preto veriaci nešetria úsilím ani prostriedkami v snahe získať všetky potrebné údaje najčastejšie (ale nielen) o svojich zosnulých príbuzných. Navštevujú cintoríny, matriky, archívy, fotografujú na mikrofilmy, budujú databázy. Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní vlastní najväčšiu genealogickú knižnicu na svete – The Family History Library.

Stálym zdrojom príjmov cirkvi sú dobrovoľné príspevky jej členov. Každý veriaci poukazuje na jej účet jednu desatinu svojich príjmov. Cirkev nemá platených duchovných a bohoslužobné úkony zveruje jednotlivým veriacim. V Slovenskej republike na rozdiel od susedného Česka Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní nepatrí medzi štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Počet veriacich, ktorí sú organizovaní v zboroch v Bratislave, v Trenčíne a v Žiline sa ráta na desiatky.