Azda najdynamickejšie sa rozvíjajúcou náboženskou spoločnosťou na svete je Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Cirkev, ktorá vznikla v 19. storočí v USA má dnes viac ako 11 miliónov členov, 60 000 mladých misionárov, vynikajúcu organizáciu, skvelú prestíž a veľký vplyv. Štát Utah, ktorý je jej domovským štátom, vyniká v oblasti verejného zdravotníctva, vzdelávania, služieb, sociálnej starostlivosti a zamestnanosti. Mormóni sú známi ako čestní, pracovití a lojálni ľudia s veľkým zmyslom pre rodinu. Nové evanjelium hlásané Josephom Smithom padlo, ako sa zdá, na úrodnú pôdu. Kým však vybudovali svoju prekvitajúcu organizáciu, prešli mormóni veľkým súžením a prenasledovaním. Možno práve preto sa dnes toľko angažujú v boji za náboženskú slobodu.

História

Náboženským zápalom zmietaná Amerika sa stala začiatkom 19. storočia dejiskom nového náboženského prebudenia. Na jar roku 1820 sa 14-ročný Joseph Smith zmätený rozporuplnosťou učení rôznych potulných kazateľov rozhodol hľadať odpoveď na otázku, ktorá cirkev je tá pravá v Písme svätom. Zasiahnutý slovami sv. Jakuba: “Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju” (Jak 1,5) utiahol sa mladý Smith do samoty, aby po prvý raz vo svojom živote prosil v modlitbe o pomoc a vedenie. A Boh vyslyšal jeho prosbu vskutku veľkorysým spôsobom. V zjavení sa mu dostalo poučenia, aby nevstupoval do žiadnej cirkvi, pretože “všetky sú skazené”. Týmto “najdramatickejším a najdôležitejším zjavením od čias pozemského života Ježiša Krista” mala započať obnova pravej cirkvi Kristovej.

V noci z 21. na 22. septembra 1823 mal Smith ďalšiu dôležitú víziu: zjavil sa mu anjel Moroni a hovoril mu o knihe vyrytej na zlatých doskách, o knihe zachytávajúcej štyritisícročné dejiny dovtedy neznámych hebrejských kmeňov Nefitov a Lamanitov (potomci Nefiho a Lamana), ktoré sa mali bez akejkoľvek navigácie preplaviť dávno pred Kristom so všetkým svojím imaním v akýchsi dutých, sudom podobných drevených plavidlách k brehom amerického kontinentu, aby ho osídlili, o knihe opisujúcej Ježišovo pôsobenie medzi týmito kmeňmi a založenie jeho cirkvi v Amerike. Tento unikátny spis mal Smith nájsť, vykopať (1827) a z egyptského znakového písma preložiť (1830). Pomocou kameňov urim a tummim, ktoré objavil spolu s knihou, Smith podľa mormónskeho podania aj jednu tretinu obsahu zlatých dosiek preložil. Pod názvom Kniha Mormon sa potom tento preklad stal posvätou knihou mormónov, najväčšej a najúspešnejšej denominácie, aká sa kedy zrodila na americkej pôde.

Šiesteho apríla roku 1830 Joseph Smith založil Cirkev Kristovu. O osem rokov neskôr zmenil jej názov na Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní. Keď bol Smith spolu so svojím bratom Hyrumom 27. júna 1844 zavraždený, vedenie obce prevzal novozvolený prorok Brigham Young. Pod jeho vedením sa asi 15 000 perzekuovaných mormónov vydalo v roku 1847 hľadať zasľúbenú zem na neobývaný americký západ. Pri Veľkom soľnom jazere založili mesto (Salt Lake City), ktoré sa stalo centrom cirkvi a oporným bodom ďalšieho osídľovania západu.

Učenie

Mormóni veria, že pôvodná cirkev Kristova odpadla od pravej viery krátko po smrti prvých apoštolov, ale že “Pán prostredníctvom Josepha Smitha obnovil svoju Cirkev a kňazstvo na zemi.” Jedinou a pravou cirkvou Kristovou je od tých čias Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní.

Rozhodujúcu úlohu pri obnove pravej cirkvi mala zohrať Kniha Mormon. Ako “zväzok Svätých Písiem, ktoré nám podávajú správu o tom, ako Boh jednal so starobylými obyvateľmi Ameriky” obsahuje tento spis, pripisovaný nefitskému prorokovi Mormonovi a jeho synovi Moronimu, “plnosť evanjelia.” Pretože kniha obsahuje plnosť evanjelia tak, ako ho Ježiš údajne hlásal dávnym obyvateľom Ameriky a správu o tom, ako u nich po svojom umučení a zmŕtvychvstaní pôsobil, Smithova cirkev ju pokladá za ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi. “Najpravdivejšia kniha na tomto svete a základ nášho náboženstva” je preto Božím slovom a jedným zo základných prameňov viery cirkvi.
Medzi ďalšie pramene viery patria spisy Náuky a zmluvy (Doctrine and Covenants) a Drahocenná perla (Pearl of Great Price). Kniha Náuky a zmluvy je “zbierka videní Josepha Smitha, ktorá má základný význam pre organizačnú štruktúru mormonskej cirkvi i pre každodenný život jej členov. Už v tomto spise nachádzame videnie (č. 107), ktoré určuje, že cirkev bude vedená tzv. žijúcim prorokom a jeho dvoma poradcami. Žijúci prorok je potom považovaný za toho, kto odovzdáva skutočné posolstvo od Ježiša pre dnešné časy. O jeden stupeň nižšie v hierarchii stojí výbor dvanástich mužov, tzv. apoštolovia. Ďalším organizačným stupňom je potom kvórum sedemdesiatich.” V knihe nájdeme aj popis troch posmrtných kráľovstiev, rozdelenie kňazstva na Áronovské a Melchizedechovské a v známej kapitole Slovo Múdrosti stravovacie predpisy (zákaz požívať “horúce nápoje”, alkohol apod.)

Štyri knihy textu Drahocenná perla pozostávajú zo zjavení, prekladov a rozprávaní Josepha Smitha. Jedna z nich, Kniha Abrahámova, sa stala známou nielen svojím rozprávaním o pobyte Abraháma v Egypte, ale aj tým, že sa ako jediná z posvätných kníh mormónskeho náboženstva dochovala do dnešných dní v originálnej podobe. Potom čo anjel Moroni odňal Smithovi zlaté dosky Knihy Mormon, nie je už viac originál tejto knihy k dispozícii avšak “papyrusy s pôvodným textom Knihy Abrahámovej, o ktorých sa myslelo, že sa stratili pri požiari v Chicagu v roku 1871, objavilo Metropolitné múzeum v New Yorku a darovalo ich mormónskej cirkvi.” Tá dala fotokópie textu na preskúmanie Dee Jay Nelsonovi, v tom čase najkvalifikovanejšiemu mormónskemu egyptológovi, ktorého výskumy na počudovanie ukázali, že “papyrusy sú časťou Egypskej knihy mŕtvych z rímskeho obdobia a obsahujú magické formule, ktoré mali mŕtvym pomôcť v ich záhrobnej púti.”

Mormóni “veria, že Kristus riadi svoju Cirkev neustálymi zjaveniami prostredníctvom žijúceho proroka a apoštolov.” Princíp pokračujúceho zjavenia otvára cirkvi možnosť priebežne upravovať svoju náuku. Na základe Božieho zjavenia bolo takto napríklad možné zrušiť tradičnú prax mnohoženstva (1843-1890) práve v čase, keď americký Kongres prijal zákon proti polygamii (1890).

Spoločenstvo

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní je so svojimi 11 miliónmi členmi piatou najväčšou náboženskou organizáciou v USA, a to aj napriek tomu, že viac ako 50% členov cirkvi žije mimo územia Spojených štátov. Mormóni tvoria 70% obyvateľstva štátu Utah.

Cirkev sa významne angažuje v humanitárnej oblasti. Od roku 1985 sa zapojila do viac ako 3000 humanitných projektov v 137 krajinách sveta. Svoju humanitárnu pomoc zväčša realizuje prostredníctvom charitatívnej organizácie Latter-day Saint Charities.

Pilierom vzdelávacieho systému Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní je Univerzita Brighama Younga (BYU), najväčšia súkromná univerzita v USA (30 000 študentov). Pýchou cirkvi je slávny 325-členný Tabernacle Choir, ktorý v roku 1991 vystúpil na pozvanie vtedajšej federálnej vlády aj v bývalej ČSFR.

Pravidelné nedeľné bohoslužby sa konajú v modlitebniach (meetinghouse, chapel). V 160 krajinách sveta je ich v súčasnosti viac ako 15 000. Modlitebne neslúžia len bohoslužobným, ale aj sociálnym a kultúrnym účelom. V porovnaní s veľkým počtom modlitební je počet chrámov (temple) prekvapujúco nízky (cca 100). Menší počet chrámov je daný účelom, podobou (sú podstatne väčšie a finančne nákladnejšie) a podmienkami (lokalita, kde cirkev zaznamenáva rozmach) budovania chrámových priestorov.

Zvláštnosťou mormónskych chrámov je, že neslúžia pravidelným bohoslužobným účelom, ale sú vyčlenené na vysluhovanie osobitných obradov. Spečatením manželského zväzku v chráme manželstvo získava nadčasový rozmer. V chráme sa vysluhuje aj obrad zasvätenia a tzv. zástupný krst. Mormóni veria, že dary milosti, ktoré sú viazané na príslušnosť k cirkvi, sa ponúkajú nielen žijúcim, ale aj zosnulým. Ak z nich však majú čerpať aj tí, ktorí už nie sú na tomto svete a počas svojho pozemského života sa nestali členmi mormónskej cirkvi, je nutné, aby boli do spoločenstva vyvolených uvedení takpovediac in memoriam, prostredníctvom zvláštneho obradu nazývaného zástupný krst. Zástupný krst znamená, že žijúci člen mormónskej cirkvi sa nechá zástupne pokrstiť za niekoho, kto už tento svet opustil, aby tak dotyčný mohol mať účasť na božských daroch určených len členom mormónskeho spoločenstva. Podmienkou platnosti zástupného krstu je bezpečná identifikácia zosnulého. Preto veriaci nešetria úsilím ani prostriedkami v snahe získať všetky potrebné údaje najčastejšie (ale nielen) o svojich zosnulých príbuzných. Navštevujú cintoríny, matriky, archívy, fotografujú na mikrofilmy, budujú databázy. Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní vlastní najväčšiu genealogickú knižnicu na svete – The Family History Library.

Stálym zdrojom príjmov cirkvi sú dobrovoľné príspevky jej členov. Každý veriaci poukazuje na jej účet jednu desatinu svojich príjmov. Cirkev nemá platených duchovných a bohoslužobné úkony zveruje jednotlivým veriacim. V Slovenskej republike na rozdiel od susedného Česka Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní nepatrí medzi štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Počet veriacich, ktorí sú organizovaní v zboroch v Bratislave, v Trenčíne a v Žiline sa ráta na desiatky.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní - Mormoni